Druhá kniha Nefiho

1 A teraz, stalo sa, že potom, čo som ja, Nefi, ustal poučovať bratov svojich, otec náš, Lechí, k nim tiež hovoril mnohé a zopakoval im, aké veľké veci pre nich Pán učinil, keď ich vyviedol z krajiny Jeruzalem.

2 A hovoril k nim o ich vzburách na vodách a o milosrdenstvách Božích, keď ušetril ich životy, takže neboli pohltení morom.

3 A tiež k nim hovoril ohľadom krajiny zasľúbenia, ktorú získali – aký milosrdný bol Pán, keď nás varoval, aby sme utiekli z krajiny Jeruzalem.

4 Lebo hľa, povedal, videl som videnie, z ktorého viem, že Jeruzalem je zničený; a keby sme zostali v Jeruzaleme, tiež by sme zahynuli.

5 Ale, povedal, aj napriek strastiam svojim sme získali krajinu zasľúbenia, krajinu, ktorá je vyvolená nad všetky iné krajiny; krajinu, o ktorej Pán Boh učinil so mnou zmluvu, že bude krajinou pre dedičstvo semena môjho. Áno, Pán so mnou a s deťmi mojimi učinil zmluvu o krajine tejto naveky, a tiež so všetkými tými, ktorí budú rukou Pána vyvedení z iných zemí.

6 A preto ja, Lechí, prorokujem podľa pôsobenia Ducha, ktorý je vo mne, že do krajiny tejto nepríde nik, iba ak by bol privedený rukou Pána.

7 A preto je krajina táto zasvätená pre toho, koho on privedie. A ak je to tak, že mu budú slúžiť podľa prikázaní, ktoré im dal, bude pre nich krajinou slobody; a preto nebudú nikdy uvedení do zajatia; ak budú, bude to kvôli neprávosti; lebo ak sa neprávosť bude rozhojňovať, krajina bude kvôli nim prekliata, ale pre spravodlivých bude požehnaná naveky.

8 A hľa, je to múdrosť, že krajina táto má byť zatiaľ utajená pred tým, aby o nej vedeli ostatné národy; lebo hľa, mnohé národy by krajinu zaplavili, takže by tu nebolo žiadneho miesta pre dedičstvo.

9 A preto som ja, Lechí, obdržal sľub, že nakoľko budú tí, ktorých Pán Boh vyvedie z krajiny Jeruzalem zachovávať prikázania jeho, bude sa im na tvári krajiny tejto dariť; a budú skrytí pred všetkými ostatnými národmi, aby mohli vlastniť krajinu túto pre seba. A ak budú zachovávať prikázania jeho, budú požehnaní na tvári krajiny tejto a nebude nikoho, kto by ich obťažoval, ani kto by im odňal krajinu ich dedičstva; a budú prebývať v bezpečí naveky.

10 Ale hľa, keď príde čas, kedy budú upadať do neviery, potom, čo obdržia tak veľké požehnania z ruky Pána – majúc znalosť o stvorení zeme a všetkých ľudí, poznajúc veľké a podivuhodné diela Pána od stvorenia sveta; majúc moc danú im, aby vierou činili všetky veci; majúc všetky prikázania od počiatku a súc privedení nekonečnou dobrotivosťou jeho do tejto drahocennej krajiny zasľúbenia – hľa, hovorím, ak príde deň, kedy zavrhnú Svätého Izraelského, pravého Mesiáša, Vykupiteľa svojho a Boha svojho, hľa, súdy toho, ktorý je spravodlivý spočinú na nich.

11 Áno, on k nim privedie iné národy a dá im moc, a vezme im krajiny ich vlastníctva, a spôsobí, že budú rozptýlení a bití.

12 Áno, tak ako bude jedno pokolenie míňať druhé, budú medzi nimi krviprelievania a veľké navštívenia; a preto synovia moji, chcel by som, aby ste si pamätali; áno, chcel by som, aby ste počúvali slová moje.

13 Ó, kiež by ste sa prebudili; prebuďte sa z hlbokého spánku, áno, dokonca zo spánku pekla, a straste hrozné reťaze, ktorými ste spútaní, ktoré sú reťazami, ktoré spútavajú deti ľudské, takže sú odvedené do zajatia dole do večnej priepasti biedy a bedy.

14 Prebuďte sa! a povstaňte z prachu a čujte slová rozochveného rodiča, ktorého údy budete musieť čoskoro uložiť dole do chladného a tichého hrobu, odkiaľ sa žiaden pútnik nemôže vrátiť; len niekoľko dní a pôjdem cestou všetkého pozemského.

