Ako Lea Faka-Pilitāniá
Lēsoni 14: Fakatau Mai ha Meʻakai


“Lēsoni 14: Fakatau Mai ha Meʻakai,” EnglishConnect 2 maʻá e Kau Akó (2022)

“Lēsoni 14,” EnglishConnect 2 maʻá e Kau Akó

ʻĪmisi
kakai lalahi kei talavou ʻoku kata

Lesson 14

Shopping for Food

Taumuʻá: Te u ako ke ʻeke mo tali ʻa e ngaahi fehuʻi fekauʻaki mo e totongi ʻo e meʻakaí.

Personal Study

Mateuteu ki hoʻo kulupu fepōtalanoaʻakí ʻaki haʻo fakakakato ʻa e ngaahi ʻekitivitī A ki he I.

ʻĪmisi
fakaʻilonga a
Study the Principle of Learning: You Are a Child of God

Ko e Fānau Koe ʻa e ʻOtuá

I am a child of God with eternal potential and purpose.

Ko e fānau au ʻa e ʻOtuá ʻoku ʻi ai hoku tufakanga mo e taumuʻa ʻoku taʻengata.

Ko ha ʻofefine pe foha koe ʻo ha Tamai Hēvani ʻofa. Te Ne tataki koe. ʻI Heʻene tokoní, te ke lava ʻo fakahoko ha meʻa lahi ange ʻi he meʻa te ke lava tokotahá. ʻOku tau ako ʻi he Tohi ʻa Molomoná, fekauʻaki mo ha talavou ko Nīfai ʻe hoko ko ha palōfita-taki ʻo hono kakaí. Naʻe finangalo ʻa e ʻOtuá ke tataki ʻa Nīfai mo hono fāmilí ki ha fonua foʻou. Ko e fonuá ni naʻe tuʻu ia he tafaʻaki ʻe taha ʻo e ʻōsení, pea naʻe pau ke foʻu ʻe Nīfai ha vaka. Naʻe teʻeki ke ne foʻu ha vaka kimuʻa. Naʻe ʻikai tui hono ngaahi tokouá te ne lava ʻo fakahoko ia. Naʻe sio ʻa Nīfai ki he ʻOtuá ki ha fakahinohino.

Naʻe talaange ʻe Nīfai ki hono ngaahi tokouá, “Kapau [kuo fai] ʻe he ʻOtuá … ha ngaahi mana lahi pehē ʻi he lotolotonga ʻo e fānau ʻa e tangatá, ko e hā nai ʻoku ʻikai ai te ne fakahinohinoʻi au ke u foʻu ha vaká?” (1 Nīfai 17:51).

ʻI he tokoni ʻa e ʻOtuá, naʻe foʻu ʻe Nīfai mo hono fāmilí ha vaka pea fakahoko ʻa e fononga faingataʻa ʻi he ʻōsení. Hangē pē ko e tokoniʻi ʻe he ʻOtuá ʻa Nīfaí, ʻoku finangalo ʻa e ʻOtuá ke Ne tokoniʻi koe. Te ke lava ʻo lotua ha fakahinohino. Te ke lava ʻo lotu ke maʻu ha mahino mo manatuʻi e meʻa ʻokú ke akó. ʻI hoʻo lotú, tokanga ki he ngaahi fakakaukau mo e ngaahi ongo ʻokú ke maʻú. Pea ngāue leva ʻi he tui. Te ke lava ʻo fakahoko ha meʻa lahi ange ʻi Heʻene tokoní.

ʻĪmisi
finemui ‘oku lotu

Ponder

  • ʻOku tatau fēfē ho feinga fakaakó mo e talanoa ki hono foʻu ʻe Nīfai ha vaká?

  • ʻI hoʻo ako e lea Faka-Pilitāniá, ko e hā te ke lava ʻo kole ki he ʻOtuá ke tokoniʻi koe aí?

ʻĪmisi
fakaʻilonga e
Memorize Vocabulary

Ako ʻa e ʻuhinga pea mo hono puʻaki ʻo e ngaahi foʻi lea takitaha kimuʻa pea fakahoko hoʻomou kulupu fepōtalanoaʻakí. Feinga ke fakahingoa e ngaahi meʻa ʻi homou ʻapí ke tokoni ke ke manatuʻi e ngaahi lea faka-Pilitāniá.

How much is this?

ʻOku fiha ʻeni?

Price

one dollar

paʻanga ʻe taha

two dollars

paʻanga ʻe ua

Vakai ki he appendix ki ha numbers lahi ange mo e currency.

