„Vy ste priatelia moji“
Spasiteľovo vyhlásenie „vy ste priatelia moji“ vidím ako jasnú výzvu k tomu, aby sme budovali vyššie a svätejšie vzťahy medzi všetkými deťmi Božími.
Spoznal som, že existuje jasný, jednoduchý a božský príklad, ku ktorému môžeme vzhliadať, aby sme dosiahli jednotu, lásku a spolupatričnosť vo svete plnom sporov a rozdelenia, kde občiansku diskusiu nahradilo odsudzovanie a opovrhovanie a kde sa priateľstvá definujú podľa -izmov a -itov. Týmto príkladom je Ježiš Kristus. Svedčím o tom, že On je veľkým zjednotiteľom.
Sme Jeho priatelia
V decembri 1832, keď „počiatky problémov medzi národmi“ začali byť „zreteľnejšími“ než kedy boli od zorganizovania Cirkvi, sa vedúci Svätých neskorších dní v Kirtlande, v štáte Ohio, zhromaždili na konferenciu. Modlili sa „oddelene a hlasno k Pánovi, aby [im] prejavil svoju vôľu“. Pán týchto verných členov na znak uznania za modlitby v časoch ťažkého súženia potešil a trikrát Svätých oslovil dvoma silnými slovami: „Priatelia moji“.
Ježiš Kristus nazýva Svojich verných nasledovníkov ako Svojich priateľov už po dlhú dobu. V Náuke a zmluvách Spasiteľ štrnásťkrát používa výraz priateľ na definovanie posvätného a vzácneho vzťahu. Nehovorím o slove priateľ tak, ako ho definuje svet – ktorý závisí od sledovateľov alebo „lajkov“ na sociálnych sieťach. Nedá sa zachytiť hashtagom ani číslom na Instagrame či na X.
Priznám sa, že z tínedžerského obdobia si pamätám na desivé konverzácie, keď som počul tie bolestné slová „Hej, môžeme byť len kamaráti?“ alebo „Zostaňme len priateľmi“. Nikde v písmach Ho nepočujeme povedať: „Vy ste len priatelia moji.“ Namiesto toho nás učil, že „nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov“. A „vy ste tí, ktorých mi Otec môj dal; vy ste priatelia moji“.
Myšlienka je jasná: Spasiteľ s každým z nás ráta a bdie nad nami. Táto dozorná starostlivosť nie je banalitou alebo bezvýznamnosťou. Naopak, je vznešená, povznášajúca a večná. Spasiteľovo vyhlásenie „vy ste priatelia moji“ vidím ako jasnú výzvu k tomu, aby sme budovali vyššie a svätejšie vzťahy medzi všetkými Božími deťmi, „aby sme mohli byť jedno“. Robíme tak, keď spoločne pracujeme na hľadaní príležitostí k jednote ako aj pocitu spolupatričnosti pre všetkých.
V Ňom sme jedno
Spasiteľ toto ukázal prekrásnym spôsobom v Jeho volaní: „Poď, nasleduj ma“. Využil dary a individuálne vlastnosti rôznorodej skupiny nasledovníkov, ktorých nazval Svojimi apoštolmi. Povolal rybárov, horlivcov, bratov, ktorí boli známi svojou búrlivou osobnosťou a dokonca i colníka. Zjednotila ich viera v Spasiteľa a ich túžba priblížiť sa k Nemu. Pozreli sa na Neho, uvideli skrze Neho Boha a „hneď zanechali siete a nasledovali Ho“.
Tiež som videl, ako nás budovanie vyšších a svätejších vzťahov zjednocuje. S manželkou Jennifer sme boli požehnaní tým, že sme mohli svojich päť detí vychovávať v New York City. V tejto rušnej metropole sme si vytvorili vzácne a posvätné vzťahy so susedmi, priateľmi zo školy, obchodnými partnermi, náboženskými predstaviteľmi a ostatnými Svätými.
V máji 2020, práve keď svet zápasil so šíriacou sa globálnou pandémiou, sa členovia Komisie náboženských predstaviteľov mesta New York virtuálne stretli na náhle zvolanom zasadnutí. Nemali žiadny program. Žiadnych špeciálnych hostí. Len žiadosť, aby sa stretli a diskutovali o výzvach, ktorým sme ako všetci náboženskí predstavitelia čelili. Centrum pre kontrolu chorôb práve oznámilo, že naše mesto je epicentrom pandémie COVID-19 v Spojených štátoch. To znamenalo, že sme sa už nemohli zhromažďovať. Žiadne ďalšie stretnutia.
Pre týchto náboženských predstaviteľov bolo odstránenie osobnej služby, zhromaždení kongregácií a týždenných bohoslužieb zničujúcou ranou. Naša malá skupina – v ktorej bol jeden kardinál, reverend, rabín, imám, pastor, Monsignor a starší – sa navzájom počúvala, utešovala a podporovala. Namiesto toho, aby sme sa sústredili na naše rozdiely, videli sme, čo máme spoločné. Hovorili sme o možnostiach a potom o pravdepodobnostiach. Zjednotili sme sa a odpovedali sme na otázky o viere a budúcnosti. A potom sme sa modlili. Ó, tak veľmi sme sa modlili.
V bohato rozmanitom meste plnom zložitostí a zmiešaných kultúr sme videli, ako sa naše rozdiely rozplynuli, keď sme sa spojili ako priatelia s jedným hlasom, za jedným cieľom a pomocou jednej modlitby.
