„3. kapitola: 4. lekcia – Staňte sa celoživotnými učeníkmi Ježiša Krista“, Kážte Moje evanjelium: Sprievodca zdieľaním evanjelia Ježiša Krista (2023)
„3. kapitola: 4. lekcia“, Kážte Moje evanjelium
3. kapitola: 4. lekcia
Staňte sa celoživotnými učeníkmi Ježiša Krista
Výučba tejto lekcie
Krst je radostný obrad nádeje. Keď sa dáme pokrstiť, ukazujeme svoju túžbu nasledovať Boha a vstúpiť na cestu vedúcu k večnému životu. Ukazujeme aj svoj záväzok stať sa celoživotnými učeníkmi Ježiša Krista.
Táto lekcia je zorganizovaná podľa zmlúv, ktoré uzatvárame pri krste. Zahŕňa nasledujúce hlavné časti, z ktorých každá má podčasti:
Pomôžte ľuďom porozumieť, že zásady a prikázania, ktoré učíte, sú súčasťou zmluvy, ktorú uzatvoria pri krste. Ukážte im, ako im každá časť tejto lekcie pomôže „[prísť] ku Kristovi … a [podieľať] sa na spáse jeho“ (Omni 1:26; pozri tiež 1. Nefi 15:14).
Túto lekciu budete musieť učiť počas niekoľkých stretnutí. Stretnutie zamerané na výučbu má len málokedy trvať viac ako 30 minút. Zvyčajne je lepšie mať krátke a častejšie stretnutia, na ktorých si prejdete menšiu časť materiálu.
Naplánujte si, čo budete učiť, kedy to budete učiť a koľko času vám to zaberie. Zvážte potreby ľudí, ktorých učíte a vyhľadávajte vedenie Ducha. Výučbu môžete prispôsobiť tomu, čo ľuďom najlepšie pomôže pripraviť sa na krst a konfirmáciu.
Niektoré časti v tejto lekcii obsahujú konkrétne činy, ku ktorým by ste ich mohli pozvať. Vyhľadávajte inšpiráciu, keď sa budete rozhodovať ako ich pozvať k určitému konaniu a ako to urobiť. Dbajte na úroveň porozumenia každého človeka. Pomôžte mu žiť podľa evanjelia krok za krokom.
Naša zmluva, že budeme ochotní vziať na seba meno Ježiša Krista
Pri krste uzatvárame zmluvu nasledovať Ježiša Krista „s celým úmyslom srdca“. Tiež dosvedčujeme, že sme „ochotní vziať na seba meno Kristovo“ (2. Nefi 31:13; pozri tiež Náuka a zmluvy 20:37).
Vziať na seba meno Ježiša Krista znamená, že na Neho pamätáme a snažíme sa žiť ako Jeho celoživotní učeníci. Nechávame skrze seba žiariť Jeho svetlo druhým. Chápeme, že patríme Jemu a dávame Ho vo svojom živote na prvé miesto.
Nasledujúce časti opisujú dva spôsoby, akými pamätáme na Ježiša Krista a nasledujeme Ho.
Modlite sa často
Modlitba môže byť jednoduchý rozhovor s Nebeským Otcom, ktorý vychádza zo srdca. V modlitbe sa s Ním rozprávame otvorene a úprimne. Vyjadrujeme Mu svoju lásku a vďačnosť za svoje požehnania. Tiež prosíme o pomoc, ochranu a vedenie. Na záver svojich modlitieb by sme si mali nájsť čas odmlčať sa a počúvať.
Ježiš učil: „Takže sa musíte vždy modliť k Otcovi v mene mojom“ (3. Nefi 18:19, zvýraznenie pridané; pozri tiež Mojžiš 5:8). Keď sa modlíme v mene Ježiša Krista, pamätáme na Neho aj na Nebeského Otca.
Ježiš nám dal príklad, ktorý máme nasledovať, keď sa modlíme. O modlitbe sa toho môžeme naučiť veľa štúdiom Spasiteľových modlitieb v písmach (pozri Matúš 6:9 – 13; Ján 17).
Vaše modlitby môžu zahŕňať nasledujúce časti:
-
Začnite oslovením Nebeského Otca.
-
Vyjadrite pocity svojho srdca, ako vďačnosť za požehnania, ktoré ste obdržali.
-
Klaďte otázky, vyhľadávajte vedenie a poproste o požehnania.
-
Modlitbu ukončite vetou: „V mene Ježiša Krista, amen.“
Písma nás vyzývajú, aby sme sa modlili ráno a večer. Modliť sa však môžeme kedykoľvek a v akejkoľvek situácii. Naša osobná a rodinná modlitba môže byť pre nás zmysluplná, keď si pri modlitbe pokľakneme. Vždy máme mať modlitbu vo svojom srdci. (Pozri Alma 34:27; 37:36 – 37; 3. Nefi 17:13; 19:16.)
Naše modlitby majú byť hĺbavé a majú vychádzať zo srdca. Keď sa modlíme, máme sa vyhýbať hovoreniu tých istých vecí rovnakým spôsobom.
Modlíme sa s vierou, úprimnosťou a skutočným zámerom konať podľa odpovedí, ktoré získame. Keď to budeme robiť, Boh nás povedie a pomôže nám robiť dobré rozhodnutia. Budeme cítiť, že sme k Nemu bližšie. Poskytne nám porozumenie a pravdu. Požehná nás útechou, pokojom a silou.
