Hosanna Tupã Yvatetévape
Jesucristo entrada triunfal Jerusalén-pe ha umi oikova’ekue upe semana oúvape ohechauka techapyrã pe doctrina ikatúva jajapo ñande rekovépe ko’ág̃a.
Ko árape, oje’e haguéicha, ñañomoirũ cristiano-kuéra ndive ko mundo jerére ñamomba’eguasu hag̃ua Jesucristo-pe ko Domingo de Ramo árape. Ojapo haimete dos mil áño, pe Domingo de Ramo oñepyrũ hague pe último semana Jesucristo ministerio mortal-pe. Haʼevaʼekue pe semána iñimportantevéva yvypóra istóriape.
Pe oñepyrũva’ekue oñemoherakuãvo Jesús ha’eha pe Mesías prometido Ijeike triunfalmente Jerusalén-pe oñemboty Icrucifixión ha Resurrección reheve.1 Divino diseño rupive, Isacrificio expiatorio omohu’ã Iministerio mortal, ha upéicha rupi ikatu jaiko ñande Ru Yvagagua ndive eternidad pukuke jave.
Escritura-kuérape jalee pe semána oñepyrũ hague hetaiterei hénte oñemboʼýva pe táva rokẽme ohecha hag̃ua “Jesús proféta Nazaret Galilea-pegua.”2 Ha’ekuéra “ojagarra palmera rakã, ha osẽ ohug̃uaitĩ chupe, ha osapukái: Hosanna: Tojehovasa Israel-gua Rréi oúva Ñandejára rérape.”3
Upe relato bíblico ymaite guive chemomandu’a aime hague peteĩ asignación Tupaópe Takoradi, Ghana-pe. Hechapyrãme, aimékuri upépe domingo de Ramo-pe
Che amboja’ova’erãkuri pe Estaca Takoradi Ghana amoheñói hag̃ua pe Estaca Mpintsin Ghana. Ko’ág̃a, oĩ 100.000 ari Tupaogua miembrokuéra Ghana-pe.4 (Roipyso ñemoĝuahẽ porãite Su Majesta, rey Nii Tackie Teiko Tsuru II Acra, Ghana-pegua, oĩva ko árape ñanendive.) Añembyatývo ko’ã Santo ndive, añandu pe mborayhu ha devoción pypuku orekóva hikuái Ñandejárare. Amombe’u che mborayhu tuichaitéva hesekuéra, ha pe Tupao Presidente ohayhuha chupekuéra. Añe’ẽkuri Salvador ñe’ẽ Juan oregistrava’ekue: “Pejoayhu, che pohayhu haguéicha.”5 Ha’ekuéra ohechakuaa ha’eha pe “Rohayhu conferencia”.6
Amañávo yvate ha yvýre umi hermano ha hermana querido fila ha ifamiliakuéra capilla-pe, ikatu ahecha hovakuérare pe testimonio ha jerovia resape Jesucristo-re. Añandu ha’ekuéra oipotaha ojeipapa Itupao mombyrygua parte ramo. Ha pe coro opurahéi jave, opurahéi hikuái ángel-kuéraicha.
Yma Domingo de Ramos peguáicha, ko’ãva ha’e Jesucristo discípulo oñembyatýva ome’ẽ tributo chupe ojapoháicha umi oĩva Jerusalén rokẽme, palma ipópe, osapukái, “Hosanna … : Tojehovasa pe oúva Ñandejára rérape.”7
Umi feligresía peteĩ tupao hi’aguĩvape jepe omomba’eguasu hína kuri Domingo de Ramos. Añe’ẽ aja púlpito guive, ahechakuaa ventána rupive vy’ápe oguataha hikuái tape rehe ombokacha ipópe palma, ojoguáva umi oĩva ko foto-pe. Ha’e peteĩ jehecha araka’eve ndacheresaraimo’ãiva, opavave upe árape romomba’eguasu pe Rréi de rréjespe.
Presidente Russell M. Nelson ñanemomarandu jajapo hag̃ua Domingo de Ramos jave “añetehápe iporã ñanemandu’a, ndaha’éi umi palma oñemomyiva’ekue omomba’eguasu hag̃ua Jesús entrada Jerusalén-pe añónte, ha katu ñanemandu’ávo Ipopyte rehe.” Presidente Nelson oñe’ẽ Isaías rehe, oñe’ẽva’ekue Salvador ñe’ẽme’ẽre, “Araka’eve ndacheresaraimo’ãi ndehegui”, ko’ã ñe’ẽ reheve: “Péina ápe, che rograváma che po mbytépe.”8
Ñandejára oikuaa de primera mano pe mortalidad hasyha. Ijeridakuéra ñanemomandu’a Ha’e “oguejy opavave guýpe … ”9 Ha’e ñanepytyvõ hag̃ua jahasa asy jave ha ha’e ñane ehemplorã “aguata meme nde rape rehe,”10 Hape, ha’éva “Tupã oĩtaha [ñanendive] opa ára g̃uarã.”11
Domingo de Ramos ndaha’éikuri peteĩ acontecimiento añónte, ambue página tembiasápe orekóva peteĩ fecha, hora ha tenda. Jesucristo entrada triunfal Jerusalén-pe ha umi oikova’ekue upe semana oúvape ohechauka techapyrã pe doctrina ikatúva jajapo ñande rekovépe ko’ág̃a.