Už sme sa nepozerali jeden na druhého z opačnej strany stola, ale spoločne smerom k nebesiam. Z každého ďalšieho stretnutia sme odchádzali jednotnejší a pripravenejší vziať do rúk „lopatu“ a pustiť sa do práce. Spolupráca, ktorá z toho vznikla, a služba, ktorú sme poskytli tisícom Newyorčanov, ma naučili, že vo svete, ktorý volá po rozdelení, odstupe a odlúčení, je vždy oveľa viac toho, čo nás spája, ako rozdeľuje. Spasiteľ prosil: „Buďte jedno; a ak nie ste jedno, nie ste moji.“
Bratia a sestry, musíme prestať hľadať dôvody na rozdeľovanie a namiesto toho hľadať príležitosti na to, aby sme „boli jedno“. On nás požehnal jedinečnými darmi a vlastnosťami, ktoré nás nabádajú k tomu, aby sme sa vzájomne učili a osobne sa rozvíjali. Často som hovorieval mojim študentom na univerzite, že ak by som ja robil to, čo vy, a ak by ste vy robili to, čo ja, tak by sme sa nepotrebovali. Ale my potrebujeme jeden druhého preto, lebo vy nerobíte to, čo robím ja, a ja nerobím to, čo robíte vy. A táto potreba nás zbližuje. Plánom protivníka je rozdeľovať a panovať, aby tak zničil priateľstvá, rodiny a vieru. Spasiteľ je ten, kto nás spája.
Patríme k Nemu
Jedným zo zasľúbených požehnaní, ktoré pochádzajú z toho, že sa „staneme jedným“, je silný pocit spolupratričnosti. Starší Quentin L. Cook učil, že „podstatou skutočnej spolupatričnosti je, že sme jedno s Kristom“.
Počas nedávnej návštevy západoafrickej Ghany, ktorú som navštívil so svojou rodinou, ma zaujal miestny zvyk. Po tom, ako sme vošli do cirkevnej budovy alebo k niekomu domov, nás privítali slovami „vítame vás“. Keď sa podávalo jedlo, náš hostiteľ oznámil: „Pozývame vás.“ Tieto jednoduché pozdravy boli vyslovené s úmyslom a zámerom. Vítame vás. Pozývame vás.
Podobné posvätné vyhlásenia umiestňujeme aj na dvere našich zhromažďovacích budov. Ale tabuľka s nadpisom „Návštevníci sú vítaní“ nestačí. Vítame srdečne všetkých, ktorí prechádzajú dverami? Bratia a sestry, nestačí len sedieť v rade. Musíme počúvať Spasiteľovu výzvu budovať vyššie a svätejšie vzťahy so všetkými Božími deťmi. Musíme žiť podľa našej viery! Môj otec mi často pripomínal, že samotné sedenie v lavici v nedeľu z vás neurobí dobrého kresťana, rovnako ako spanie v garáži z vás neurobí auto.
Musíme žiť svoj život tak, aby svet nevidel nás, ale aby cez nás videl Jeho. To sa však nedeje len v nedeľu. Odohráva sa to v obchode s potravinami, na benzínovej pumpe, na stretnutí v škole, na stretávke susedov – na všetkých miestach, kde pracujú a žijú pokrstení aj nepokrstení členovia našej rodiny.
V nedeľu uctievam Boha ako pripomienku toho, že sa navzájom potrebujeme a že spoločne potrebujeme Jeho. Naše jedinečné dary a talenty, ktoré nás odlišujú v sekulárnom svete, nás spájajú v posvätnom priestore. Spasiteľ nás vyzval, aby sme si navzájom pomáhali, pozdvihovali sa a poskytovali si poučenie. Toto robil, keď uzdravil ženu, ktorá trpela na krvotok, keď očistil malomocného, ktorý ho žiadal o milosrdenstvo, poradil mládencovi, ktorý sa ho spýtal, čo má ešte robiť, keď miloval Nikodéma, ktorý mal poznanie, ale jeho viera bola kolísavá a keď sedel so ženou pri studni, ktorá nezapadala do vtedajších zvyklostí, ale ktorej oznámil Svoje mesiášske poslanie. To je pre mňa cirkev – miesto na zhromažďovanie a uzdravenie, nápravu a opätovné zameranie. Prezident Russell M. Nelson učil: „Sieť evanjelia je tou najväčšou sieťou na svete. Boh pozýva všetkých, aby prišli k Nemu. … Je tu miesto pre každého.“
Niektorí ste možno zažili niečo, čo vo vás vyvolalo pocit, že tu nepatríte. Spasiteľovo posolstvo pre vás a pre mňa je rovnaké: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie.“ Evanjelium Ježiša Krista je pre nás dokonalým miestom. Príchod do zboru ponúka nádej na lepšie dni, prísľub, že nie ste sami, a rodinu, ktorá nás potrebuje rovnako ako my ju. Starší D. Todd Christofferson potvrdzuje, že „byť jedno s Otcom, Synom a Duchom Svätým je bezpochyby na spolupatričnosti to najlepšie“. Všetkým, ktorí sa vzdialili a hľadajú možnosť návratu, ponúkam večnú pravdu a pozvanie: Patríte sem. Vráťte sa. Je čas.
Svedčím, že v tomto rozhádzanom a rozdelenom svete je Ježiš Kristus veľkým zjednotiteľom. Dovoľte mi, aby som každého z nás vyzval, aby sme boli hodní Spasiteľovho pozvania „byť jedno“ a aby sme tak ako On s odvahou vyhlasovali: „Vy ste priatelia moji.“ V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.