Študujte písma
Nefi učil: „Hodujte na slovách Kristových; lebo [tie] vám povedia všetky veci, ktoré máte činiť“ (2. Nefi 32:3; pozri tiež 31:20).
Štúdium písiem je základný spôsob, ako pamätať na Ježiša Krista a nasledovať Ho. V písmach sa učíme o Jeho živote, službe a učeniach. Dozvedáme sa tiež o Jeho prisľúbeniach. Keď čítame písma, pociťujeme Jeho lásku. Naša duša sa rozširuje, naša viera v Neho rastie a naša myseľ je osvietená. Naše svedectvo o Jeho božskom poslaní sa stáva silnejším.
Pamätáme na Ježiša Krista a nasledujeme Ho, keď vo svojom živote uplatňujeme Jeho slová. Písma máme študovať každý deň, najmä Knihu Mormonovu.
Medzi písma Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní patria Biblia, Kniha Mormonova, Náuka a zmluvy a Drahocenná perla. Nazývajú sa aj „základné diela“.
Naša zmluva dodržiavať Božie prikázania
Poznámka: Je veľa spôsobov, ako môžete učiť prikázania v tejto časti. Môžete ich napríklad učiť počas viacerých stretnutí. Alebo môžete učiť niektoré z nich v rámci prvých troch lekcií. Keď učíte prikázania, určite ich spojte s krstnou zmluvou a plánom spásy.
Keď sa dáme pokrstiť, uzatvárame s Bohom zmluvu, že budeme „zachovávať prikázania jeho“ (Mosiáš 18:10; Alma 7:15).
Boh nám dal prikázania, pretože nás miluje. Chce pre nás to najlepšie, teraz aj vo večnosti. Ako náš Nebeský Otec vie, čo potrebujeme, aby sme sa mali duchovne aj fyzicky dobre. Vie aj to, čo nám prinesie najviac šťastia. Každé prikázanie je božským darom, ktorý dostávame, aby viedol naše rozhodnutia, ochraňoval nás a pomáhal nám rásť.
Jeden dôvod, prečo sme prišli na zem, je učiť sa a rásť pomocou múdreho používania svojej slobodnej vôle (pozri Abrahám 3:25). Rozhodnutie poslúchať Božie prikázania – a činiť pokánie, keď zlyháme – nám pomáha zvládnuť túto často náročnú cestu smrteľnosťou.
Božie prikázania sú zdrojom sily a požehnaní (pozri Náuka a zmluvy 82:8 – 9). Dodržiavaním prikázaní sa učíme, že to nie sú zaťažujúce pravidlá, ktoré obmedzujú našu slobodu. Skutočná sloboda pochádza z toho, keď poslúchame prikázania. Poslušnosť je zdrojom sily, ktorá nám prostredníctvom Ducha Svätého prináša svetlo a znalosť. Prináša nám viac šťastia a ako deťom Božím nám pomáha dosiahnuť náš božský potenciál.
Boh sľubuje, že nás bude žehnať, keď budeme dodržiavať Jeho prikázania. Niektoré požehnania sú špecifické pre isté prikázania. Jeho najväčšími požehnaniami sú pokoj v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde. (Pozri Mosiáš 2:41; Alma 7:16; Náuka a zmluvy 14:7; 59:23; 93:28; 130:20 – 21.)
Božie požehnania sú duchovné aj časné. Niekedy musíme byť trpezliví, keď na ne čakáme, a musíme veriť, že prídu podľa Jeho vôle a načasovania (pozri Mosiáš 7:33; Náuka a zmluvy 88:68). Aby sme niektoré požehnania rozpoznali, musíme byť duchovne pozorní a všímaví. Platí to najmä pre požehnania, ktoré prichádzajú jednoduchými a zdanlivo obyčajnými spôsobmi.
Niektoré požehnania môžu byť zrejmé iba vtedy, keď sa obzrieme do minulosti. Iné môžu prísť až po tomto živote. Bez ohľadu na načasovanie alebo povahu Božích požehnaní si môžeme byť istí, že prídu, keď sa budeme snažiť žiť podľa evanjelia Ježiša Krista (pozri Náuka a zmluvy 82:10).
Boh miluje všetky Svoje deti dokonale. Je trpezlivý s našimi slabosťami a odpúšťa nám, keď činíme pokánie.
Dve veľké prikázania
Ježišovi bola položená otázka: „Ktoré je veľké prikázanie v zákone?“ Odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.“
Ježiš potom povedal, že druhé veľké prikázanie je podobné prvému: „Milovať budeš blížneho ako seba samého“ (Matúš 22:36 – 39). „Nad tieto niet iného väčšieho prikázania“ (Marek 12:31).
Ako Božie duchovné deti máme obrovskú schopnosť milovať. Je to súčasť nášho duchovného dedičstva. Život podľa dvoch veľkých prikázaní – v prvom rade milovať Boha a potom aj svojho blížneho – je charakteristickou vlastnosťou učeníkov Ježiša Krista.
Láska k Bohu
Je veľa spôsobov, akými môžeme Bohu preukázať svoju lásku. Môžeme dodržiavať Jeho prikázania (pozri Ján 14:15, 21). Môžeme Ho dať vo svojom živote na prvé miesto a podriadiť svoju vôľu tej Jeho. Môžeme na Neho zamerať svoje túžby, myšlienky a srdce (pozri Alma 37:36). Môžeme žiť s vďačnosťou za požehnania, ktoré nám dáva – a byť štedrí v zdieľaní týchto požehnaní (pozri Mosiáš 2:21 – 24; 4:16 – 21). Prostredníctvom modlitby a služby druhým môžeme vyjadriť svoju lásku k Nemu a prehĺbiť ju.
