2010–2019
Peteĩcha Cristo-pe
Octubre 2018-gua


Peteĩcha Cristo-pe

Che kompañerokuéra ko Ñandejára rembiapópe pohayhuetéva, aguerovia oĩ heta mba’e ikatúva jajapo porãve ha jajapova’erã ñamoĝuahẽporãitévo Tuapópe umi angirũ pyahúpe.

Tapende ka’aru porãite che hermano ha hermana-kuéra pohayhuetéva. Ro’eháicha che Portugués Brasilero–pe “Boa tarde!” Ajehovasapyre aĩhaguére penendive ko Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Ultimos Días conferencia General hechapyrãvape, ñande amado profeta Presidente Russell M. Nelson dirección guýpe. Añemaravilla ko oportunidad tuichaite jarekóvare ñahendu haĝua Ñandejára ñe’ẽ Isiervokuéra rupive ko yvy ári ko’ã ára paha jaikóvape hína.

Imágen – Ta’anga
Río Amazonas
Imágen – Ta’anga
Río Amazonas oñeformáva mokõi rrío ojoajúvare

Brasil, che retã chereñóihague, irrikoite recursos naturales-pe. Peteĩva ha’e pe famoso rrío Amazonas, ituichave ha ipukuvéva ko mundo-pe. Oñeforma mokõi rrío separado rehe, pe Solimões ha pe Negro. Curiosamente, okorre hikuái oñondive heta kilómetro aja hi’ykuéra ojoaju mboyve, ha’égui hikuái rrío oguerekóva ijoríhen, velocida, temperatura ha composición idiferénteva. Heta kilómetro rire, ipahápe hi’ykuéra ojoaju, oikóvo chuguikuéra peteĩ rrío idiferénteva iparte peteĩ teĩgui. Ha umi parte ojoaju rirénte, pe rrío Amazonas ipoderosoite omboguevi haĝua pe mar y, oĝuahẽ vove océano Atlántico-pe, upéicha ikatu ojetopa gueteri y he’ẽva heta kilómetro mar ryepýpe.

Imágen – Ta’anga
Umi Río Amazonas ykuéra ojoajuhápe

Upéicha avei, umi rrío Solimões ha Negro okorreháicha oñondive oforma haĝua pe rrío guasu Amazonas, Tupã ra’y ha rajykuéra ojoaju Jesucristo Tupao restaurado-pe oúvo diferente orígenes sociales, tradiciones ha cultura-kuéragui, oformávo ko comunidad porãite de Santos en Cristo. Ipahápe, ñañemokyre’ỹvo, ñañopytyvõ ha jajoayhúvo ojupe, jajoaju ñaformávo peteĩ mbarete ipu’akapáva ko yvóra ñeimeporãrã. Jesucristo seguidorkuéraicha, jakorrévo peteĩchaite ko rrío de buena voluntad-pe, ikatúta ñame’ẽ pe “y he’ẽva” evangelio rehegua ko yvóra ijy’uhei’etévape.

Imágen – Ta’anga
Umi miembro pyahu ojoaju ambue Tupã ra’ykuéra ndive
Imágen – Ta’anga
Peteĩ comunidad de Santos ipyahúva oñeforma

Ñandejára oinspira Iprofetakuérape ñanembo’e haĝua mba’éichapa ñañopytyvõ ha jajoayhuva’erã, ikatu haĝuáicha jajoaju jerovia ha propósito-pe jaseguívo Jesucristo-pe. Pablo, pe apóstol Nuevo Testamento-gua ombo’e umi “peñemongaraiva’ekue Cristo-pe, Cristo-gui peñemonde…: opavave peẽ ha’égui peteĩcha Cristo Jesús-pe.

Ñañemongarai vove, ñaprometévo jaseguitaha ñande Salvador-pe, jatestifikákuri Túva renondépe ñaimeha dispuesto jaguerahávo ñande ári Cristo réra. Ñañeha’ãvo jahupyty haĝua umi Ijatributo divino ñande rekovépe, ñanediferente ha’eva’ekuégui, Cristo Ñandejára expiasiõ rupive, ha ñane mborayhu opa tapichakuérare okakuaa de manera natural. Ñañandu jepy’apy añetéva opavave ñeimeporã ha vy’apavẽ rehe. Jajoecha ojupe hermano ha hermana-kuéraicha, Tupã ra’y ha rajykuéra oguerekóva origen, atributo-kuéra ha potencial divino-icha. Ñañangarekose ojuehe ha jaguerahase ojupe ñane mba’e pohyikuéra.