Nouns 1

bag

kato

bowl

poulu

box

puha

bunch

haʻinga

head

ʻulu

kilo

kilo

liter

lita

loaf

foʻi mā

pound

pauni

Nouns 2

lettuce

lētisi

milk

huʻakau

rice

laise

Nouns 3

apple/apples

ʻāpele/ngaahi foʻi ʻāpele

carrot/carrots

kāloti/ngaahi foʻi kāloti

mango/mangoes

mango/ngaahi foʻi mango

tomato/tomatoes

temata/ngaahi foʻi temata

ʻĪmisi
fakaʻilonga f
Practice Pattern 1

Akoako hono ngāue ʻaki ʻa e ngaahi sīpingá kae ʻoua kuó ke lava lelei ʻo ʻeke mo tali e ngaahi fehuʻí. Te ke lava ʻo fetongi ʻa e ngaahi foʻi lea ʻoku laineʻí ʻaki ʻa e ngaahi foʻi lea ʻi he konga ki he “Memorize Vocabulary.”

Q: How much is a (noun 1) of (noun 2)?A: It’s (price) a (noun 1).

Questions

ʻĪmisi
sīpinga 1 fehuʻi ʻoku fiha e nauna 2 ʻo e nauna 1

Answers

ʻĪmisi
sīpinga 1 tali Ko hono mahuʻingá ʻoku nauna 2

Fakatokangaʻi ange: Fakaʻaongaʻi e ngaahi sīpinga ko ʻení ki he meʻakai ʻoku ʻikai ke ke faʻa laú.

Examples

ʻĪmisi
tangai laise

Q: How much is a bag of rice?A: It’s three dollars a bag.

Q: How much is the lettuce?A: It’s one dollar a head.

ʻĪmisi
ʻū hina huʻakau

Q: How much is the milk?A: It’s two dollars.

ʻĪmisi
fakaʻilonga h
Practice Pattern 2

Akoako hono fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi sīpingá kae ʻoua kuó ke lava lelei ʻo ʻeke mo tali e ngaahi fehuʻí. Feinga ke ke fakatokangaʻi ʻa e ngaahi sīpinga ko ʻení lolotonga hoʻo akoako fakaʻahó.

Q: How much are these (noun 3)?A: They’re (price) a (noun 1).

Questions

ʻĪmisi
sīpinga 2 fehuʻi ʻoku fiha ʻa e nauna 3 ko ʻení

Answers

ʻĪmisi
sīpinga 2 tali Ko hono mahuʻingá ʻoku nauna 2

Fakatokangaʻi ange: Fakaʻaongaʻi e ngaahi sīpinga ko ʻení ki he meʻakai ʻokú ke lava ʻo laú.

Examples

ʻĪmisi
temata

Q: How much are these tomatoes?A: They’re two dollars a pound.

ʻĪmisi
kāloti

Q: How much are those carrots?A: They’re three dollars a bunch.

Q: How much is this mango?A: It’s one dollar.

ʻĪmisi
fakaʻilonga i
Use the Patterns

Hiki ha foʻi fehuʻi ʻe fā te ke lava ʻo ʻeke ki ha taha. Hiki ha tali ki he fehuʻi takitaha. Lau leʻolahi kotoa ia.

Additional Activities

Fakakakato ‘a e ngaahi ʻekitivitī mo e sivi ʻo e lēsoní ʻi he ʻinitanetí ʻi he englishconnect.org/learner/resources pe ʻi he Tohi Ngāue EnglishConnect 2.

Act in Faith to Practice English Daily

Hokohoko atu hono ako ʻa e lea faka-Pilitāniá he ʻaho kotoa pē. Fakaʻaongaʻi hoʻo “Founga Muimuiʻi ʻo e Ako Fakatāutahá.” Toe vakaiʻi hoʻo taumuʻa akó pea sivisiviʻi hoʻo ngaahi ngāué.

Conversation Group

Discuss the Principle of Learning: You Are a Child of God

(20–30 minutes)

ʻĪmisi
finemui ‘oku lotu

ʻĪmisi
fakaʻilonga 1
Activity 1: Practice the Patterns

(10–15 minutes)

Toe vakaiʻi ʻa e lisi ʻo e ngaahi foʻi leá mo ha hoa.

Ako ʻa e sīpinga 1 mo ha hoa:

  • Akoako hono ʻeke ha ngaahi fehuʻí.

  • Akoako hono tali ha ngaahi fehuʻí.

  • Akoako ha fepōtalanoaʻaki ʻo fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi sīpingá.