Tak ako pri ostatných prikázaniach, prikázanie milovať Boha je nám dané pre náš úžitok. To, čo milujeme, určuje to, čo hľadáme. To, čo hľadáme, určuje to, čo si myslíme a robíme. A to, čo si myslíme a robíme, určuje to, kým sme – a kým sa staneme.
Láska k druhým
Láska k druhým je zahrnutá v našej láske k Bohu. Spasiteľ náš učil mnoho spôsobov, ako milovať druhých (pozri napríklad Lukáš 10:25 – 37 a Matúš 25:31 – 46). Oslovíme ich a privítame vo svojom srdci a živote. Milujeme službou – tým, že dávame svoj čas a energiu, dokonca aj malými spôsobmi. Milujeme druhých tak, že používame dary, ktoré nám Boh dal, aby sme ich požehnali.
Milovať druhých zahŕňa aj to, že sme trpezliví, láskaví a úprimní. Patrí k tomu, že ochotne odpúšťame. Znamená to správať sa ku všetkým ľuďom s rešpektom.
Keď niekoho milujeme, my aj tento človek sme požehnaní. Naše srdce rastie, náš život sa stáva zmysluplnejším a naša radosť sa zväčšuje.
Požehnania
Dve veľké prikázania – milovať Boha a milovať svojho blížneho – sú základom všetkých Božích prikázaní (pozri Matúš 22:40). Keď v prvom rade milujeme Boha, a tiež ostatných, všetko v našom živote sa uloží na správne miesto. Táto láska ovplyvní našu perspektívu, využitie času, záujmy, ktorým sa venujeme a poradie našich priorít.
Nasledujte proroka
Boh povoláva prorokov, aby boli Jeho predstaviteľmi na zemi. Prostredníctvom Svojich prorokov zjavuje pravdu a poskytuje vedenie a varovania.
Boh povolal Josepha Smitha, aby bol prvým prorokom neskorších dní (pozri 1. lekciu). Nástupcovia Josepha Smitha boli tiež povolaní Bohom, aby viedli Jeho Cirkev, vrátane proroka, ktorý ju vedie dnes. Máme získať presvedčenie o božskom povolaní žijúceho proroka a nasledovať jeho učenia.
Učenia žijúcich prorokov a apoštolov poskytujú kotvu večnej pravdy vo svete meniacich sa hodnôt. Keď budeme nasledovať Božích prorokov, zmätok a spor sveta nás nepremôžu. V tomto živote nájdeme väčšie šťastie a obdržíme vedenie pre túto časť našej večnej cesty.
Dodržiavajte desať prikázaní
Boh zjavil desať prikázaní dávnemu prorokovi menom Mojžiš, aby viedol svoj ľud. Tieto prikázania sú platné rovnako aj v našej dobe. Učia nás uctievať Boha a prejavovať Mu úctu. Tiež nás učia, ako máme jeden s druhým jednať.
-
„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ (Exodus 20:3) Iní „bohovia“ môžu predstavovať veľa vecí, ako je majetok, moc alebo postavenie.
-
„Neurobíš si vyrezávanú modlu“ (Exodus 20:4).
-
„Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo“ (Exodus 20:7).
-
„Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!“ (Exodus 20:8)
-
„Cti otca svojho i matku svoju“ (Exodus 20:12).
-
„Nezabiješ!“ (Exodus 20:13)
-
„Nescudzoložíš!“ (Exodus 20:14)
-
„Nepokradneš!“ (Exodus 20:15)
-
„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ (Exodus 20:16)
-
„Nepožiadaš“ (Exodus 20:17).
Žite podľa zákona cudnosti
Zákon cudnosti je nevyhnutnou súčasťou Božieho plánu pre našu spásu a povýšenie. Sexuálna intimita medzi manželom a manželkou je ustanovená Bohom pre stvorenie detí a vyjadrovanie lásky v manželstve. Táto intimita a moc tvoriť ľudský život má byť nádherná a posvätná.
Boží zákon cudnosti znamená zdržať sa sexuálnych vzťahov mimo právoplatného manželského zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. Tento zákon tiež znamená byť absolútne verný a oddaný manželskému partnerovi po uzatvorení manželstva.
Aby nám proroci pomohli dodržiavať zákon cudnosti, vyzývajú nás, aby boli naše myšlienky a slová čisté. Máme sa vyhýbať pornografii v akejkoľvek forme. Pri dodržiavaní zákona cudnosti máme byť cudní vo svojom správaní a vzhľade.
Kandidáti na krst majú žiť podľa zákona cudnosti.
Pokánie a odpustenie
V Božích očiach je porušenie zákona cudnosti veľmi závažné (pozri Exodus 20:14; Efezským 5:3). Zneužíva sa tým posvätná moc tvoriť život, ktorú nám dal. Ale aj keď sme tento zákon porušili, On nás neprestáva milovať. Pozýva nás, aby sme pomocou zmiernej obete Ježiša Krista činili pokánie a stali sa čistými. Zúfalstvo pochádzajúce z hriechu môže byť nahradené láskavým pokojom Božieho odpustenia (pozri Náuka a zmluvy 58:42 – 43).