Upéva ha’e Pablo odeskriviva’ekue karida ramo. Mormón, pe Mormón Kuatiañe’ẽmegua profeta, odeskrivi upéva Cristo mborayhu potĩ ramo”, ha’éva pe mborayhu isublime, inoble ha imbaretevéva. Ñande profeta aĝagua, presidente Russell M. Nelson, aĝaiténtekuri odeskrivi pe ministración peteĩ Cristo mborayhu potĩ jehechauka ramo, ha’éva peteĩ enfoke oñesentravéva ha imarangatuvéva jahayhu ha ñañangareko haĝua ambue tapichakuérare ojapo haguéicha pe Salvador.

Ñakonsiderami ko principio mborayhu ha ñeñangareko rehegua, pe Salvador ojapohaguéicha, pe ñemokyre’ỹ, ñeipytyvõ ha ñembopytaso contexto-pe, umi oñekonverti ramóvape ha umi oñepyrũvape ohechauka interés ou haĝua ñande Tupao servicio-kuérape.

Umi angirũ pyahu ohejávo pe yvóra ha oñañua Jesucristo evanhélio, ojoajúvo Itupaópe, oñekonverti Idiscipulokuérape, heñói jeývo Ha’e rupive. Oheja hikuái tapykuévo peteĩ mundo oikuaaporãva ha oiporavo osegui Jesucristo-pe, korasõ añete reheve, ojoajúvo peteĩ “rrío” pyahu, rrío Amazonas mbaretetéicha rehe, peteĩ rrío ha’éva peteĩ py’aguasu mbarete py’aporã ha tekojoja rehegua, okorréva Tupã presencia gotyo. Apóstol Pedro odeskrivi upéva “linaje escogido, real sacerdocio, nación santa, pueblo adquirido por Dios” ramo. Umi ñane angirũ pyahu ojoajúvo ko rrío pyahúpe, ñepyrũháme ikatu okañy’imi peteĩ ambiente ndoikuaáivape. Ko’ã angirũ pyahu ojoaju hína peteĩ rrío oguerekóva ijoríhen, temperatura ha composición química teete, peteĩ rrío oguerekóva itradición, cultura ha vocabulario propio. Ko tekove pyahu Cristo-pe ojoguakuaa chupekuéra ipohyi’etereiha. Pepensami sapy’aite mba’éichapa oñandúne hikuái ohendúvo peteĩha jave “noche de hogar”, “comité de obispado para la juventud”, “domingo de ayuno”, “bautismo por los muertos”, “combinación triple”, etc.

Ndahasýi jahecha mba’érepa ikatu oñeñandu hikuái fuera de lugar. Umichagua situación-pe, ikatu oñeporandu hikuái, “Oĩ piko tenda chéve ĝuarã ko’ápe? Aha porã piko Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Ultimos Días rehe? Tupao piko oikotevẽ cherehe? Atopáta piko angirũ pyahu chepytyvõséva ha che’apojátava?

Che angirũnguéra pohayhuetéva, umi momento-pe, ñande, umi ñaiméva diferente punto pe discipulado rape pukúpe, jaipysova’erã peteĩ hermanamiento po aku umi ñane angirũ pyahúpe, ñamoĝuahẽ porãite chupekuéra oĩháme, ha ñaipytyvõ, jahayhu ha ña’inklui chupekuéra ñande rekovépe. Opavave ko’ã angirũ pyahu ha’e Tupã ra’y ha rajy ojehayhuetéva. Ndaikatúi okañy ñandehegui ni peteĩ hikuái, rrío Amazonas odependeháicha umi rrío omongarúva chupégui, upéicha avei ñande ñaikotevẽ chuguikuéra, ha’ekuéra oikotevẽháicha ñandehegui, ñañekonverti haĝua peteĩ mbarete atã mba’e porãrã ko mundo-pe.

Umi ñane angirũ pyahu ogueru hendivekuéra umi talento, kyre’ỹ ha mba’eporã Tupã ome’ẽva’ekue chupekuéra. Pe ikyre’ỹngue evangelio rehe ikatu oñekontahia, ñanepytyvõvo ñamombarete haĝua ñane testimonio propio. Ome’ẽ avei perspectiva pyahu ñande kuaapy tekove ha evangelio reheguápe.