Jahechami alguna doctrina eterna otejéva Iministério rupive oñemohu’ãvo Jerusalén-pe.
Primero, profesía. Techapyrã, Antiguo Testamento-gua profeta Zacarías oprofetisa Jesucristo jeike triunfal Jerusalén-pe, jepe odescribi Ha’e ojupitaha peteĩ vúrro ári.12 Jesús oprofetisa Ijeikovejey oñembosako’ívo oike hag̃ua pe távape, he’ívo:
“Péina ápe, rojupi Jerusalén-pe; ha pe Kuimbaʼe Raʼy oñetraisionáta sacerdóte ruvicha ha eskrivakuéra rupi, ha oñekondenáta chupe omano hag̃ua,
“Omeʼẽta chupe umi gentil ambueguápe oñembohory hag̃ua, oinupã hag̃ua ha omosãingo hag̃ua chupe kurusúre, ha mbohapyha árape opuʼã jeýta.”13
Mokõiha, pe Espíritu Santo ñemoirũ. José Smith ombo’e: “Avave ndaikatúi oikuaa Jesús ha’eha Ñandejára, ha katu Espíritu Santo rupive.”14 Pe Salvador opromete Idisipulokuérape15 pe Cena paha jave16 koty yvateguápe,17 “Ndapohejamoʼãi chepyʼaguapyʼỹre.”18 Ha’ekuéra ndaha’emo’ãi ha’eño ogueraha hag̃ua tenonde gotyo umi evangelio añetegua ha katu oguerekóta pe don consumado Espíritu Santo-gui odirihi hag̃ua chupekuéra. “Py’aguapy aheja penendive, che py’aguapy ame’ẽ peẽme,” Ha’e opromete, “che name’ẽi pe múndo ome’ẽháicha.”19 Pe Espíritu Santo don reheve jaguereko upe seguridad peteĩchagua—ñande “ikatu akóinte jaguereko ijespíritu oĩ hag̃ua [ñanendive]”20ha “Espíritu Santo pu’aka rupi [jaikuaa] opa mba’e añetegua.”21
Mbohapyha, discipulado. Pe discipulado añetegua ha’e pe ndofalláiva ikompromísope, iñe’ẽrendu umi léi eterna-re ha Ñandejára mborayhu, primero ha tenonderãite. Mba’evére noñemomýiva. Umi hénte opagáva tributo palma reheve omombaʼeguasu Chupe haʼeha pe Mesías. Upéva exactamente Ha’e. Ou hikuái Héndape, Imilagro ha Imbo’epykuérare. Ha katu pe adulación heta tapichápe g̃uarã ndaipukúi. Oĩ umi upe mboyve osapukáiva: “Hosanna”22 pya’evoi ojere ha osapukái: “Ejuka chupe kurusúre”.23
Irundyha, Jesucristo Expiasiõ.24 Hi’ára pahápe, domingo de Ramos rire, Ha’e omotenonde Hi’expiasiõ hechapyrãva, Getsemaní agonía guive pe ñembohory peve Ijuicio rehe, Itortura kurusúre ha oñeñotỹ peteĩ sepulcro ojeipuruva’ekuépe. Péro ndopái upépe. Iñehenói majestad reheve opa Itúva ra’ykuéra Redentor ramo, mbohapy ára rire osẽ upe sepulcro-gui, oikovejey25 Ha’e oprofetisa haguéicha.
¿Ñande aguyjeme’ẽreko memépa Jesucristo Expiasiõ ijojaha’ỹvare? ¿Ñañandu piko ipu’aka omopotĩva, ko’ág̃aite? Upévare Jesucristo, ñande Salvación Apohare ha Omohu’ãva, oho Jerusalén-pe, ñandesalva hag̃ua. Peñandu ko’ã ñe’ẽ jaleéva Alma-pe: “Peñandúramokuri peteĩ ñemoambue pene korasõme, ha peñandúramokuri pepuraheiseha pe mborayhu purahéi orredimíva, che aporanduse peẽme, ikatu piko peñandu upéva ko’ág̃aite?”26 Añetehápe ha’e, pe coro oĩva Takoradi-pe opuraheiva’ekue Domingo de Ramos “pe mborayhu orredimíva purahéi”.