Požehnania
Boh nám dal zákon cudnosti, aby požehnal nás a duchovné deti, ktoré posiela na zem. Poslúchanie tohto zákona je nevyhnutné pre osobný pokoj a aby sme mali vo svojich rodinných vzťahoch lásku, dôveru a jednotu.
Keď budeme žiť podľa zákona cudnosti, budeme ochraňovaní pred duchovnou ujmou, ktorá pochádza zo sexuálnej intimity mimo manželstva. Vyhneme sa tiež emocionálnym a fyzickým problémom, ktoré často takéto vzťahy sprevádzajú. Budeme rásť vo svojej sebadôvere pred Bohom (pozri Náuka a zmluvy 121:45). Budeme otvorenejší vplyvu Ducha Svätého. Budeme lepšie pripravení uzatvoriť posvätné zmluvy v chráme, ktoré zjednocujú našu rodinu na večnosť.
Dodržiavajte zákon desiatku
Veľkou výsadou členstva v Cirkvi je príležitosť platiť desiatok. Keď platíme desiatok, pomáhame s napredovaním Božieho diela a s požehnávaním Jeho detí.
Zákon desiatku má pôvod v starozákonných časoch. Napríklad prorok Abrahám platil desiatok zo všetkého, čo vlastnil (pozri Alma 13:15; Genesis 14:18 – 20).
Slovo desiatok doslova znamená jedna desatina. Keď platíme desiatok, darujeme Cirkvi jednu desatinu zo svojho príjmu (pozri Náuka a zmluvy 119:3 – 4). Všetko, čo máme, je dar od Boha. Keď platíme desiatok, ukazujeme Mu vďačnosť tak, že vrátime časť toho, čo nám dal.
Platenie desiatku je vyjadrením viery. Je to tiež spôsob, ako si ctiť Boha. Ježiš učil, že máme „[hľadať] najprv kráľovstvo Božie“ (Matúš 6:33), a desiatok je jedným spôsobom, ako to môžeme robiť.
Použitie financií z desiatkov
Financie z desiatkov sú posvätné. Svoj desiatok dávame členovi biskupstva alebo môžeme na mnohých územiach zaplatiť online. Keď biskupstvo obdrží desiatok, prevedú ho do Cirkevného ústredia.
Rada zložená z Prvého predsedníctva, Kvóra dvanástich apoštolov a Predsedajúceho biskupstva určuje, ako sa používajú financie z desiatkov v Božom diele (pozri Náuka a zmluvy 120:1). Tieto použitia zahŕňajú:
-
Budovanie a údržbu chrámov a zhromažďovacích budov.
-
Prekladanie a vydávanie písiem.
-
Podporu aktivít a prevádzky miestnych cirkevných kongregácií.
-
Podporu misionárskej práce po celom svete.
-
Podporu práce na rodinnej histórii.
-
Financovanie škôl a vzdelania.
Desiatky sa nepoužívajú na zaplatenie miestnych cirkevných vedúcich. Slúžia dobrovoľne bez akejkoľvek platby.
Požehnania
Keď platíme desiatok, Boh nám sľubuje požehnania, ktoré sú omnoho väčšie ako to, čo dávame. On otvorí okná nebies a vyleje na nás až nadbytok požehnania (pozri Malachiáš 3:10; pozri verše 7 – 12). Tieto požehnania môžu byť duchovné aj časné.
Poslúchajte Slovo múdrosti
Pánov zákon zdravia
Naše telo je posvätným darom od Boha. Aby sme sa stali viac takými ako je On, všetci potrebujeme fyzické telo. Naše telo je také dôležité, že ho písma prirovnávajú k chrámu (pozri 1. Korinstkým 6:19 – 20).
Pán chce, aby sme so svojím telom zaobchádzali s úctou. Aby nám v tom pomohol, zjavil zákon zdravia, ktorý sa nazýva Slovo múdrosti. Toto zjavenie nás učí o jedení zdravých jedál a aby sme nepožívali látky, ktoré škodia nášmu telu – najmä alkohol, tabak a horúce nápoje (to znamená čaj a kávu).
V duchu Slova múdrosti nás novodobí proroci varujú pred užívaním látok, ktoré sú škodlivé, nelegálne alebo návykové. Proroci tiež varujú pred zneužívaním liekov na predpis. (Váš misijný prezident odpovie na otázky ohľadom toho, či sa nemajú užívať na vašom geografickom území aj iné látky.)
Požehnania
Pán nám poskytol Slovo múdrosti pre naše fyzické a duchovné dobro. Sľubuje nám úžasné požehnania, keď budeme dodržiavať toto prikázanie. Tieto požehnania zahŕňajú zdravie, múdrosť, poklady znalosti a ochranu (pozri Náuka a zmluvy 89:18 – 21).
Poslúchanie Slova múdrosti nám pomôže, aby sme lepšie vnímali nabádania Ducha Svätého. Hoci všetci zažívame zdravotné problémy, poslúchanie tohto zákona nám pomôže byť zdravšími v tele, mysli a duchu.
Kandidáti na krst majú poslúchať Slovo múdrosti.
Vedenie ohľadom toho, ako pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy so závislosťami, nájdete v 10. kapitole.
Sväťte deň sabatu
Deň odpočinku a uctievania
Sabat je posvätný deň, ktorý Boh pre nás každý týždeň ustanovil, aby sme odpočívali od svojich každodenných prác a uctievali Ho. Jedno z desiatich prikázaní daných Mojžišovi znie takto: „Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!“ (Exodus 20:8; pozri tiež verše 9 – 11).
