Vzory učeníctva
Učenie sa o Kristovi a Jeho cestách nás vedie k tomu, aby sme Ho spoznali a milovali.
Vzor viery
Dnes ráno naše dve deti a tri vnúčatá v Severnej Amerike a asi polovica sveta videli na východe majestátne stúpať jagavé slnko. Ostatné tri deti a sedem vnúčat v Afrike a druhá polovica sveta videli, ako sa k nim postupne vkráda tma, keď slnko zapadalo za obzor na západe.
Táto nadčasová stálosť nástupu dňa a noci je jednou z každodenných pripomienok skutočností, ktoré riadia naše životy a ktoré nemôžeme zmeniť. Keď rešpektujeme a zosúladíme to, čo robíme, s týmito večnými skutočnosťami, zažívame vnútorný pokoj a harmóniu. Keď to neurobíme, sme znepokojení a veci nefungujú tak, ako očakávame.
Deň a noc sú jedným z príkladov vzorov vecí, aké skutočne sú, ktoré Boh dal každému, kto kedy žil na zemi. Je absolútnou pravdou našej ľudskej existencie, že sa nám nemôže podariť vyjednávať podľa našich vlastných túžob. Pripomínam si to zakaždým, keď z Afriky letím na generálnu konferenciu a za jeden deň prestavím svoje telesné hodiny o 10 hodín dozadu.
Kedykoľvek si to chceme všimnúť, vidíme, že Nebeský Otec nám dal dostatok svedkov pravdy, aby sme mohli riadiť naše životy tak, aby sme Ho poznali a mali požehnania pokoja a radosti.
Prostredníctvom proroka Josepha Smitha Duch Pánov potvrdzuje: „A znova, dám vám vzor vo všetkých veciach, aby ste nemuseli byť oklamaní; lebo Satan je všade v krajine a chodí oklamávajúc národy.“1
Antikrist Korihor podľahol takémuto podvodu a neveril v existenciu Boha a Kristov príchod. Prorok Alma mu svedčil: „Všetky veci ukazujú, že Boh je; áno, dokonca zem a všetky veci, ktoré sú na jej tvári, áno, a jej pohyb, áno, a tiež všetky planéty, ktoré sa pohybujú v pravidelnom usporiadaní svojom, dosvedčujú, že je Najvyšší Stvoriteľ.“2
Keď Korihor trval na tom, aby dostal znamenie skôr, ako uverí, Alma spôsobil, že ostal nemý. Korihor, pokorený svojím trápením, slobodne priznal, že ho oklamal diabol.
Nemusíme byť oklamaní. Neustále sa pred nami odohráva zázrak inteligentného života. A krátky pohľad a zamyslenie sa nad zázrakmi nebies posiatych nespočetnými hviezdami a galaxiami podnecuje dušu veriaceho srdca, aby prehlásila: „Môj Bože, … aký si veľký!“3
Áno, Boh, náš Nebeský Otec, žije a neustále sa nám prejavuje rôznymi spôsobmi.
Vzor pokory
Ale aby sme uznali Boha, verili v Neho a pokračovali v Ňom, naše srdcia musia byť vnímavé voči Duchu pravdy. Alma učil, že viere predchádza pokora.4 Mormon dodal, že pre každého, kto nie je „mierny a pokorného srdca“, je nemožné, aby mal vieru a nádej a prijal Ducha Božieho.5 Kráľ Benjamín vyhlásil, že každý, kto uprednostňuje slávu sveta, je „nepriateľom Boha“.6
Tým, že sa Ježiš Kristus podrobil krstu, aby naplnil všetku spravodlivosť, hoci bol spravodlivý a svätý, ukázal, že pokora pred Bohom je základnou vlastnosťou Jeho učeníkov.7
Všetci noví učeníci sú povinní preukázať pokoru pred Bohom prostredníctvom obradu krstu. Takže „všetci tí, ktorí sa pokoria pred Bohom a prajú si byť pokrstení, a prichádzajú so srdcom zlomeným a s duchom skrúšeným, … budú prijatí krstom do jeho cirkvi“8.
Pokora nakláňa srdce učeníka k pokániu a poslušnosti. Duch Boží je potom schopný priniesť pravdu do tohto srdca a tá nájde vstup.9
Práve nedostatok pokory najviac prispieva k naplneniu proroctva apoštola Pavla v týchto posledných dňoch:
„Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní,
neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru.“10
Pozvanie Spasiteľa učiť sa o Ňom je pozvaním odvrátiť sa od lákadiel svetskosti a stať sa takými, aký je On – miernym a krotkým srdcom, pokorným. Potom sme schopní vziať na seba Jeho jarmo a zistiť, že je to ľahké – že učeníctvo nie je bremeno, ale radosť, ako nás prezident Russell M. Nelson tak výrečne a opakovane učil.
