Hľadanie odpovedí na duchovné otázky
Naše úprimné otázky o evanjeliu môžu Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi poskytnúť príležitosť na to, aby nám pomohli rásť.
Viem, že vás to možno prekvapí, ale mám už toľko rokov, že si pamätám, keď nás v škole učili, že v našej slnečnej sústave je deväť planét. Jednu z týchto planét, Pluto, pomenovala 11-ročná Venetia Burneyová z anglického Oxfordu potom, ako ho objavili v roku 1930. A až do roku 1992 sa predpokladalo, že Pluto je najvzdialenejším objektom našej slnečnej sústavy. V tomto období sa v triedach a na vedeckých súťažiach často nachádzali detské modely nášho planetárneho okolia vyrobené z papierovej hmoty, z ktorých každý znázorňoval polohu Pluta na známej hranici. Mnohí vedci sa domnievali, že za touto hranicou tvorí vonkajšiu slnečnú sústavu prázdny priestor.
Vo vedeckej komunite však pretrvávala otázka týkajúca sa pôvodu určitého typu komét, ktoré astronómovia pravidelne sledovali. A táto otázka pretrvávala celé desaťročia pred objavom ďalšej vzdialenej oblasti našej slnečnej sústavy. Aj keď mali vedci obmedzené poznatky, využili toto medziobdobie na dosiahnutie významného technologického pokroku, ktorý ich doviedol k ďalšiemu štúdiu a výskumu. Vďaka ich konečnému prelomu sa zmenila konfigurácia našej planetárnej zóny a výsledkom bolo premiestnenie Pluta do tejto novej oblasti vesmíru a naša slnečná sústava pozostávajúca z ôsmich planét.
Jeden z popredných planetárnych vedcov a hlavný výskumník vesmírnej misie New Horizons, ktorej úlohou je preskúmať Pluto zblízka, sa o tejto skúsenosti vyjadril takto: „Mysleli sme si, že sme pochopili geografiu našej slnečnej sústavy. Nepochopili sme ju. Mysleli sme si, že sme pochopili, ktoré planéty sa nachádzajú v našej slnečnej sústave. A mýlili sme sa.“
Na tomto období histórie výskumu vesmíru ma zaujali niektoré paralely a kľúčové rozdiely medzi metaforickým úsilím o rozšírenie vedeckých obzorov a cestou, ktorú ako Božie deti podnikáme, aby sme hľadali odpovede na naše duchovné otázky. Konkrétne, ako môžeme reagovať na hranice nášho duchovného chápania a pripraviť sa na ďalšiu etapu osobného rastu – a kam sa môžeme obrátiť o pomoc.
Riadok za riadkom
Kladenie otázok a hľadanie zmyslu je prirodzenou a normálnou súčasťou našej skúsenosti v smrteľnosti. Niekedy nás to, že nie je ľahké získať úplné odpovede, môže priviesť na okraj nášho chápania a tieto obmedzenia môžu byť frustrujúce alebo zdrvujúce. Je obdivuhodné, že plán šťastia Nebeského Otca pre nás všetkých je navrhnutý tak, aby nám pomohol napredovať napriek našim obmedzeniam a dosiahnuť to, čo sami nedokážeme, dokonca ani bez úplného poznania všetkých vecí. Boží plán je milosrdný voči obmedzeniam nášho ľudstva; poskytuje nám nášho Spasiteľa Ježiša Krista, aby bol naším Dobrým pastierom; a inšpiruje nás, aby sme využili svoju iniciatívu a vybrali si Ho.
Starší Dieter F. Uchtdorf učil, že „požiadať o pomoc nie je prejavom slabosti“, ale skôr „predzvesťou rastu“. Keď hovoríme priamo o našom osobnom úsilí ako tých, ktorí hľadajú pravdu, náš prorok, prezident Russell M. Nelson, učil, že musíme mať „hlbokú túžbu“ a „pýtať sa s úprimným srdcom [a] so skutočným zámerom, majúc vieru v [Ježiša] Krista“. Ďalej tiež učil, že „,skutočný zámer‘ znamená, že človek má skutočne v úmysle riadiť sa Pánovými pokynmi“.
Naša osobná snaha rásť v múdrosti nás môže viesť k tomu, aby sme naše otázky, či už zložité alebo nie, skúmali cez optiku príčiny a následku, hľadali a rozpoznávali vzorce a potom vytvárali príbehy, ktoré dajú tvar nášmu chápaniu a vyplnia vnímané medzery v poznaní. Keď však uvažujeme o našom úsilí o duchovné poznanie, tieto myšlienkové postupy môžu byť niekedy užitočné, ale samy o sebe môžu byť neúplné, keď sa snažíme rozpoznať veci týkajúce sa Nebeského Otca a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, Ich evanjelia, Ich Cirkvi a Ich plánu pre nás všetkých.