Pán v súčasnom zjavení opäť potvrdil, že sabat „je deň určený ti k tomu, aby si si odpočinul od prác svojich a prejavil oddanosť svoju Najvyššiemu“ (Náuka a zmluvy 59:10). Tiež povedal, že sabat má byť dňom radosti, modlitby a vďakyvzdania (pozri verše 14 – 15).
V rámci svojho sabatného uctievania navštevujeme každý týždeň zhromaždenie sviatosti. Na tomto stretnutí uctievame Boha a prijímame sviatosť, aby sme pamätali na Ježiša Krista a Jeho uzmierenie. Keď prijímame sviatosť, obnovujeme svoje zmluvy s Bohom a ukazujeme, že sme ochotní činiť pokánie zo svojich hriechov. Obrad sviatosti je stredobodom zachovávania sabatného dňa.
Na zhromaždení sa tiež zúčastňujeme na hodinách, kde sa učíme viac o evanjeliu Ježiša Krista. Naša viera rastie, keď spoločne študujeme písma. Naša láska rastie, keď si navzájom slúžime a posilňujeme sa.
Okrem odpočívania od svojich prác v sabatný deň sa máme vyhýbať nakupovaniu a iným aktivitám, kvôli ktorým by sa tento deň mohol zdať bežným. Odkladáme svetské aktivity a zameriavame svoje myšlienky a skutky na duchovné veci.
Deň konania dobra
Konať dobro v sabatný deň je aspoň také dôležité ako veci, ktorým sa máme vyhýbať, aby sme ho zachovali posvätným. Učíme sa evanjelium, posilňujeme vieru, budujeme vzťahy, slúžime a zúčastňujeme sa s rodinou a priateľmi na povznášajúcich aktivitách.
Požehnania
Svätenie dňa sabatu je vyjadrením našej oddanosti Nebeskému Otcovi a Ježišovi Kristovi. Keď zladíme svoje aktivity počas sabatného dňa s Božím zámerom pre tento deň, budeme cítiť radosť a pokoj. Budeme duchovne naplnení a fyzicky občerstvení. Budeme tiež cítiť väčšiu blízkosť k Bohu a prehĺbime svoj vzťah so Spasiteľom. Lepšie sa udržíme „nepoškvrneným[i] od sveta“ (Náuka a zmluvy 59:9). Sabat sa stane „rozkošou“ (Izaiáš 58:13; pozri tiež verš 14).
Poslúchajte a ctite si zákon
Svätí neskorších dní veria v to, že majú poslúchať zákon a byť dobrými občanmi (pozri Náuka a zmluvy 134; Články viery 1:12). Členovia Cirkvi sú povzbudzovaní, aby poskytovali službu pre zlepšenie svojho okolia a národa. Sú povzbudzovaní aj v tom, aby boli v spoločnosti a vláde príkladom zdravých morálnych hodnôt.
Členovia Cirkvi sú vyzývaní, aby sa podľa zákona zúčastňovali na vládnom a politickom procese. Členovia, ktorí majú pozície vo vláde, konajú v týchto úlohách ako zainteresovaní občania, nie ako predstavitelia Cirkvi.
Naša zmluva slúžiť Bohu a druhým
Služba
Pri krste uzatvárame zmluvu slúžiť Bohu a slúžiť ostatným. Služba druhým je jedným zo základných spôsobov, akými slúžime Bohu (pozri Mosiáš 2:17). Prorok Alma učil tých, ktorí sa chceli dať pokrstiť, že majú byť „ochotní niesť si navzájom bremená svoje, … žialiť s tými, ktorí žialia; …, a utešovať tých, ktorí útechu potrebujú“ (Mosiáš 18:8 – 9).
Krátko po krste noví členovia zvyčajne obdržia povolanie slúžiť v Cirkvi. Tieto povolania sú dobrovoľné a neplatené. Keď ich prijímame a usilovne slúžime, rastieme vo viere, rozvíjame talenty a žehnáme druhých.
Ďalšou súčasťou našej služby v Cirkvi je byť „slúžiacim bratom“ alebo „slúžiacou sestrou“. V tejto zodpovednosti slúžime prideleným jednotlivcom a rodinám.
Ako učeníci Ježiša Krista hľadáme príležitosti k službe každý deň. Tak ako On „chodil, dobre činil“, robíme to tiež (Skutky 10:38). Slúžime svojim susedom a ďalším v našom okolí. Tam, kde je to dostupné, sa môžeme zúčastniť príležitostí k službe prostredníctvom programu JustServe. Môžeme podporovať humanitárne úsilie Cirkvi a zúčastňovať sa pomoci po katastrofách.
Zdieľanie evanjelia
V rámci svojej krstnej zmluvy sľubujeme „stáť ako svedkovia Boží“ (Mosiáš 18:9). Jedným spôsobom, akým stojíme ako svedkovia, je zdieľanie evanjelia Ježiša Krista. Pomáhať druhým obdržať evanjelium je jedným z najradostnejších druhov služby, akú môžeme poskytnúť (pozri Náuka a zmluvy 18:15 – 16). Je to mocné vyjadrenie našej lásky.
Keď zažijeme požehnania života podľa evanjelia, prirodzene sa chceme o tieto požehnania podeliť. Členovia rodiny, priatelia a známi sa o to často začnú zaujímať, keď im dáme verný príklad a vidia, ako evanjelium žehná náš život. Evanjelium môžeme zdieľať normálnymi a prirodzenými spôsobmi (pozri Všeobecná príručka, 23. kapitola).
