Jasegi Jesús-pe: ha’évo py’aguapyhára
Umi py’aguapyhára ndaha’éi pasívo; ha’ekuéra ipersuasívo pe Salvador lájaicha.
Che hermano ha hermanakuéra, jahasávo umi py’aryrýi, ñorairõ, ha hetápe ĝuarã, jehasa’asy pypuku ára, ñane korasõ henyhẽ tuicha aguije reheve ñande Salvador-re ha umi Jesucristo evanhélio rrestaurádo jehovasa ijapyra’ỹva rehe. Jahayhu ha jajerovia Hese, ha ñañembo’e jasegi haĝua Chupe tapiaite ĝuarã.
Umi Redes Sociales desafio
Impacto poderoso orekóva internet ha’e peteĩ jehovasa ha desafio, ko ñande epokaguánte.
Peteĩ mundo redes sociales ha información-gui henyhẽva, peteĩ persona ñe’ẽpu oñemultiplikakuaa exponencialmente. Upe ñe’ẽpu, taha’e añetegua térã añetegua’ỹva, ijojáva térã oĩvaíva, ipy’aporã térã iñañáva, omýi instantáneamente opa ko múndore.
Umi mensáhe iñamable ha ipy’aporãva umi redes sociales-pe py’ỹi oĩ ñe’ẽmbeguépe pe radar guýpe, ha katu umi ñembohory ha pochy ñe’ẽnguéra py’ỹi hyapu’atã ñande apysápe, taha’e umi filosofía política, hentekuéra noticia-guáva térã pandemia rehegua opinión-kuéra reheve. Ni peteĩ tekove ni tema, jepeve pe Salvador ha Iñevanhélio, ndojehekýi pe fenómeno social ñe’ẽpu jováigui.
Oikóvo ñandehegui py’aguapyhára
Pe Sermón del Monte ndaha’éikuri peteĩ mensáhe multitud-pe ĝuarã, ha katu pe Salvador discipulokuérape ĝuarã, ohekáva peteĩ léi ijyvatevéva.
Ñandejára ombo’e mba’éichapa ojeikova’erã, upérõ ha ko’áĝa, peteĩ múndo despectívope. “ojehovasapyre mayma py’aguapyhára” he’i Ha’e “haʼekuéra oñehenóitagui Tupã raʼy ha rajykuéra.”1
Ñande jerovia Jesucristo-re rupive, ñande ha’e py’aguapyhára, ñamboguévo—térã ñakalmávo, ñambopiro’ývo térã ñaextingívo—umi adversario dardo hendypáva.2
Jajapórõ ñande parte, Ipromesa ha’e ñañehenoitaha “Tupã raʼy ha rajykuéra” Opa tekove ko yvy ári ha’e Tupã “progenie”3 ha katu ñañehenói “Tupã raʼy ha rajykuéra” he’iseteve, hetave. Jajúvo Cristo rendápe ha jajapo konvénio Hendive, oiko ñandehegui “iposteridad” ha “herederos del reino,”4 “Cristo raʼy ha rajykuéra.”5
¿Mba’éichapa peteĩ py’aguapyhára okalma ha omoro’ysãkuaa umi dardo hendipáva? Añetehápe ndaha’éi ñañemomichĩvo umi ñande’apo’íva renondépe. Uvei, jajerovia meme ñande fe rehe, ñakomparti ñande creencia convicción reheve ha katu akóinte pochy’ỹ ha ñaña’ỹre.6
Nda’aréi, ohecha rire peteĩ artículo de opinión oñe’ẽ hatãva tupao kóntrape, reverendo Amos C. Brown, líder nacional derechos civiles-pe ha Pastor Tercera Iglesia Bautista San Francisco-pe, ombohovái:
“Arrespeta experiencia ha perspectiva orekóva pe máva ohaiva’ekue umi ñe’ẽ. Añetehápe, che ndahechái pe ha’e ohecháva.”
Akonsidera peteĩ vy’a tuichavéva che rekovépe aikuaa ko’ã [tupaogua] líder, jepe presidente Russell M. Nelson. Chéve ĝuarã, ha’ekuéra opersonifika liderazgo porãve ñane retã orekóva oikuave’ẽ haĝua.
Upéi he’ive: “Jajeplageakuaa mba’éicha oikova’ekuére umi mba’e. Ikatu ndajahechakuaaséi opa mba’e porã oikóva hína ko’áĝa. … Ha katu ko’ã mba’e nomongueramo’ãi ñande divisiones nacionales. … Jesús ombo’ehaguéicha, ndajaipe’amo’ãi pe iva’íva ivaivéva reheve. Jahayhu pojerape ha javivi poriahuverekópe, jepe umi ñapensáva ha’eha ñande enemigo ndive ĝuarã.”7
Reverendo Brown ha’e peteĩ py’aguapyhára. Ha’e calma ha respetuosamente omoro’ysã umi dardo hendypáva. Umi py’aguapyhára ndaha’éi pasívo; ha’ekuéra ipersuasívo pe Salvador lájaicha.8
¿Mba’épa ome’ẽ ñandéve mbarete ñandepype ñambopiro’y, ñakalma ha ñambogue haĝua umi dardo hendypáva ohóva umi añetegua jahayhuetéva kóntrape? Pe mbarete ou ñande jerovia Jesucristo-re ha ñande jerovia Iñe’ẽnguerare rupi.