15 Ale hľa, Pán vykúpil dušu moju z pekla; uzrel som slávu jeho a naveky som objatý v náručí jeho lásky.

16 A prajem si, aby ste pamätali na dodržiavanie ustanovení a súdov Pána; hľa, to bolo úzkosťou duše mojej od počiatku.

17 Srdce moje z času na čas ťaží žiaľ, lebo strachujem sa, že pre tvrdosť sŕdc vašich Pán, váš Boh, vyjde v plnosti hnevu svojho na vás, takže budete odrezaní a zničení naveky;

18 Alebo, že na vás príde prekliatie po dobu mnohých pokolení; a budete navštívení mečom a hladom, a budete nenávidení, a budete vedení podľa vôle a zajatia diablovho.

19 Ó synovia moji, kiež by na vás veci tieto neprišli, ale kiež by ste boli vyvoleným a obľúbeným ľudom Pána. Ale hľa, staň sa vôľa jeho; lebo cesty jeho sú spravodlivé naveky.

20 A on povedal toto: Nakoľko budete zachovávať prikázania moje, bude sa vám v krajine dariť; avšak nakoľko prikázania moje zachovávať nebudete, budete odrezaní z prítomnosti mojej.

21 A teraz, aby duša moja mohla z vás mať radosť a aby srdce moje mohlo opustiť tento svet s potešením z vás, aby som nemusel byť znesený dole do hrobu so zármutkom a žiaľom, povstaňte z prachu, synovia moji, a buďte mužmi, a buďte odhodlaní, jednej mysle a jedného srdca, jednotní vo všetkých veciach, aby ste snáď nezišli do zajatia;

22 Aby ste snáď neboli prekliati ťažkým prekliatím; a tiež, aby ste si snáď na seba neprivodili neľúbosť spravodlivého Boha k zničeniu, áno, k večnému zničeniu ako duše, tak tela.

23 Prebuďte sa, synovia moji; odejte sa do zbroje spravodlivosti. Straste reťaze, ktorými ste spútaní, a vyjdite z mrákavy a povstaňte z prachu.

24 Nebúrte sa už proti bratovi svojmu, ktorého videnia boli veľkolepé a ktorý zachováva prikázania od doby, kedy sme opustili Jeruzalem; a ktorý bol nástrojom v rukách Božích, keď nás viedol do krajiny zasľúbenia; lebo keby nebolo jeho, museli by sme v pustatine zahynúť hladom; avšak, vy ste sa usilovali pripraviť ho o život; áno, a on mnoho žiaľu kvôli vám vytrpel.

25 A ja sa nesmierne bojím a chvejem kvôli vám, aby opäť netrpel; lebo hľa, obvinili ste ho, že sa usiloval o moc a právomoc nad vami; ale ja viem, že on sa neusiluje o moc ani o právomoc nad vami, ale usiluje sa o slávu Božiu a o vaše vlastné večné blaho.

26 A vy ste reptali, pretože k vám hovoril zreteľne. Hovoríte, že bol ostrý; hovoríte, že sa na vás hneval; ale hľa, jeho ostrosť bola ostrosťou moci slova Božieho, ktoré bolo v ňom; a to, čo nazývate hnevom, bola pravda podľa toho, čo je v Bohu, ktorú nemohol potlačiť smelo poukazujúc na neprávosti vaše.

27 A musí tomu tak byť, že moc Božia musí byť s ním, dokonca tak, aby vám prikázal, že musíte poslúchať. Ale hľa, nebol to on, ale bol to Duch Pána, ktorý bol v ňom, ktorý otvoril ústa jeho, aby prehovoril, takže ich nemohol zavrieť.

28 A teraz, syn môj Lámán, a tiež Lemúél a Sám, a tiež synovia moji, ktorí ste synmi Izmaelovými, hľa, ak budete počúvať hlas Nefiho, nezahyniete. A ak ho budete počúvať, zanechávam vám požehnanie, áno, dokonca svoje prvé požehnanie.

29 Ale ak ho nebudete počúvať, odnímam svoje prvé požehnanie, áno, dokonca svoje požehnanie, a to spočinie na ňom.

30 A teraz, Zórám, hovorím k tebe: Hľa, ty si služobník Lábánov; a predsa si bol vyvedený z krajiny Jeruzalem a ja viem, že si verným priateľom syna môjho, Nefiho, naveky.

31 A preto, že si bol verný, semeno tvoje bude požehnané so semenom jeho, takže bude prebývať dlho v blahobyte na tvári krajiny tejto; a nič okrem neprávosti medzi nimi nepoškodí ani nenaruší ich blahobyt na tvári krajiny tejto naveky.

32 A preto, ak budete zachovávať prikázania Pána, Pán zasvätil krajinu túto pre bezpečie semena tvojho so semenom syna môjho.