Pozývame druhých, aby sa s nami zapojili do služby a komunitných, rekreačných a cirkevných aktivít. Môžeme ich pozvať na cirkevné alebo krstné zhromaždenie. Môžeme ich pozvať, aby si pozreli video na internete, ktoré vysvetľuje evanjelium Ježiša Krista, aby si prečítali Knihu Mormonovu alebo aby navštívili deň otvorených dverí chrámu. Môžeme ich pozvať k tomu, aby urobili stovky vecí. Pozvanie často jednoducho znamená, že svoju rodinu, priateľov a susedov zapojíme do toho, čo už robíme.
Ak Boha o to požiadame, pomôže nám rozpoznať príležitosti na zdieľanie evanjelia a príležitosti povedať druhým o tom, ako nám požehnáva život.
Viac informácií o uplatňovaní zásad lásky, zdieľania a pozývania nájdete v časti „Zjednoťte sa s členmi“ v 9. kapitole.
Pôst a pôstne obete
Boh pre nás ustanovil zákon pôstu ako spôsob, aby sme rozvíjali svoju duchovnú silu a pomáhali ľuďom v núdzi.
Pôst znamená vzdať sa po určitý čas jedla a pitia. Cirkev zvyčajne vyhradzuje ako deň pôstu prvú nedeľu v každom mesiaci. Deň pôstu zvyčajne zahŕňa to, že sa vzdáme jedla a pitia na obdobie 24 hodín, ak sme toho fyzicky schopní. Ďalšie dôležité časti pôstnej nedele zahŕňajú modlitbu a vydávanie svedectva. Sme povzbudzovaní postiť sa aj inokedy, keď cítime, že to potrebujeme.
Budovanie duchovnej sily
Pôst nám môže pomôcť stať sa pokornými, priblížiť sa k Bohu a cítiť duchovnú obnovu. Ježiš Kristus sa pred začiatkom Svojej služby postil (pozri Matúš 4:1 – 2). Písma obsahujú veľa záznamov o prorokoch a ďalších ľuďoch, ktorí sa postili, aby zväčšili svoju duchovnú silu a získali pre seba alebo druhých špeciálne požehnania.
Pôst a modlitba patria k sebe. Keď sa postíme a modlíme s vierou, sme viac naladení na obdržanie osobného zjavenia. Sme tiež prístupnejší k rozpoznaniu pravdy a porozumeniu Božej vôle.
Pomoc pre tých, ktorí sú v núdzi
Keď sa postíme, darujeme Cirkvi peniaze, aby sme pomáhali starať sa o ľudí v núdzi. Nazýva sa to pôstna obeť. Sme pozvaní, aby sme darovali obeť, ktorá sa rovná aspoň hodnote jedál, ktoré sme nezjedli. Sme povzbudzovaní, aby sme boli štedrí a darovali viac ako hodnotu týchto jedál, ak môžeme. Darovanie pôstnej obete je jedným spôsobom, akým môžeme slúžiť druhým.
Pôstne obete sa používajú na poskytnutie jedla a iných nevyhnutností pre ľudí v núdzi, či už na miestnej alebo celosvetovej úrovni. Informácie o tom, ako prispieť pôstnymi obeťami, nájdete v časti „Darovanie desiatkov a iných obetí“ v tejto lekcii.
Naša zmluva vytrvať až do konca
Pri krste uzatvárame zmluvu s Bohom, že v živote podľa evanjelia Ježiša Krista vytrváme až do konca (pozri 2. Nefi 31:20; pozri tiež Mosiáš 18:13). Snažíme sa byť celoživotnými učeníkmi Ježiša Krista.
Prorok Nefi z Knihy Mormonovej opísal krst ako bránu, ktorou vstupujeme na cestu evanjelia (pozri 2. Nefi 31:17). Po krste sa musíme ďalej „tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi“ (2. Nefi 31:20).
Keď sa „tlačíme vpred“ na ceste učeníctva, pripravujeme sa na návštevu chrámu. Tam uzatvoríme zmluvy s Bohom, keď obdržíme chrámové obrady. V chráme budeme obdarovaní mocou a môžeme byť spečatení ako rodiny na večnosť. Dodržiavaním zmlúv, ktoré uzatvárame v chráme, sa otvoria dvere každej duchovnej výsade a požehnaniu, ktoré Boh pre nás má.
Keď budeme ďalej verne pokračovať po ceste evanjelia, obdržíme nakoniec od Boha ten najväčší dar – dar večného života (pozri 2. Nefi 31:20; Náuka a zmluvy 14:7).
Nasledujúce časti vysvetľujú niektoré aspekty toho, čo nám Boh poskytol, aby nám pomohol vytrvať až do konca našej cesty smrteľnosťou – a nájsť počas nej radosť.
Kňazstvo a cirkevné organizácie
Kňazstvo je právomoc a moc Božia. Pomocou kňazstva Nebeský Otec uskutočňuje Svoje dielo „uskutočniť nesmrteľnosť a večný život“ Svojich detí (Mojžiš 1:39). Boh udeľuje právomoc a moc Svojim synom a dcéram na zemi, aby nám pomohol túto prácu vykonať.
Kňazstvo žehná nás všetkých. Obrady, ako je krst a sviatosť, získavame prostredníctvom tých, ktorí sú držiteľmi kňazských úradov. Môžeme získať aj požehnania uzdravenia, útechy a rady.