Heta ára aja oñembo’e ñandéve mba’éichapa ikatu ñaipytyvõ ñane angirũ pyahukuérape oñeñandu haĝua hikuái bienvenido ha ojehayhuha chupekuéra Jesucristo Tupao rrestaurádope. Oikotevẽ hikuái mbohapy mba’e opyta haĝua mbarete ha ñemova’ỹme opa hekove pukukue:

Peteĩha, oikotevẽ hikuái hermano ha hermana-kuéra Tupaogua oñe’interesa añetéva hesekuéra, angirũnguéra añete ha hekojojáva, ikatúvape ha’ekuéra oho meme, oguatáva ijykerekuéra ha ombohováiva iporandukuéra. Miembro-háicha tapiaite ñaimeva’erã atento ha jaheka umi tova pyahu jahávo Tupao activida ha rreunionkuérape, taha’e ha’éva responsabilidad, tembiapoukapy térã jepy’apy jaguerekóva. Ikatu jajapo umi mba’e isímpleva ñane angirũ pyahukuéra oñeñandu haĝua aceptado ha bienvenido Itupaópe, ñame’ẽ chupekuéra peteĩ saludo cordial, japukavy añete chupekuéra, jaguapy oñondive japurahéi ha ja’adora aja, ñapresenta chupekuéra ambue miembrokuéra, etc etc. Ja’abrívo ñane korasõ umi ñane angirũ pyahúpe, jajapóvo umícha, ja’actua hína ministración espíritu guýpe. Ñaministrávo chupekuéra pe Salvador ojapo haguéicha, noñeñandumo’ãi hikuái “pytagua ñane rokẽ ryepýpe” ramo. Ha’ekuéra oñeñandúta oho porãha, ha ikatutaha oguereko angirũ pyahu, ha iñimportantevéva, oñandúta hikuái pe Salvador mborayhu, ñande interés añetéva rupi.

Mokõiha, umi angirũ pyahu oikotevẽ peteĩ asignación, peteĩ oportunidad ome’ẽ haĝua servicio hapichakuérape. Servicio ha’e peteĩ umi don tuichavéva oguerekóva Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Ultimos Días. Ha’e peteĩ proceso ikatukuaáva omombarete ñande jerovia. Opavave umi angirũ pyahu omerese upe oportunidad. Añetehápe ha’erõ jepe obispo ha consejo de barrio responsabilida directa ome’ẽva’erã chupekuéra llamamiento pya’e ojebautisa rire, mba’eve nañandejokói, miembro ramo, ña’invita haĝua ñane angirũ pyahukuérape ñanepytyvõ haĝua ñame’ẽvo servicio ñande rapichakuérape de manera informal térã proyecto de servicio rupive.

Mbohapyha, umi angirũ pyahu ha’eva’erã “nutrido por la buena palabra de Dios”. Ikatu ñaipytyvõ chupekuéra ohayhu ha oikuaave haĝua escritura-kuéra jalee ha ñahesa’ỹijo aja hendivekuéra umi ñehekombo’e, ñame’ẽvo contexto umi historia-pe ha ñamohesakã umi ñe’ẽ hasýva. Ikatu avei ñambo’e chupekuéra mba’éichapa orrecibikuaa orientación personal, estudio regular de las escrituras rupive. Avei, ikatu ñañemo’aĝui ñane angirũ pyahukuérare hogapekuéra ha sapy’ánte ña’invita chupekuéra ñande rógape aparte umi ñande tupaogua rreunión ha actividad regular-gui, ñaipytyvõvo ojoaju haĝua hikuái pe rrío mbarete ha’éva comunidad de Santos-pe.

Jahechakuaávo umi adaptación ha ñemoambue ojapóva ñane angirũ pyahukuéra oñekonvertívo miembro Tupã familia-pe, ñane hermano ha hermana-kuéraicha, ikatu ñañe’ẽ chupekuéra mba’éichapa jahasákuri umíchagua desafio ñande rekovépe. Upéva oipytyvõta chupekuéra oikuaa haĝua naha’eñoiha hikuái ha Tupã ohovasataha chupekuéra omomba’aporõ jerovia Ipromesakuérare.

Umi rrío Solimões ha Negro ojoaju vove, pe rrío Amazonas ipoderoso ha imbareteve. Upéicha avei, ñande ha ñane angirũ pyahukuéra jajoaju añete vove, Jesucristo tupao rrestaurádo imbareteve ha ojepytasove. Rosana, che rembireko ahayhuetéva, ha che ore’aguijeterei opavave umi orepytyvõva’ekuére rojoaju haĝua ko rrío pyahúpe ojapóma heta ary, roñañua jave Jesucristo evangelio Brasil ore retãme. Ko’ã ary pukukue, umi tapicha hechapyrãitéva, añetehápe oreministra ha oreipytyvõ rokorrememe haĝua tekojojápe. Ore aguijeterei hesekuéra.

