2013
Fakamālohia e Fāmilí he Ako Folofolá
ʻAokosi 2013


Fakamālohia e Fāmilíhe Ako Folofolá

Langa ha fakavaʻe mālohi maʻau mo ho fāmilí ʻi hono toutou fakahoko e ako folofolá ke mahuʻinga mālie angé.

ʻE lava ke tokoni e ngaahi fakakaukau ko ʻení kiate koe mo ho fāmilí ke maʻu e ngaahi tāpuaki ʻoku maʻu ʻi hono fakaleleiʻi e ako folofolá. Ko e ngaahi sīpinga ko ʻení ko ha ngaahi fokotuʻu pē ʻe lava ke fulihi ia ʻo fakatatau ki hoʻo fie maʻu fakafoʻituituí mo e fāmilí.

Ako e Folofolá mo Fakalaulauloto ki ha Fehuʻi Pau

Ko ha founga lelei ki hono fakaleleiʻi hoʻo ako folofolá ʻa e fekumi ki ha tali mei he folofolá. Te ke lava ke kamata hoʻo akó ʻaki ha lotu, ʻo kole ke maʻu ha tali ki haʻo ngaahi fehuʻi pau. ʻI hoʻo laú, fakaʻilongaʻi e folofola ʻoku fekauʻaki mo hoʻo fehuʻí. Hiki ha fakamatala he tafaʻakí ʻi hoʻo folofolá pe ʻi ha kiʻi tohi kehe.

ʻI hono ako fakafāmilí, te ke lava ʻo kamata ʻaki e ako folofola takitaha hano ʻeke ki hoʻo fānaú pe ʻoku ʻi ai haʻanau fehuʻi ʻoku nau feinga ke tali. ʻI hoʻomou laukongá, sio ki he ngaahi folofola ʻokú ne tali e ngaahi fehuʻi ko ʻení, pea taʻofi e lau folofolá kae aleaʻi kinautolu.

Ako ʻaki e Tefitó

Fili ha tefito te ke fie ako lahi ange ki ai, hangē ko e lotú pea lau e fakamatala ʻi he Ko e Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá. Pea lau e ngaahi folofola ʻoku lisi ʻi he tefito ko iá ʻi he Ko e Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá. Mei he ngaahi lisi folofola ko iá, fakaʻilongaʻi e ngaahi veesi ʻoku tokoni lahi tahá. Hili hono fakaʻilongaʻi hoʻo ngaahi folofola manakoa ki he lotú, te ke maʻu leva haʻo lisi fakatāutaha ki he tefito te ke lava ʻo fakaʻaongaʻi. Te ke lava ʻo fakaʻilongaʻi ʻaki ha lanu pau kuó ke ʻosi fili ʻa e ngaahi folofola kotoa te ke maʻu ʻo kau ki ha tefito pau. Toe fili ha tokāteline ʻe taha ke ako ki ai ʻi he ʻosi e tefito kimuʻá pea fakaʻaongaʻi ha lanu foʻou ke fakaʻilongaʻi ʻaki e ngaahi vēsí.

ʻI hono ako fakafāmilí, mou fili fakataha ha tefito pea vahe takitaha e fānaú ke nau lau fakalongolongo ha ngaahi potufolofola pea vahevahe ʻene folofola manakoá. ʻE ʻosi ha ngaahi ʻaho lahi pea toki kakato ha tefito, ko ia muimuiʻi lelei e meʻa kuó ke akó ʻaki hano aleaʻi ia mo hiki ha fakamatala ʻi he fakaʻosinga ʻo e foʻi fakataha ako takitaha.

Ako ke Maʻu ha Tataki

Naʻe fakamatalaʻi ʻe Palesiteni Henelī B. ʻAealingi, ko e Tokoni ʻUluaki ʻi he Kau Palesitenisī ʻUluakí, e founga naʻá ne fakaʻaongaʻi ai e ako folofolá ke maʻu ha fakahinohino pau ki heʻene moʻuí mo hono fatongiá. Hili e lotu ki he Tamai Hēvaní ki he meʻa ke faí, naʻe hiki ʻe Palesiteni ʻAealingi ha lisi ʻo e ngaahi talí, pea fakaʻilongaʻi e meʻa takitaha ʻi he lisí ʻaki ha foʻi lanu pau, pea fakapipiki ha tatau ʻo e lisí ki ha ngaahi folofola ne ʻikai mamafa hono totongí. Naʻá ne pehē, “Ko e ʻuluaki [tali ʻi he lisí] ‘Ko ha fakamoʻoni au ko Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá.’ Hili ko iá, naʻá ku lau leva ʻeku folofolá ʻo kumi ha ngaahi fakakaukau naʻá ne akoʻi mai ʻa e founga ke fakamoʻoniʻi ʻaki ko Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá. Ko e taimi kotoa pē naʻá ku ʻilo ai ha meʻa, naʻá ku fakaʻilongaʻi lanu pulū ia. Naʻe ʻikai fuoloa kuó u maʻu haʻaku fakahinohino ki he kaveingá he ngaahi meʻa naʻá ku pehē ko e meʻa ia ne finangalo ʻa e ʻEikí ke u faí.”1

ʻI hono ako fakafāmilí, fakakaukau ki ha ngaahi meʻa kehekehe te mou loto ke ngāue fakataha ki aí. Hiki e ngaahi meʻa ko ʻeni ʻoku fai ki ai e tokangá pea tauhi ʻi ha feituʻu ʻe lava ʻo sio ki ai. ʻI hoʻo laukongá, fakaafeʻi takitaha e fānaú ke nau kumi mo fakaʻilongaʻi e folofola ʻoku kaunga tonu ki ha meʻa pau ʻoku fai ki ai e tokangá.

ʻOua naʻá ke loto-foʻi ʻo tuku hono ako e folofolá, kapau ʻoku faingataʻa ke lau ha fanga kiʻi veesi ʻi ha ʻaho pea ʻe toe faingataʻa ange hano ako lahi ange ʻo e folofolá pe ʻoku faingataʻa hono ʻai ho fāmilí ke tangutu fakatahá. Naʻe faleʻi ʻe ʻEletā Tēvita A. Petinā ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá neongo ʻoku ʻikai ke ola lelei pe fakafiefia ha founga ako folofola fakafāmili ʻe taha ka, “ʻe pehē tofu pē ʻa e ngaahi ola fungani fakalaumālie ʻe maʻu mei heʻetau fai maʻu pē ʻa e fanga kiʻi meʻa ʻoku hā ngali [īkí].”2

ʻI heʻetau toutou feinga ke lau lahi ange e folofolá ke fakatupulaki ai ʻetau lau e folofolá ke toe mahuʻinga mālie angé, ʻe tāpuekina leva kitautolu ʻe he ʻEikí ʻi heʻetau ngāue mālohí. Te Ne tataki kitautolu ʻi hono fokotuʻutuʻu ʻetau ako folofolá mo tāpuekina lahi ange ai mo hotau ngaahi fāmilí.

Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. “A Discussion on Scripture Study,” Ensign, July 2005, 24.

  2. David A. Bednar, “Faivelenga mo Tokanga ʻo Lahi Ange ʻi ʻApi,” Liahona, Nōvema 2009, 19.

ʻOfa ʻi ʻapí

Fakamolemolé

Fakamoʻoní

Lotu fakatāutahá

Ngāue tokoní

ʻAokosi

Paaki