Kňazstvo, vedenie Cirkvi a povolania
Cirkev vedie Ježiš Kristus prostredníctvom prorokov a apoštolov. Títo vedúci sú povolaní Bohom, vysvätení a je im daná kňazská právomoc konať v Spasiteľovom mene.
Kristus dal už v dávnych dobách Svojim apoštolom túto istú kňazskú právomoc, ktorá im umožnila viesť Jeho Cirkev po tom, ako vystúpil do neba. Nakoniec, keď ľudia odmietli evanjelium a apoštoli zomreli, bola táto právomoc stratená.
Nebeskí poslovia znovuzriadili kňazstvo v roku 1829 prostredníctvom proroka Josepha Smitha a Pán opäť ustanovil Svoju Cirkev s apoštolmi a prorokmi. (Pozri 1. lekciu.)
Na miestnej úrovni majú kňazskú právomoc biskupi a prezidenti kolov, aby viedli cirkevné kongregácie.
Keď sú muži a ženy povolaní a ustanovení slúžiť v Cirkvi, je im daná právomoc od Boha konať v tomto povolaní. Táto právomoc je daná misionárom, vedúcim, učiteľom a ďalším, až kým nie sú zo svojich povolaní uvoľnení. Deleguje sa pod vedením tých, ktorí držia kľúče kňazstva.
Kňazská právomoc sa môže používať iba v spravodlivosti (pozri Náuka a zmluvy 121:34 – 46). Táto právomoc je posvätnou dôverou zastupovať Spasiteľa a konať v Jeho mene. Jej účelom je vždy druhých požehnávať a slúžiť im.
Áronovo kňazstvo a Melchisedekovo kňazstvo
Kňazstvo v Cirkvi zahŕňa Áronovo kňazstvo a Melchisedekovo kňazstvo. Pod vedením tých, ktorí držia kľúče kňazstva, sa Áronovo a Melchisedekovo kňazstvo udeľuje spôsobilým mužským členom Cirkvi. Po tom, čo je náležité kňazstvo udelené, je tento človek vysvätený do úradu v tomto kňazstve, ako je diakon alebo starší. Musí byť vysvätený niekým, kto má potrebnú právomoc.
Keď muž alebo mladý muž obdrží kňazstvo, uzatvára s Bohom zmluvu, že si bude plniť posvätné povinnosti, slúžiť druhým a pomáhať budovať Cirkev.
Mladí muži môžu obdržať Áronovo kňazstvo a byť vysvätení za diakonov od januára toho roku, v ktorom dovŕšia 12 rokov. Môžu byť vysvätení za učiteľov v tom roku, v ktorom dovŕšia 14 rokov a za kňazov v tom roku, v ktorom dovŕšia 16 rokov. Obrátení členovia mužského pohlavia, ktorí majú správny vek, môžu obdržať Áronovo kňazstvo krátko po krste a konfirmácii. Držitelia Áronovho kňazstva vykonávajú obrady ako sú sviatosť a krst.
Po určitej dobe v službe ako kňaz v Áronovom kňazstve môže spôsobilý muž, ktorý má aspoň 18 rokov, obdržať Melchisedekovo kňazstvo a byť vysvätený za staršieho. Muži, ktorí obdržia Melchisedekovo kňazstvo, môžu vykonávať pre členov rodiny a ostatných kňazské obrady ako je udelenie požehnania uzdravenia a útechy.
Pozri Všeobecná príručka, 38.2.9.1, kde nájdete informácie o nových členoch, ktorí majú obdržať kňazstvo.
Kvóra a cirkevné organizácie
Kňazské kvóra. Kvórum je organizovaná skupina držiteľov kňazstva. Každý zbor má kvórum starších pre dospelých mužov. Kvóra diakonov, učiteľov a kňazov sú pre mladých mužov.
Združenie pomoci. Združenie pomoci zahŕňa ženy vo veku 18 a viac rokov. Členky Združenia pomoci posilňujú rodiny, jednotlivcov a svoje okolie.
Mladé ženy. Mladé ženy vstupujú do organizácie Mladých žien od januára toho roku, v ktorom dovŕšia 12 rokov.
Primárky. Deti od 3 do 11 rokov sú súčasťou organizácie Primáriek.
Nedeľná škola. Všetci dospelí a mladí ľudia navštevujú Nedeľnú školu, kde sa stretávajú, aby spolu študovali písma.
Viac informácií o kňazstve nájdete vo Všeobecnej príručke v 3. kapitole.
Viac informácií o kňazských kvórach a cirkevných organizáciách nájdete vo Všeobecnej príručke v kapitolách 8 – 13.
Manželstvo a rodiny
Manželstvo
Manželstvo medzi mužom a ženou je ustanovené Bohom. Je stredobodom Jeho plánu pre večný pokrok Jeho detí.
Manželský zväzok medzi manželom a manželkou má byť pre nich ten najcennejší pozemský vzťah. Majú posvätnú zodpovednosť byť si navzájom oddaní a byť verní svojej manželskej zmluve.
Manžel a manželka sú si v Božích očiach rovní. Ani jeden nemá vládnuť nad tým druhým. Ich rozhodnutia majú byť robené v jednote a láske s plnou účasťou obidvoch.
Keď sa manžel a manželka navzájom milujú a spolupracujú, ich manželstvo môže byť zdrojom ich najväčšieho šťastia. Môžu pomáhať jeden druhému a svojim deťom napredovať k večnému životu.