Toe fai ʻa e sīpinga 2.

ʻĪmisi
fakaʻilonga 2
Activity 2: Create Your Own Sentences

(10–15 minutes)

Vakai ki he ʻū fakatātaá. ʻEke mo tali ʻa e ngaahi fehuʻi fekauʻaki mo e mahuʻinga fakapaʻanga ʻo e meʻakaí ʻi he feituʻu ʻokú ke nofo aí. Taufetongi.

New Vocabulary

fish

ika

flour

mahoaʻa

banana/bananas

siaine/ngaahi foʻi siaine

egg/eggs

fuaʻimoa/ngaahi foʻi fuaʻimoa

Example

ʻĪmisi
ʻū hina huʻakau
  • A: How much is the milk?

  • B: It’s three dollars a liter.

Image 1

ʻĪmisi
fuaʻimoa

Image 2

ʻĪmisi
siainé

Image 3

ʻĪmisi
iká

Image 4

ʻĪmisi
temata

Image 5

ʻĪmisi
mahoaʻa

ʻĪmisi
fakaʻilonga 3
Activity 3: Create Your Own Conversations

(15–20 minutes)

Fakatulamaʻi. Ko hoa A ko ha kasitomā. ʻOku fakatau atu ʻe hoa E ha meʻakai ʻi ha māketi. ʻOku ʻi ai ha paʻanga ʻe 25 ʻa hoa A ke fakatau ʻaki. ʻOku fili ʻe hoa E ha mahuʻinga pea fakatau atu ʻa e meʻakaí. ʻEke pea tali e ngaahi fehuʻi fekauʻaki mo e meʻakai ʻi he fakatātā takitaha. Taufetongi ʻa e ngaahi tuʻungá.

New Vocabulary

I want two bunches.

ʻOku ou fiemaʻu ha haʻinga ʻe ua.

That’s two dollars.

ʻOku paʻanga ʻe ua.

bread

cheese

siisi

meat

kakanoʻi manú

Example

a bunch

ʻĪmisi
kāloti
  • A: Excuse me. How much is a bunch of carrots?

  • B: They’re one dollar a bunch.

  • A: OK. I want two bunches.

  • B: That’s two dollars.

Image 1

a bag

ʻĪmisi
tangai laise

Image 2

a pound

ʻĪmisi
kakanoʻi manu mata

Image 3

a kilo

ʻĪmisi
siisi

Image 4

a head

ʻĪmisi
lētisi

Image 5

a loaf

ʻĪmisi
foʻi mā ʻe ua

Evaluate

(5–10 minutes)

Sivisiviʻi hoʻo fakalakalaka ʻi he ngaahi taumuʻá pea mo hoʻo ngaahi ngāue ko ia ke akoako fakaʻaho ʻa e lea faka-Pilitāniá.

Evaluate Your Progress

I can:

  • Talk about shopping for food.

    Talanoa kau ki he fakatau mai ha meʻakaí.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia
  • Ask how much something costs.

    ʻEke pe ʻoku fiha e mahuʻinga ʻo ha meʻa.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia
  • Say how much something costs.

    Tala e mahuʻinga ʻo ha meʻa.

    ʻĪmisi
    fofonga ʻoku ʻikai fakahaaʻi e ongó, fofonga fiemālie, fofonga fiefia

Evaluate Your Efforts

Sivisiviʻi hoʻo ngaahi feinga ke:

  1. Ako ʻa e tefitoʻi moʻoni ʻo e akó.

  2. Ako Maʻuloto ʻa e Ngaahi Foʻi Leá.

  3. Akoako ʻa e ngaahi sīpingá.

  4. Akoako he ʻaho kotoa.

Fokotuʻu ha taumuʻa. Fakakaukau ki he ngaahi fokotuʻu ki he akó ʻi he “Founga Muimuiʻi ʻo e Ako Fakatāutahá.”

Vahevahe ʻa hoʻo taumuʻá mo ha hoa.

Act in Faith to Practice English Daily

“ʻOku ʻafioʻi mo ʻofeina kimoutolu ʻe he ʻEikí. … Te Ne taki mo fakahinohino kimoutolu ʻi homou moʻui fakafoʻituituí ʻo kapau te mou fokotuʻu ha taimi Moʻona ʻi homou moʻuí—ʻi he ʻaho kotoa pē” (Russell M. Nelson, “Fokotuʻu ha Taimi moʻó e ʻEikí,” Liahona, Nōvema 2021, 121).

Paaki