Spôsob, akým nám Boh Otec a Jeho Syn odovzdávajú Svoju múdrosť, dáva na popredné miesto pozývanie moci Ducha Svätého k tomu, aby bol naším osobným učiteľom, pričom sa sústredíme na Ježiša Krista vo svojom živote a verne hľadáme Ich odpovede a Ich zmysel. Pozývajú nás, aby sme pravdu nachádzali prostredníctvom zasväteného času stráveného štúdiom písiem, a aby sme hľadali novodobú zjavenú pravdu pre naše dni a našu dobu, ktorú nám odovzdávajú novodobí proroci a apoštoli. Nabádajú nás, aby sme pravidelne uctievali v dome Pána a aby sme si kľakali na kolená v modlitbe, „aby sme pristupovali k informáciám z neba“. Ježišov prísľub prítomným, ktorí počúvali Jeho Kázeň na vrchu, je pre nás v dnešnej dobe rovnako pravdivý ako počas Jeho pozemskej služby: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ Náš Spasiteľ nás uisťuje, že „dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia“.
Pánovou metódou, ktorá sa týka učenia, je „riadok za riadkom, predpis za predpisom“. Možno sa od nás bude vyžadovať, aby sme „čaka[li] na Pána“ v priestore medzi naším terajším riadkom chápania a ďalším, ktorý ešte len dostaneme. Tento posvätný priestor môže byť miestom, kde môže dôjsť k našej najväčšej duchovnej príprave – miestom, kde môžeme „znášať s trpezlivosťou“ naše úprimné hľadanie a obnoviť si silu, aby sme naďalej plnili posvätné sľuby, ktoré sme dali Bohu prostredníctvom zmluvy.
Náš zmluvný vzťah s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom naznačuje, že máme prevahu v Božom kráľovstve. A náš pobyt v ňom si vyžaduje, aby sme svoj život prispôsobili Božím zásadám a vynaložili úsilie na duchovný rast.
Poslušnosť
Jednou z kľúčových zásad, ktorým sa učíme v celej Knihe Mormonovej, je, že keď sa Božie deti rozhodnú preukázať poslušnosť a dodržiavať svoje zmluvy, dostanú neustále duchovné vedenie a usmernenie. Pán nám povedal, že vďaka našej poslušnosti a usilovnosti môžeme získať poznanie a inteligenciu. Božie zákony a prikázania nie sú navrhnuté tak, aby boli prekážkou v našom živote, ale aby boli mocnou bránou k osobnému zjaveniu a duchovnému vzdelávaniu. Prezident Nelson učil zásadnú pravdu, že „zjavenie od Boha je vždy v súlade s Jeho večným zákonom“, a ďalej, že „nikdy nie je v rozpore s Jeho náukou“. Vaša ochotná poslušnosť Božím prikázaniam napriek tomu, že nemáte úplnú znalosť Jeho dôvodov, vás zaraďuje do spoločnosti Jeho prorokov. Mojžiš 5 nás učí o konkrétnej komunikácii Adama s Pánovým anjelom.
Potom, ako dal Pán Adamovi a Eve „prikázania, že majú uctievať Pána, svojho Boha, a majú obetovať prvorodených zo stád svojich ako obeť Pánovi“, písma hovoria, že „Adam poslúchal prikázania Pána“. A ďalej sa píše, že „po mnohých dňoch sa Adamovi ukázal anjel Pánov, hovoriac: Prečo prinášaš obete Pánovi? A Adam mu povedal: Neviem, len že mi Pán prikázal“.
Adamova poslušnosť predchádzala jeho pochopeniu a pripravila ho na prijatie posvätného poznania toho, že sa zúčastňuje na posvätnom symbole uzmierenia Ježiša Krista. Podobne aj naša pokorná poslušnosť nám pripraví cestu k duchovnému rozpoznaniu Božích ciest a Jeho božského zámeru pre každého z nás. Dosiahnutie povznesenia našej poslušnosti nás privádza bližšie k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, pretože poslušnosť voči Jeho zákonom a prikázaniam je vlastne priblížením sa k Nemu.
Okrem toho naša vernosť voči poznaniu a múdrosti, ktoré sme už zdedili vďaka vernému dodržiavaniu zásad evanjelia a posvätných zmlúv, je rozhodujúcou prípravou na to, aby sme boli pripravení prijímať komunikáciu od Ducha Svätého a byť jej správcami.