Rodina
Tak ako manželstvo, aj rodina je ustanovená Bohom a je stredobodom Jeho plánu pre naše večné šťastie. Naše rodiny budú najpravdepodobnejšie šťastné, keď budeme žiť podľa učení Ježiša Krista. Rodičia učia svoje deti evanjelium Ježiša Krista a svojím životom podľa neho im dávajú príklad. Rodiny nám poskytujú príležitosti navzájom sa milovať a slúžiť si.
Rodičia majú mať svoju rodinu ako tú najvyššiu prioritu. Pre rodičov je posvätnou výsadou a zodpovednosťou starať sa o deti, ktoré sú schopní splodiť alebo adoptovať.
Všetky rodiny majú ťažkosti. Keď vyhľadávame Božiu podporu a dodržiavame Jeho prikázania, ťažkosti v rodine nám môžu pomôcť učiť sa a rásť. Niekedy nám tieto ťažkosti pomáhajú naučiť sa činiť pokánie a odpúšťať.
Cirkevní vedúci povzbudzujú členov, aby každý týždeň organizovali domáci večer. Rodičia využívajú tento čas, aby učili svoje deti evanjelium, posilňovali rodinné vzťahy a aby sa spolu zabavili. Cirkevní vedúci tiež vydali prehlásenie, ktoré nás o rodine učí dôležité pravdy (pozri „Rodina: Prehlásenie svetu“, sk.cirkevjezisakrista.org).
Ďalšie spôsoby, ako posilníme rodinu, zahŕňajú rodinnú modlitbu, štúdium písiem a spoločné uctievanie na zhromaždení. Môžeme tiež skúmať rodinnú históriu, zhromažďovať rodinné príbehy a slúžiť druhým.
Mnohí ľudia majú obmedzené možnosti uzatvoriť manželstvo alebo mať milujúce rodinné vzťahy. Mnohí zažívajú rozvod a iné ťažké rodinné okolnosti. Evanjelium nás však žehná individuálne bez ohľadu na našu rodinnú situáciu. A keď budeme verní, Boh nám poskytne spôsob, aby sme mali požehnania milujúcej rodiny, či už v tomto živote alebo v živote, ktorý príde.
Chrámová práca a práca na rodinnej histórii za zosnulých predkov
Nebeský Otec miluje všetky Svoje deti a chce, aby boli spasené a povýšené. No miliardy ľudí zomreli bez toho, aby počuli o evanjeliu Ježiša Krista alebo aby obdržali spásne obrady evanjelia. Tieto obrady zahŕňajú krst, konfirmáciu, vysvätenie do kňazstva pre mužov, chrámové obdarovanie a večné manželstvo.
Pán poskytol týmto ľuďom skrze Svoju milosť a milosrdenstvo ďalší spôsob, aby obdržali evanjelium a jeho obrady. Evanjelium je v duchovnom svete kázané tým, ktorí zomreli bez toho, aby ho obdržali (pozri Náuka a zmluvy 138). V chrámoch môžeme vykonať obrady v mene svojich zosnulých predkov a ostatných. Títo zosnulí ľudia môžu potom v duchovnom svete prijať alebo odmietnuť evanjelium a obrady, ktoré boli za nich vykonané.
Predtým, ako môžeme vykonať tieto obrady, musíme nájsť svojich predkov, ktorí ich neobdržali. Ústredným cieľom našej práce na rodinnej histórii je nájdenie členov našej rodiny. Potom môžu obdržať obrady. Keď o nich nájdeme informácie, pridáme ich do cirkevnej databázy na FamilySearch.org. Potom za nich môžeme my (alebo druhí) vykonať v chráme zástupné obrady.
Keď nájdeme svojich predkov a vykonáme za nich obrady, naše rodiny môžu byť zjednotené na večnosť.
Chrámy, obdarovanie, večné manželstvo a večné rodiny
Chrámy
Chrám je dom Pána. Je to posvätné miesto, kde môžeme uzatvoriť zmluvy s Bohom pri tom, ako obdržíme Jeho posvätné obrady. Keď budeme tieto zmluvy dodržiavať, budeme mať moc božskosti, ktorá sa prejaví v našom živote (pozri Náuka a zmluvy 84:19 – 22; 109:22 – 23).
Obdarovanie
Jeden z obradov, ktoré môžeme obdržať v chráme, sa nazýva obdarovanie. Slovo obdarovanie znamená „dar“. Tento dar znalosti a moci pochádza od Boha. Počas obdarovania uzatvárame s Bohom zmluvy, ktoré nás viažu k Nemu a k Jeho Synovi Ježišovi Kristovi (pozri kapitola 1).
Dospelí môžu mať nárok na získanie svojho vlastného obdarovania po aspoň jednom roku členstva v Cirkvi. Viac informácií o obdarovaní nájdete vo Všeobecnej príručke, 27.2.
Večné manželstvo a večné rodiny
Božský plán šťastia umožňuje, aby rodinné vzťahy pokračovali aj po smrti. V chráme môžeme byť zosobášení na čas a na večnosť. Tým je pre rodiny možné, aby boli spolu navždy.
Po tom, čo manželské páry získajú svoje chrámové obdarovanie, môžu byť spečatené alebo zosobášené na večnosť. Ich deti k nim môžu byť pripečatené.
Manžel a manželka, ktorí boli spečatení v chráme, musia dodržiavať zmluvy, ktoré uzatvorili, aby získali požehnania večného manželstva.