Kapitola 17
Efrajim a Sýria vedú vojnu proti Júdovi – Kristus sa narodí z panny – Porovnaj s Izaiášom 7. Okolo roku 559–545 pred Kr.
1 A stalo sa za dní Ácháza, syna Jótámovho, syna Uzijovho, kráľa júdskeho, že Recín, kráľ sýrsky, a Pekach, syn Remaljov, kráľ izraelský, vyšli hore k Jeruzalemu, aby proti nemu viedli vojnu, ale nemohli ho premôcť.
2 A oznámené bolo domu Dávidovmu, hovoriac: Sýria sa spojila s Efrajimom. A srdce jeho sa zachvelo, aj srdcia ľudu jeho, ako sa stromy v lese chvejú vetrom.
3 Potom Pán povedal Izaiášovi: Vyjdi teraz naproti Ácházovi, ty a Šeár Jášúb, syn tvoj, na koniec vodovodu horného rybníka, na cestu k valchárovmu poľu;
4 A povedz mu: Maj sa na pozore a utíš sa; neboj sa a srdce tvoje nech sa nestrachuje pre tieto dva konce týchto dymiacich pochodní, pred neľútostným hnevom Recína a Sýrie, a syna Remaljovho.
5 Pretože Sýria, Efrajim a syn Remaljov osnovali proti tebe spiknutie, hovoriac:
6 Tiahnime proti Júdovi a sužujme ho, a rozvráťme ho zvnútra, a ustanovme si uprostred neho kráľa, áno, syna Tabeélovho.
7 Tak hovorí Pán Boh: Nebude tomu tak, ani sa tak nestane.
8 Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku je Recín; a počas šesťdesiatich piatich rokov bude Efrajim zlomený, takže nebude ľudom.
9 A hlavou Efrajima je Samária a hlavou Samárie je syn Remaljov. Ak neveríte, skutočne neobstojíte.
10 Navyše, Pán znova prehovoril k Ácházovi, hovoriac:
11 Požiadaj o znamenie Pána, Boha svojho; požiadaj oň buď v hĺbkach alebo vo výšinách hore.
12 Ale Ácház povedal: Nepožiadam, ani nebudem pokúšať Pána.
13 A on povedal: Počuj teraz, ó dom Dávidov; je ti málo skúšať trpezlivosť ľudí, ale ty budeš skúšať trpezlivosť aj Boha môjho?
14 Takže sám Pán ti dá znamenie – Hľa, panna počne a porodí syna, a dá mu meno Immanuel.
15 Maslo a med bude jesť, aby vedel odmietnuť zlo a zvoliť dobro.
16 Lebo predtým, ako bude dieťa vedieť odmietnuť zlo a zvoliť dobro, krajina, ktorú nenávidíš, bude opustená obomi svojimi kráľmi.
17 Pán privedie kráľa asýrskeho na teba a na ľud tvoj, a na dom otca tvojho dni, akých nebolo odo dňa, kedy Efrajim opustil Júdu.
18 A stane sa v onen deň, že Pán zapíska na muchu, ktorá je v tej najzadnejšej časti Egypta, a na včelu, ktorá je v krajine asýrskej.
19 A ony prídu a všetky spočinú v pustých údoliach a v dierach skalných, a na všetkom tŕní, a na všetkých kríkoch.
20 V ten istý deň Pán oholí britvou, najatou tými za riekou, kráľom asýrskym, hlavu a chlpy nôh; a tiež bradu odstráni.
21 A stane sa v onen deň, že muž bude kŕmiť mladú kravku a dve ovce;
22 A stane sa, pre hojnosť mlieka, ktoré dávajú, že on maslo jesť bude; lebo maslo a med bude jesť každý, kto v krajine zostane.
23 A stane sa v onen deň, že každé miesto, kde bolo tisíc kmeňov viniča za tisíc strieborných, bude pre bodľačie a tŕnie.
24 So šípmi a s lukmi tadiaľ ľudia budú kráčať, pretože celá krajina sa stane bodľačím a tŕním.
25 A na všetky pahorky, ktoré budú okopávané motykou nepríde strach z bodľačia a z tŕnia; ale budú sa na ne vyháňať voly a bude po nich šliapať drobný statok.