Umi profeta Hemisferio Occidental-gua oikuaa porã mba’épa ojejapova’erã umi angirũ pyahu okorrememe haĝua oñondive ko py’aporã rrío pyahúpe vida eterna gotyo. Ohechávo ñande ára ha oikuaávo ñambohovaketaha upéichagua desafio, Moroni omoĩ’imi umi paso importante ijehaikuéra Mormón Kuatiañe’ẽme:

“Ha oñemoĝuahẽ rire chupekuéra ñemongaraípe, ha Espíritu Santo omba’apo rire hi’arikuéra ha omopotĩ chupekuéra, ojeipapa hikuái Cristo tupao tavayguakuéra apytépe, ha oñemoĩ herakuéra, oiko haĝua hesekuéra mandu’a ha oñemongaru haĝua chupekuéra Tupã ñe’ẽ porãre, oñeñongatu haĝua hikuái tape kare’ỹme, ojeguereko meme haĝua chupekuéra jesarekópe oñembo’e haĝua, ojeroviávo hikuái Cristo mérito rehe añónte, ha’éva ijerovia apohare ha imoĩporãhare.

“Ha pe tupao oñembyaty py’ỹi, oajuna ha oñembo’e haĝua, ha oñe’ẽ haĝua peteĩva ambue ndive hi’angakuéra ñeimeporãrãre.”

Che kompañerokuéra ko Ñandejára rembiapópe pohayhuetéva, aguerovia oĩ heta mba’e ikatúva jajapoporãve ha jajapova’erã ñamoĝuahẽporãitévo Tuapópe umi angirũ pyahúpe. Poro’invita pejepy’amongeta haĝua mba’épa ikatu jajapo ñamoĝuahẽ, ja’acepta ha ñaipytyvõve haĝua chupekuéra, ko Domingo oúva guive. Peñangareko ani pene rembiapo Tupaópe ndohejái pemoĝuahẽporã umi angirũ pyahu Tupaogua reunión ha actividakuérape. Ipahápe ningo, umi ánga hechapyrãiterei Tupã resa renondépe ha iñimportanteve umi programa ha actividad-gui. Ñaministrarõ umi ñane angirũ pyahúpe korasõ henyhẽva mborayhu potĩ reheve, pe Salvador ojapohaguéicha, apromete peẽme, Hérape, Ha’e ñanepytyvõtaha ñane ñeha’ãme. Ja’actuárõ ministro-kuéra hekojojávaicha, pe Salvador ojapohaguéicha, umi ñane angirũ pyahu oguerekóta pytyvõ oikotevẽva opyta haĝua mbarete, kyre’ỹ ha tekojojápe ipahaite peve. Ojoajúta ñanendive ñañekonvertívo peteĩ Tupã tavayguakuéra ipu’akapáva ha ñanepytyvõta jagueraha haĝua pe y he’ẽva peteĩ yvórape oikotevẽ tarováva Jesucristo Evangelio jehovasakuéragui. Umi Tupã ra’y ha rajykuéra oñandúta “ndaha’eveimaha [hikuái] extranjeros ni advenedizos, ha katu conciudadanos con los santos, y miembros de la familia de Dios”. Apromete peẽme ha’ekuéra ohechakuaataha ñande Salvador Jesucristo presencia Itupao añetépe. Okorrememéta ñanendive peteĩ rríoicha oporogueraháva opa mba’e porã ykua gotyo, Ñandejára Jesucristo omoĝuahẽ meve chupekuéra jyva jepe’a reheve ha ohendu hikuái Túva he’i chupekuéra: “Peguerekótape vida eterna.”

Po’invita peheka haĝua Ñandejára pytyvõ pehayhúvo pende rapichakuérape Ha’e penderayhu haguéicha. Jasegui opavave umi ñehekombo’e Mormón ome’ẽva’ekue: “Upévare, che joyke’ykuéra ahayhuetéva, pejerure Túvape opa pene korasõ mbarete reheve, penerenyhẽ haĝua ko mborayhu Ha’e ome’ẽva’ekuégui opa umi ha’évape ita’ýra Jesucristo remimbo’e añete.” Ame’ẽ testimonio ko’ã añeteguágui, ha ajapo upéva Jesucristo rérape. Amén

Toñeimprimi