Upe semana paha fatídica Iministerio mortal-pegua, Jesucristo ombo’e pe parábola umi vírgen rehegua.27 Ha’e ombo’e hína kuri Ijeju umi oñembosako’ívape orrecibi hag̃ua Chupe, ndaha’éi palma ipópe ha katu pe evangelio resape ipypekuéra reheve. Ha’e oipuru pe lámpara ra’anga hendýva ha ojajáiva, aceite extra reheve oalimenta hag̃ua pe tata, peteĩ descripción ramo disposición jasegui hag̃ua Hape, ñañañuavo Iñe’ẽ añeteguáva ha ñakomparti hag̃ua Hesape.
Peẽ peikuaa pe tembiasakue. Umi vírgen orrepresenta umi miembro Tupaópegua, ha pe nóvio orrepresenta Jesucristo-pe.
Umi diez vírhen ojagarra itesapeha ha “osẽ ohug̃uaitĩ pe nóviope”.28 Cinco iñarandúva, oñembosako’íva aceite reheve ilámparape ha ojesalva, ha cinco itavýva, ilámpara ogue ndorekóiva aceite reservarã. Og̃uahẽvo ñehenói: “Péina ápe, pe nóvio ou; pesẽ pemog̃uahẽ chupe”,29umi cinco “iñarandúva ha [ohupytyva’ekue] pe añetegua, ha [ojagarráva] pe Espíritu Santo iguia ramo”30oĩmavaʼekue preparádo “irréi guasu ha léi omeʼẽvape g̃uarã”,31igloria [oĩtaha] hi’arikuéra.”32 Umi ambue cinco oñeha’ãmbaite oheka aceite. Péro tardeitereima. Procesión oho tenonde gotyo ha’ekuéra’ỹre. Ombota ha ojerure asy hikuái ojeike hag̃ua, Ñandejára ombohovái: “Che ndapoikuaái”.33
Mba’éichapa ñañandúta Ha’e he’írire ñandéve: “Che ndapoikuaái!”
Ñande, umi vírgencha, jaguereko lámpara; ha katu ¿jaguerekópa acéite? Akyhyje oĩha ohasáva peteĩ michĩmi aceite reheve, hembiapoiterei umi presión mundana reheve oñembosako’i porã hag̃ua. Aceite jarekóta jajeroviávo ha ja’actuávo profecía ha umi profeta oikovéva ñe’ẽre, presidente Nelson en particular, Ikonseherokuéra ha umi Doce Apóstol. Aceite omyenyhẽ ñane ánga ñahendu ha ñañandúvo Espíritu Santo ha ja’actua upe guía divina rehe. Aceite oñohẽ ñane korasõme ñande elección ohechaukávo jahayhuha Ñandejárape ha jahayhuha pe Ha’e ohayhúva. Aceite ou ñañearrepenti ha jahekávo Jesucristo Expiasiõ ñemonguera.
Pehekáramo pemyenyhẽ hag̃ua pe oĩ ohenóiva “peteĩ lista balde-pegua”, kóva ha’e: Pemyenyhẽ pende balde aceite-gui Jesucristo y oikovévaicha,34 ha’éva peteĩ representación Hekove ha Hekombo’ekuéragui. Upéva rangue, pemarkávo peteĩ tenda mombyry térã peteĩ acontecimiento espectacular araka’eve ndohejamo’ãi pene ánga oñeñandu entero térã satisfecho; javivi pe doctrina Jesucristo ombo’eva’ekue voluntad. Ame’ẽkuri ehémplo angeteve: pe’añua profecía ha mbo’epy profético, peheja pe Espíritu Santo tapende momýi, toiko pendehegui peteĩ discípulo añete ha peheka pe poder sanador ñane Ñandejára expiasiõ rehegua. Upe lista pendegueraháta pe tenda pehosehápe—jevy pende Ru Yvagapegua rendápe.
Upe domingo de Ramos Takoradi-pe ha’e peteĩ experiencia especial chéve g̃uarã akomparti haguére peteĩ congregación fiel hermano ha hermana-kuéra ndive. Upéicha oikovaʼekue umi kontinénte ha íslape oparupiete ko múndope. Che korasõ ha che ánga, ndeichagua, osapukáise: “Hosana Tupã Yvatetévape.”35
Jepe nañañembo’ýi Jerusalén rokẽme ko árape palma reheve, og̃uahẽta ára, ojeprofetisa haguéicha Apocalipsis-pe, “peteĩ aty guasu, avave ndaikatúiva oipapa, opa tetãgui, ha ñemoñare, ha tavayguakuéragui, ha ñe’ẽnguéra, [oñembo’ýta] tróno renondépe ha Cordero renondépe, oñemonde ao morotĩ ha ipópe palma.”36
Aheja penendive che jehovasa Jesucristo Apóstol ramo peñeha’ãtaha kyre’ỹme peiko hag̃ua hekopete ha peime umi, palma pende pópe, omoherakuãtava apytépe Tupã Ra’ýpe, opavave ñande Redentor guasu. Jesucristo rérape. Amén.