Vzor lásky
Učenie sa o Kristovi a Jeho cestách nás vedie k tomu, aby sme Ho spoznali a milovali.
Na Svojom príklade ukázal, že s pokorným postojom je skutočne možné spoznať a milovať Boha Otca celou našou bytosťou a milovať druhých tak, ako milujeme seba, pričom nebudeme nič zadržiavať. Jeho služba na zemi, počas ktorej položil Svoju vôľu aj Svoje telo na oltár, bola vzorom pre uplatňovanie týchto zásad, na ktorých je založené Jeho evanjelium. Obe zásady sa týkajú ľudí okolo nás a sú o tom, ako sa správame k druhým, nie o hľadaní osobného uspokojenia alebo slávy.
Zázračnou iróniou je, že keď sústredíme svoje najlepšie úsilie na lásku k Bohu a druhým, dokážeme objaviť našu vlastnú pravú božskú hodnotu ako Boží synovia a dcéry s úplným pokojom a radosťou, ktoré táto skúsenosť prináša.
Prostredníctvom lásky a služby sa stávame jedno s Bohom a jeden s druhým. Potom môžeme prijať svedectvo Ducha Svätého o tej čistej láske, ovocí, o ktorom Lechí hovorí, „že je veľmi sladké, nad všetko, čo [on] kedy predtým ochutnal“.11
Korunou, ktorú Kristus dostal tým, že dal a urobil všetko, čo mohol, aby ustanovil vzor milovať Otca a milovať nás, bolo obdržať všetku moc, dokonca všetko, čo má Otec, čo je povýšenie.12
Naša príležitosť pestovať v našich dušiach trvalú lásku k Bohu a k blížnemu sa začína doma, svätými zvykmi každodenného spojenia s Otcom v osobnej a rodinnej modlitbe v mene Jeho Jednorodeného Syna, keď sa o Nich spolu učíme prostredníctvom individuálneho a rodinného štúdia písiem, spoločného zachovávania sabatného dňa a keď má každý aktuálne chrámové odporučenie, spoločne ho používame tak často, ako len môžeme.
Keď každý jednotlivo rastieme v poznaní a láske k Otcovi a Synovi, rastieme aj v ocenení a láske jeden k druhému. Naša schopnosť milovať druhých a slúžiť im mimo domova je výrazne posilnená.
To, čo robíme doma, je skutočnou podstatou trvalého a radostného učeníctva. Najsladšie požehnania znovuzriadeného evanjelia, z ktorých sme sa spolu s mojou manželkou Gladys tešili v našej domácnosti, pochádzali z toho, že sme sa naučili spoznávať a ctiť si Boha doma a deliť sa o Jeho lásku s našimi potomkami.
Vzor služby
Láska k Bohu a služba jeden druhému pestovaná doma a služba druhým mimo domova časom prerastá do atribútu pravej lásky.
To rezonuje so vzorom zasvätenej služby v Božom kráľovstve, ktorý nám predkladajú Pánovi žijúci proroci a apoštoli. Stávame sa jedným s nimi.
Potom sme schopní prostredníctvom nich hľadieť na Pána „v každej myšlienke“, aby sme nepochybovali a nebáli sa.13
Podobne ako Pánovi žijúci proroci a apoštoli, aj my môžeme vyjsť s „vnútro[m] … [plným] pravej lásky voči všetkým ľuďom a k domácim vo viere [s] cnosť[ou] [zdobiacou] myšlienky [naše] neustále; … [a] bude rásť [naša] sebadôvera … v prítomnosti Božej; a náuka kňazstva bude kropiť dušu [našu] ako rosa z neba“.
S Pánovými žijúcimi prorokmi a apoštolmi sa aj my môžeme pripojiť k cnostnému kruhu viery posilnenému zasvätenou službou, v ktorej „Duch Svätý [je naším] stálym spoločníkom … a žezlo [naše] nemenným žezlom spravodlivosti a pravdy; a panstvo [naše je] večným panstvom a bez donucovacích prostriedkov bude k [nám] plynúť na veky vekov“14. Lebo toto je zasľúbenie Otcovho plánu. V mene Ježiša Krista, amen.