1 Lebo stalo sa potom, ako som si prial poznať veci, ktoré videl otec môj, a veriac, že Pán mi umožní spoznať ich, zatiaľ čo som sedel, premýšľajúc v srdci svojom, bol som uchopený a odnesený Duchom Pána, áno, na nesmierne vysokú horu, ktorú som nikdy predtým nevidel a na ktorú som nikdy predtým nepoložil nohu svoju.

2 A Duch mi povedal: Hľa, čo si praješ?

3 A ja som povedal: Prajem si uzrieť tie veci, ktoré videl otec môj.

4 A Duch mi povedal: Veríš, že otec tvoj videl strom, o ktorom hovoril?

5 A ja som povedal: Áno, ty vieš, že verím všetkým slovám otca svojho.

6 A keď som povedal slová tieto, Duch zvolal silným hlasom, hovoriac: Hosana Pánovi, najvyššiemu Bohu; lebo on je Bohom nad celou zemou, áno, dokonca nad všetkým. A požehnaný si ty, Nefi, pretože veríš v Syna najvyššieho Boha; a preto uvidíš veci, ktoré si si prial.

7 A hľa, táto vec ti bude daná ako znamenie, že potom, ako si uzrel ten strom, ktorý prináša ovocie, ktoré ochutnal otec tvoj, uzrieš tiež muža zostupujúceho z neba, a ty budeš svedkom jeho; a potom, čo budeš svedkom jeho, vydáš svedectvo o tom, že je to Syn Boží.

8 A stalo sa, že Duch mi povedal: Pozri! A ja som sa pozrel a uzrel som strom; a bol ako ten strom, ktorý videl otec môj; a krása jeho bola nad všetko, áno, presahujúca všetku krásu; a belosť jeho presahovala belosť naviateho snehu.

9 A stalo sa, že potom, čo som videl ten strom, hovoril som Duchu: Vidím, že si mi ukázal strom, ktorý je nadovšetko vzácny.

10 A on mi povedal: Čo si praješ?

11 A ja som mu povedal: Poznať jeho výklad – lebo hovoril som k nemu, ako keby som hovoril s človekom; lebo som uzrel, že má podobu človeka; a predsa len som vedel, že je to Duch Pána; a hovoril ku mne, ako hovorí jeden človek s druhým.

12 A stalo sa, že mi povedal: Pozri! A ja som sa pozrel, akoby som sa chcel pozrieť na neho, a nevidel som ho; lebo odišiel z prítomnosti mojej.

13 A stalo sa, že som sa pozrel a uzrel som veľké mesto Jeruzalem, a tiež iné mestá. A uzrel som mesto Nazaret; a v meste Nazaret som uzrel pannu, a tá bola neobyčajne spanilá a belostná.

14 A stalo sa, že som videl nebesia otvorené; a anjel zostúpil a postavil sa predo mňa; a povedal mi: Nefi, čo vidíš?

15 A ja som mu povedal: Pannu, najkrajšiu a najspanilejšiu nad všetky ostatné panny.

16 A on mi povedal: Poznáš blahosklonnosť Božiu?

17 A ja som mu povedal: Viem, že on miluje svoje deti; a predsa, nepoznám význam všetkých vecí.

18 A on mi povedal: Hľa, panna, ktorú vidíš, je matka Syna Božieho podľa tela.

19 A stalo sa, že som uzrel, že bola odnesená v Duchu; a potom, čo bola po nejakú dobu nesená preč v Duchu, anjel prehovoril ku mne, hovoriac: Pozri!

20 A ja som sa pozrel a znova som uzrel tú pannu, ako drží v náručí dieťa.

21 A anjel mi povedal: Hľa, Baránok Boží, áno, dokonca Syn Večného Otca! Poznáš význam stromu, ktorý videl otec tvoj?

22 A ja som mu odpovedal, hovoriac: Áno, je to láska Božia, ktorá sa rozlieva doširoka v srdciach detí ľudských; a preto je najžiaducejšia nad všetky veci.

23 A on mi povedal, hovoriac: Áno, a najradostnejšia pre dušu.

24 A potom, čo povedal slová tieto, povedal mi: Pozri! A ja som sa pozrel a uzrel som Syna Božieho vychádzajúceho medzi deti ľudské; a videl som mnohých padať k nohám jeho a uctievať ho.

25 A stalo sa, že som uzrel, že tá tyč zo železa, ktorú otec môj videl, je slovo Božie, ktoré vedie k prameňu živých vôd, čiže k stromu života; vody, ktoré sú obrazom lásky Božej; a tiež som uzrel, že strom života je obrazom lásky Božej.

26 A anjel mi znovu hovoril: Pozri a uzri blahosklonnosť Božiu!

27 A ja som sa pozrel a uzrel som Vykupiteľa sveta, o ktorom otec môj hovoril; a tiež som uzrel proroka, ktorý pred ním bude pripravovať cestu. A Baránok Boží vyšiel a bol ním pokrstený; a potom, ako bol pokrstený, uzrel som nebesia otvorené, a Duch Svätý zostúpil z neba a spočinul na ňom v podobe holubice.

28 A uzrel som, že vyšiel, slúžiac ľuďom, v moci a veľkej sláve; a zástupy sa spolu zhromaždili, aby ho počúvali; a uzrel som, že ho vyvrhli zo svojho stredu.

29 A tiež som uzrel dvanástich ďalších, ktorí ho nasledovali. A stalo sa, že boli odnesení v Duchu spred mojej tváre, a ja som ich nevidel.

30 A stalo sa, že anjel ku mne znovu prehovoril, hovoriac: Pozri! A ja som sa pozrel a uzrel som opäť nebesia otvorené, a videl som anjelov zostupujúcich k deťom ľudským; a slúžili im.

31 A hovoril ku mne znova, hovoriac: Pozri! A ja som sa pozrel a uzrel som Baránka Božieho chodiaceho medzi deťmi ľudskými. A uzrel som zástupy ľudí, ktorí boli chorí a ktorí boli sužovaní všelijakými chorobami a diablami, a nečistými duchmi; a anjel hovoril a ukázal mi všetky veci tieto. A boli uzdravení mocou Baránka Božieho; a diabli a nečistí duchovia boli vyvrhnutí.

32 A stalo sa, že anjel ku mne znova prehovoril, hovoriac: Pozri! A ja som sa pozrel a uzrel som Baránka Božieho, ako bol zajatý ľudom; áno, Syn večného Boha bol súdený svetom; a videl som to a vydávam o tom svedectvo.

33 A ja, Nefi, som videl, že bol vyzdvihnutý na kríž a zabitý za hriechy sveta.

34 A potom, čo bol zabitý, videl som zástupy zeme, ako sa spolu zhromaždili, aby bojovali proti apoštolom Baránkovým; lebo tak nazýval anjel Pána tých dvanástich.

35 A zástup zeme sa spolu zhromaždil; a uzrel som, že sú vo veľkej a priestrannej budove, podobnej tej budove, ktorú videl otec môj. A anjel Pána znova ku mne prehovoril, hovoriac: Hľa, svet a múdrosť jeho; áno, hľa, dom Izraela sa spolu zhromaždil, aby bojoval proti dvanástim apoštolom Baránkovým.

36 A stalo sa, že som videl, a vydávam o tom svedectvo, že tá veľká a priestranná budova je pýcha sveta; a padla, a jej pád bol nesmierne veľký. A anjel Pána znova ku mne prehovoril, hovoriac: Také bude zničenie všetkých národov, pokolení, jazykov a ľudí, ktorí budú bojovať proti dvanástim apoštolom Baránkovým.