„Duch Svätý to vynahradil“, Liahona, september 2024.
Hlasy Svätých neskorších dní
Duch Svätý to vynahradil
Cítila som lásku členov zboru, keď spievali bez môjho sprievodu.
Ilustrácia: Katy Dockrillová
Môj otec zomrel, keď mal len 55 rokov. Vtedy sme žili v malom mestečku v štáte Georgia v USA. Väčšina našej rodiny žila v inom štáte. Vzdialenosť 3 200 kilometrov, ktorá nás delila, sa vtedy zdala byť väčšia než kedykoľvek predtým.
Môj manžel bol biskupom a ja organistkou nášho malého zboru. Všetky emócie a stres súvisiace s pomocou pri plánovaní pohrebu spôsobili, že som sa v tú nedeľu cítila obzvlášť unavená. Práve vtedy prišiel čas na záverečnú náboženskú pieseň nášho zhromaždenia sviatosti: „Boh buď s vami“ (Cirkevné piesne a piesne pre deti,, str. 40).
V polovici druhej slohy ma premohol smútok. Nejako som dohrala koniec tejto slohy, ale ruky sa mi triasli a oči som mala také plné sĺz, že som as musela zastaviť a nedohrala som celú poslednú slohu. Nemohla som prestať plakať.
Keď si kongregácia uvedomila, že sa organ zastavil, nasledovala krátka pauza. Potom však členovia zboru začali spievať bez hudby. Spev nebol dokonalý. Veď nás bolo málo. Ale Duch Svätý to vynahradil. Keď títo ľudia spievali, cez slzy a rozpaky som cítila ich lásku.
Boh buď s vami než sa stretneme.
Lásky radosť zachovávaj,
zhubných víchric uchovávaj.
Boh buď s vami než sa stretneme.
Keď sa pieseň skončila, vedúca hudby ma držala, a ja som vzlykala pri záverečnej modlitbe. Niekoľko ľudí prišlo ku organu so slzami v očiach, aby mi povedali, ako je im ľúto, čo sa stalo môjmu otcovi.
Neskôr som vedúcej hudby povedala, že na pohrebe budem hrať na klavíri. Po tom, čo sa práve stalo, sa mi to asi zdalo ako zlý nápad, ale môj otec ma tak rád počúvať hrať na klavíri. Chcela som mu zahrať. Vtedy som si uvedomila, že som počas záverečnej piesne cítila, že je nablízku.
Som veľmi vďačná za náboženské piesne. Svedčím o tom, že hudba nás dokáže učiť a utešovať tak, ako to slová často nedokážu. Ako to napísalo Prvé predsedníctvo v úvode spevníka: „Náboženské piesne … utišujú smútiacich a inšpirujú nás, aby sme vytrvali až do konca.“ Som vďačná za lásku dobrého zboru, keď som bola tak ďaleko od svojej vlastnej rodiny. Viem, že raz sa s otcom opäť stretneme.