“Ha pejehovasapyre yvyporakuéra oñeʼẽvaíramo penderehe ha penemuñáramo, ha ojeʼereíramo opaichagua mbaʼevai penderehe, chendive peikógui;
“… tuichátagui pende jopói yvágape; péicha omuña haguére hikuái umi proféta peẽ mboyveguarépe.”9
Importancia orekóva sãso jaiporavo haĝua
Mokõi principio iñimportánteva oisãmbyhy ñande deseo ha’e haĝua py’aguapyhára.
Peteĩha, ñande Ru Yvagagua ome’ẽ peteĩ teĩme isãso moral oiporavo haĝua, katupyry reheve oiporavo haĝua hape.10 Ko sãso jaiporavo haĝua ha’e peteĩ Tupã don tuichavéva.
Mokõiha, upe sãso jaiporavo haĝua reheve, ñande Ru Yvagagua oheja toĩ “ pe jejoavy opaite mbaʼépe.”11 “Ñatantea pe iróva, jaikuaa hag̃ua iporãva jopói.”12 Jejoavy nañanesorprendeiva’erã. Ñañemoarandu jahechakuaa porã haĝua iporãva ivaívagui.
Javy’a sãso jaiporavo haĝua jehovasa reheve, ñantendévo oĩtaha heta ndogueroviamo’ãiva ñande jagueroviáva. Añetehápe, pokã oiporavóta omoĩ ife Jesucristo-re opa opensa ha ojapóva mbytépe.13
Umi redes sociales plataforma rupi peteĩ jeguerovia’ỹ ñe’ẽ ikatu ojogua hetaiterei ñe’ẽpu negativo ramo,14 ha katu ha’érõ jepe hetaiterei ñe’ẽpu, ñande jaiporavo py’aguapyhára rape.
Ñandejára Lider-kuéra
Oĩ umi oimo’ãva Primera presidencia ha Cuórum de los Doce apóstoles oreko motivos mundanos umi líder político, empresarial ha cultural-cha.
Ha katu roĝuahẽ diferenteiterei fórmape ore responsabilida-kuérape. Ndorojeiporavói ni roñeselecciona umi solicitud apytégui. Ñembosako’i profesional específico’ỹre, roñehenói ha roñe’ordena rome’ẽ haĝua testimonio Jesucristo réragui opa ko mundo rupi ore pytu opa peve. Roñeha’ã romombarete haĝua Tupã rréino rombo’évo Imandamientokuéra ha ro’administrávo Iñordenansakuéra. Roheka roikuaa haĝua Ñandejára rembipota ha romomarandu, especialmente umi ohekávape tekove opave’ỹva.15
Jepe roipotaiterei opa umi Salvador rekombo’ekuéra oñemomba’eguasu opavavére, Ñandejára ñe’ẽ Iprofetakuéra rupi py’ỹi ojoavy umi mundogua idea ha tendencia-kuéra ndie. Upéichava’ekue tapiaite.16
Pe Salvador he’i Ijapostolkuérape:
“Ko múndo ndaija’éi ramo pende rehe, pene mandu’ánteke che rehe raẽ ndaija’éi hague. …
“… Opa ko’ã mba’e ojapóta hikuái …, ndoikuaáigui hikuái upe che mbouharépe.”17
Ñañangarekóvo opavavére
Jahayhu añete ha ñañangareko ñande rapicháre, ndogueroviáirõ jepe ñandéicha. Jesús ñanembo’e parábola del Buen Samaritano-pe umi orekóva diferente jeguerovia oipysova’erã ipo oipytyvõ añete haĝua opa umi oikotevẽvape, ha’évo py’aguapyhára, oñeha’ãvo umi kausa porã ha inóblevare.
Febrero-pe, peteĩ titular República de Arizona-pe he’i: “Pe léi bipartidista umi Santokuéra Ára Pahapegua ombojepytasóva omo’ãta umi arizonagua homosexual ha transgénero-va.”18
Ko tupao omomarandu “rovy’a roĩvo parte peteĩ joajúpe fe, negocio, LGBTQ hentekuéra ha comunidad liderkuéra rehegua omba’apóva oñondie espíritu de confianza ha respeto mutuo-pe.”19
Presidente Russell M. Nelson oporandu asy peteĩ jave: Ndaikatúi piko oĩ limite geografico línea oiko’ỹre chugui ñora’irõ línea?”20
Ñande ñañeha’ã ha’e haĝua “ Cristo segiha oporomoingoporãséva.”21
Momento nañambohovaiva’erahápe
Oĩ umi atáke Salvador kóntrape iñañaitereíva Ha’e nde’írintema mba’eve. “Oĩ avei upépe umi pa’i ruvicha ha escriba-kuéra … oñe’ẽ jey-jeýva Jesús rehe … ha oñembohory hese,” Jesús katu nde’íri chupe[kuéra[ mba’eve.”22 Oĩ momento ha’évo py’aguapyhára he’iseha jajoko ñane impulso ñambohovái haĝua ha upéva rangue dignida reheve japyta kirirĩme.23
Ñanekorasõjopy opavavépe ñahendurõ umi Ñe’ẽ atã térã añetegua’ỹva oje’éva tupaóre oje’e térã ojepublikaha umi peteĩ jave oĩva’ekue ñanendive, oparicipa Santa Cena-gui ñanendive ha otestifika ñanendive Jesucristo misiõ divínagui rehe.24
Upéva avei oiko pe Salvador ministerio aja.
