1 Počúvaj a čuj toto, ó dom Jákobov, ktorí ste nazývaní menom Izraela a ktorí ste vyšli z vôd Júdu, čiže z vôd krstu, ktorí prisaháte na meno Pána a zmieňujete sa o Bohu Izraela, avšak neprisaháte v pravde ani v spravodlivosti.

2 A predsa sa nazývajú, že sú zo svätého mesta, ale nespoliehajú sa na Boha Izraela, ktorý je Pánom mocností; áno, Pán mocností je meno jeho.

3 Hľa, hlásal som oné predošlé veci od počiatku; a oni vychádzali z úst mojich, a ukazoval som ich. Ukazoval som ich nečakane.

4 A činil som to, pretože som vedel, že si tvrdošijný a šija tvoja je železnou šľachou, a čelo tvoje mosadzou;

5 A dokonca od počiatku som ti hlásal; predtým, ako sa stali, som ti ich ukazoval; a ukazoval som ich zo strachu, aby si nepovedal – Moja modla ich učinila a moja vyrezávaná predstava, a moja odliata predstava im prikázala.

6 Ty si videl a počul toto všetko; a nebudeš ich hlásať? A že ja som ti ukázal nové veci od tejto doby, dokonca skryté veci, a ty si ich nepoznal.

7 Ony sú stvorené teraz, a nie od počiatku, dokonca v onen deň, keď si o nich nepočul ti boli hlásané, aby si nepovedal – Hľa, poznám ich.

8 Áno, ty si nepočul; áno, ty si nepoznal; áno, od doby tej ucho tvoje nebolo otvorené; lebo som vedel, že konať budeš veľmi zradne a nazývaný si bol priestupníkom od narodenia.

9 A predsa, pre meno svoje pozdržím hnev svoj a pre chválu svoju sa zdržím od teba, aby som ťa neodrezal.

10 Lebo hľa, prečistil som ťa, ja vyvolil som ťa v peci strasti.

11 Lebo kvôli sebe, áno, kvôli sebe to urobím, lebo nestrpím, aby meno moje bolo pošpinené a nedám slávu svoju inému.

12 Počúvaj ma, ó Jákob, a Izrael, môj povolaný, lebo ja som ten; ja som prvý, a ja som aj posledný.

13 Ruka moja tiež položila základ zeme a pravica moja rozvinula nebesia. Volám na nich a oni povstávajú spoločne.

14 Vy všetci, zhromaždite sa a čujte; kto spomedzi nich hlásal im veci tieto? Pán ho miluje; áno, a on naplní slovo svoje, ktoré hlásal skrze nich; a on tiež učiní Babylonu ako sa mu zapáči a rameno jeho padne na Chaldejcov.

15 Tiež, hovorí Pán; ja Pán, áno, ja som prehovoril; áno, ja som ho povolal, aby hlásal, ja som ho priviedol, a on učiní cestu svoju úspešnou.

16 Priblížte sa ku mne; nehovoril som v skrytosti; od počiatku, od tej doby, kedy to bolo hlásané, hovoril som; a Pán Boh a jeho Duch poslal ma.

17 A tak hovorí Pán, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraelský; ja som ho poslal, Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, ako byť na úžitok, ktorý ťa vedie po ceste, ktorou máš ísť, to učinil.

18 Ó, kiež by si bol počúval prikázania moje – potom by pokoj tvoj bol ako rieka a spravodlivosť tvoja ako vlny morské.

19 Semena tvojho by tiež bolo ako piesku; potomstva vnútra tvojho ako štrku; meno jeho by nebolo odrezané ani zničené predo mnou.

20 Vyjdite preč z Babylonu, utečte od Chaldejcov, hlasom spevavým hlásajte, hovorte toto, rozneste to až na kraj sveta; povedzte: Pán vykúpil služobníka svojho Jákoba.

21 A oni nežíznili; viedol ich púšťami; spôsobil, aby vody pre nich prúdili zo skaly; tiež rozťal skalu a vody vytryskli von.

22 A navzdory tomu, že vykonal toto všetko, a tiež väčšie veci, nieto pokoja, hovorí Pán, pre zlovoľných.