„Deň otvorených dverí chrámu“, Môj kamarát, máj 2023, 16 – 17.
Deň otvorených dverí chrámu
Svetan sa tešil na to, ako pôjde do chrámu!
Tento príbeh sa odohral v USA.
Svetan sa tešil. Jeho rodina sa sťahovala z Argentíny do Spojených štátov. A konečne nadišiel čas, aby vošiel do toho velikánskeho lietadla!
Keď lietadlo začalo vzlietať, Svetan sa pozeral von oknom. Rozmýšľal nad tým, aký asi bude jeho nový domov. Všetko bude iné. Nový dom. Nová izba. Nová štvrť. A stretne nových kamarátov! Svetan sa tešil.
Svetan tiež vedel, že jeho nový dom je blízko chrámu, ktorý práve dostavali. V Argentíne bol chrám veľmi ďaleko. Videl ho iba na fotkách.
Svetan sa obrátil k mamke. „Myslíš si, že chrám uvidíme z lietadla?“
Mamka sa usmiala. „Nemyslím si. Ale uvidíme ho čoskoro.“
Svetan sa na ňu usmial. Mamka a tatino povedali, že chrám ešte nie je otvorený. Ale čoskoro budú dni otvorených dverí. To znamenalo, že pred tým ako ho zasvätia, budú môcť ísť ľudia dnu, aby si ho pozreli. A Svetanova rodina plánovala ísť na deň otvorených dverí! Nevedel sa dočkať, kedy chrám uvidí naživo.
O pár hodín bol Svetan so svojou rodinou v ich novom dome. Mali veľa práce. Svetan rozbaľoval škatule a upratoval veci, aby dom vyzeral pekne.
Deň pred dňom otvorených dverí sa zišli v obývačke, aby sa porozprávali.
Mamka povedala: „Chrám je Pánov dom. Keď sme vo vnútri, musíme byť úctiví. Vieš, čo to znamená?“
„Hovoriť potichu, aby sme mohli lepšie počuť Ducha Svätého?“ spýtal sa Svetan.
„Máš pravdu,“ povedala mamka. „V chráme sa toho môžeme veľa naučiť.“
Svetan prikývol. Chcel byť úctivý, aby mohol v chráme pocítiť Ducha Svätého.
Na druhý deň vstal Svetan skoro ráno. Obliekol si nedeľné oblečenie. O chvíľu bol čas na to, aby odišli.
Svetanova rodina prišla do chrámu. Ľudia im pomohli dať si na topánky malé návleky.
„Mami, prečo mi dali na nohy tieto malé návleky?“ spýtal sa Svetan.
„Lebo chrám je vo vnútri nový a čistý. Chceme sa oň dobre starať.“
Privítala ich jedna žena. Prečítala slová na dverách chrámu: „Svätosť Pánovi – Dom Pána.“
Svetan držal mamku za ruku. Vošli dovnútra. Všetko bolo také krásne! Možno takto vyzerá nebo.
„Pozri,“ zašepkal Svetan. Ukázal na obraz. „Tam je Ježiš!“
Keď sa to skončilo, Svetan bol šťastný. Bol vďačný za to, že mohol ísť do chrámu. Keď vyrastie, chce ísť znova do chrámu.
Ilustrácie od Marka Robisona