Oĩkuri umi Jesús discípulo oikova’ekue Hendive ojaporõguare umi Imilagro hechapyrãvéva odecidíva “ndoikomo’ãveima[ha] hendive.”25 Ñembyasýpe, ndaopavavéi opytáta ñemova’ỹme imborayhúpe pe Salvador rehe ha ideterminasiõme oñongatutaha Imandamientokuéra.26
Jesús ñanembo’e ñañemomombyryva’erãha umi pochy ha ñorairõ circulo-gui. Peteĩ ehémplope, umi fariseo ombohovake rire Jesús-pe ha ojapo consého ohundi haĝua Chupe, Escriturakuéra he’i Jesús ojeiha chuguikuéra,27ha milagroita oiko tuicha multitu osegívo chupe ha Ha’e omonguera opavavépe.”28
Jahovasávo ambuekuéra rekove
Ñande avei ikatu ñañemomombyry ñorairõrekógui ha jahovasa ñande rapichakuérape,29ñañemoha’eño’ỹre ñane rincón-pe.
Mbuji-Mayi, República Democrática del Congo-pe iñepyrũháme oĩ oñe’ẽvaíva tupaóre, oikuaa’ỹre ñande jegueroviakuéra ni ñane miembrokuérape.
Ojapo tiempo, Kathy ha che ro’asistihague peteĩ tupao servicio ijespecialetereíva Mbuji-Mayi-pe. Mitãnguéra oñemonde porã’asy, tesa mimbi ha tuicha pukavy reheve. Añe’ẽsékuri chupekuéra ijestudio rehe, ha katu oñemombe’u chéve heta ndohoiha escuela-pe. Ñande líder-kuéra, fondos humanitarios nominal-ete reheve ojuhu mba’éicha oipytyvõ haĝua.30 Ko’áĝa, hetave 400 estudiantegui—mitãkuña’i ha mitãkuimba’ekuéra, miembro térã miembro’ỹva—oñemoĝuahẽporã ha oñembo’e 16 mbo’ehára ha’éva Jesucristo tupaogua miembrokuéra.
Kalanga Muya, catorce áño orekóva, he’i: “[arekóvo pokã pirapire], ahasa irundy ary aha’ỹvo mbo’eha’ópe. … Cheaguijeterei Tupao ojapova’ekuére. … Ko’áĝa amoñe’ẽ, ahai ha añe’ẽkuaa francés-pe.”31 Oñe’ẽvo ko iniciatíva rehe, Mbuji-Mayi-gua alcalde he’i: “Añeñandu inspirado Jesucristo Tupao Santokuéra Ára Pahapeguáre, [ambue] tupao oñemboja’o aja káda uno iñeskínape … [peẽ pemba’apo] [ambuekuéra ndie] peipytyvõ haĝua umi comunidad oikotevẽvape.”32
Pejoayhu peteîva ambuepe
Káda amoñe’ẽ Juan capítulo 13, chemandu’a pe Salvador ehémplo perfecto py’aguapyhára ramo. Jesús ojohéi mborayhu reheve Apostolkuéra py. Upéi ñamoñe’ẽ “Jesús oñandu tuicha jejopy espíritupe,”33opensávo peteĩ Ha’e ohayhúva oñembosako’iha hína otraiciona haĝua Chupe. Añeha’ãkuri aimo’ã haĝua umi pensamiento ha temiandu oñanduva’ekue pe Salvador Judas osẽvo. Iñinteresanteva, upe momento solemne-pe, Jesús noñe’ẽvéiha Hemiandu “ojopýva” chupe ni upe traición rehe. Upéva rangue, oñe’ẽ Ijapostolkuérape mborayhúgui, ha iñe’ẽ ou cascada-icha umi siglo pukukue:
“Peteĩ apoukapy pyahu ame’ẽ peẽme, Tapejoayhu peteĩva ambuépe. che pohayhu hagueicha. …
“Kóvape oikuaáta opavave peẽ ha’eha che discípulo-kuéra, pejoayhúramo peteĩva ambuépe.”34
Tajahayhu Chupe ha jajohayhu ojupe. Taha’e ñande py’aguapyhára, ñañehenói haĝua “Tupã ra’y ha rajykuéra”, añembo’e Jesucristo rérape, amén.