Nebeský Otec a Ježiš Kristus sú zdrojom všetkej pravdy a o Svoju múdrosť sa hojne delia. Tiež, pochopenie toho, že nemáme žiadnu osobnú znalosť nezávislú od Boha, nám pomáha vedieť, ku komu sa obrátiť a komu máme v prvom rade dôverovať.
Hlboká dôvera
Starozákonný príbeh o Naamánovi, vojenskom veliteľovi, ktorého prorok Eliáš uzdravil z malomocenstva, je mojím obľúbeným príbehom. Tento príbeh znázorňuje, ako pevná viera „malej dievčiny“ zmenila beh života jedného človeka a všetkým veriacim odhalila dosah Božieho milosrdenstva voči tým, ktorí dôverujú Bohu a Jeho prorokovi. Hoci nepoznáme meno tohto mladého dievčaťa, aj ono pomohlo posunúť naše chápanie dopredu. A Naamánova viera v jej svedectvo ho inšpirovala, aby sa so svojou prosbou o uzdravenie obrátil na vyvoleného Božieho služobníka.
Naamán na pokyny proroka Eliáša, aby sa umyl v rieke Jordán, reagoval spočiatku skepticky a rozhorčene. Ale výzva, aby poslúchol prorokovu radu, mu uvoľnila cestu k uzdraveniu a náhlemu pochopeniu, že Boh je skutočný.
Možno zistíme, že niektoré z našich duchovných prosieb majú dostatočne zreteľné odpovede a nemusia nám spôsobiť výrazné nepohodlie. Alebo môžeme – podobne ako Naamán – zistiť, že iné potreby sú náročnejšie a môžu v nás vyvolávať ťažké a zložité pocity. Alebo, podobne ako pri opise prvých záverov astronómov o našej slnečnej sústave, môžeme pri našom hľadaní duchovnej pravdy dospieť k menej presným výkladom, ak sa budeme spoliehať výlučne na svoje obmedzené chápanie, čo môže byť smutným a nezamýšľaným dôsledkom, ktorý nás môže odviesť z cesty zmluvy. A navyše, niektoré otázky môžu pretrvávať dovtedy, kým nám Boh, ktorý „má všetku moc“ a „všetku múdrosť a všetok rozum“, ktorý „všetko chápe“ vo Svojej milosti, neposkytne osvietenie prostredníctvom našej viery v Jeho meno.
Jedno významné upozornenie z Naamánovho príbehu je, že odpor voči poslušnosti Božím zákonom a prikázaniam môže predĺžiť alebo oddialiť náš rast. Sme požehnaní, že máme Ježiša Krista ako svojho Majstra liečiteľa. Naša poslušnosť voči Božím zákonom a prikázaniam môže otvoriť cestu nášmu Spasiteľovi, aby nám poskytol pochopenie a uzdravenie, ktoré vie, že potrebujeme, podľa Jeho predpísaného liečebného plánu pre nás.
Starší Richard G. Scott učil, že „tento život je skúsenosťou hlbokej dôvery – dôvery v Ježiša Krista, dôvery v Jeho učenie, dôvery v našu schopnosť podriadiť sa tomuto učeniu pod vedením Ducha Svätého, aby sme boli šťastní teraz a aby sme mohli cieľavedome a mimoriadne šťastne žiť vo večnosti. Dôverovať znamená ochotne poslúchať bez toho, aby sme poznali koniec od začiatku (pozri Príslovia 3:5 – 7). Aby vaša dôvera v Pána priniesla ovocie, musí byť mocnejšia a trvácnejšia ako vaša dôvera vo vlastné osobné pocity a skúsenosti.“
Starší Scott pokračuje: „Veriť znamená dôverovať, že Pán vie, čo s vami robí, a že to môže vykonať pre vaše večné dobro, aj keď nechápete, ako to môže urobiť“.
Záverečné svedectvo
Drahí priatelia, svedčím, že naše úprimné otázky o evanjeliu môžu Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi poskytnúť príležitosť na to, aby nám pomohli rásť. Moja osobná snaha hľadať odpovede od Pána na moje vlastné duchovné otázky – minulé i súčasné – mi umožnila využiť priestor medzi riadkami môjho a Božieho chápania na to, aby som sa cvičila v poslušnosti voči Nemu a vo vernosti duchovnému poznaniu, ktoré momentálne mám.
Svedčím, že vloženie dôvery do Nebeského Otca a do Jeho prorokov, ktorých poslal, vám pomôže duchovne sa pozdvihnúť a posunúť sa vpred k rozšírenému Božiemu obzoru. Váš pohľad sa zmení, pretože sa zmeníte vy. Boh vie, že čím vyššie ste, tým ďalej vidíte. Náš Spasiteľ vás pozýva, aby ste vystúpili na vrchol. V mene Ježiša Krista, amen.