1 Beda tým, ktorí vydávajú nespravodlivé nariadenia a ktorí spisujú bezprávie, ktoré predpísali;

2 Aby odvrátili núdznych od súdu a aby odňali právo od chudobných ľudu môjho, aby vdovy mohli byť ich korisťou a aby mohli okradnúť deti bez otcov!

3 A čo vy urobíte v deň navštívenia a pri spustošení, ktoré príde zďaleka? Ku komu utečiete pre pomoc? A kde zanecháte slávu svoju?

4 Bezo mňa sa sklonia dole medzi väzňov a padnú medzi zabitých. Lebo po tomto všetkom sa hnev jeho neodvrátil, ale ruka jeho je stále pozdvihnutá.

5 Ó Asýria, palica hnevu môjho, a prút v ich ruke je ich rozhorčením.

6 Pošlem ho proti národu pokryteckému a proti ľudu hnevu svojho dám mu príkaz, aby vzal korisť a aby vzal lup, a aby ich pošliapal ako blato na uliciach.

7 Jednako len on tak neuvažuje, ani srdce jeho si to nemyslí; ale v srdci svojom má ničenie a odrezanie nemálo národov.

8 Lebo on hovorí: Či kniežatá moje nie sú vlastne kráľmi?

9 Či nie je Kalnó ako Karkemíš? Či nie je Chamát ako Arpad? Či nie je Samária ako Damask?

10 Ako ruka moja založila kráľovstvá modiel a tie, ktorých vyrezávané predstavy prevyšovali oné jeruzalemské a samárijské;

11 Či neučiním tak, ako som učinil Samárii a jej modlám, rovnako tak Jeruzalemu a jeho modlám?

12 A preto stane sa, že až Pán vykoná celé dielo svoje na hore Sion a v Jeruzaleme, potrestám ovocie zatvrdeného srdca kráľa asýrskeho a povýšeneckú slávu pohľadov jeho.

13 Lebo on hovorí: Silou ruky svojej a múdrosťou svojou som to učinil; lebo som rozvážny; a ja som odstránil hranice ľudu a ulúpil ich poklady, a ja som si podrobil obyvateľov ako udatný muž;

14 A ruka moja našla ako hniezdo poklady ľudu; a ako človek zhromažďuje vajcia, ktoré sú opustené, tak som zhromaždil celú zem; a nebolo nikoho, kto by pohol krídlom alebo otvoril ústa, či šepol.

15 Bude sa sekera chvastať pred tým, kto ňou seká? Bude sa píla vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby palica sama šľahala proti tým, ktorí ju dvíhajú, alebo ako keby sa palica dvíhala sama od seba, ako keby nebola drevom!

16 Preto Pán, Pán mocností, vyšle medzi tučných svojich vyziabnutosť; a pod slávou jeho vzplanie horenie ako horenie ohňa.

17 A svetlo Izraela bude ako oheň, a Svätý jeho ako plameň, a spáli a strávi tŕnie jeho a bodľačie jeho v jednom dni;

18 Strávi slávu lesa jeho a plodného poľa jeho, ako ducha, tak aj telo; a oni budú, ako keď vlajkonosič ochabuje.

19 A zvyšok stromov lesa jeho bude malý, že by ich dieťa mohlo spísať.

20 A stane sa v onen deň, že zvyšok Izraela a tí, ktorí unikli z domu Jákobovho, nebudú už sa spoliehať na toho, ktorý ich udrel, ale budú sa spoliehať na Pána, Svätého Izraelského, v pravde.

21 Zvyšok sa navráti, áno, dokonca zvyšok Jákobov, k mocnému Bohu.

22 Lebo aj keby ľudu tvojho, Izrael, bolo ako piesku v mori, predsa sa ich zvyšok navráti; nariadenie o záhube zaplaví spravodlivosť.

23 Lebo Pán Boh mocností vykoná záhubu, pevne určenú v celej krajine.

24 Takže tak hovorí Pán Boh mocností: Ó ľud môj, ktorý prebývaš v Sione, neobávaj sa Asýrie; bude ťa biť palicou a pozdvihne prút svoj proti tebe, podľa spôsobu Egypta.

25 Lebo ešte maličkú chvíľu a ustane rozhorčenie a hnev môj v ich zničení.

26 A Pán mocností naň upletie bič podľa krviprelievania Midjánu pri kameni Óréba; a ako bola palica jeho nad morom, tak ju pozdvihne podľa spôsobu Egypta.

27 A stane sa v onen deň, že bremeno jeho bude sňaté z ramena tvojho a jarmo jeho z šije tvojej, a jarmo bude zničené kvôli pomazaniu.

28 Prichádza do Aiatu, prechádza cez Migrón; v Michmáši si odkladá povozy svoje.

29 Prešli priesmykom; nocľažisko svoje mali v Gebe; Ráma sa obáva; Saulova Gibea ušla.

30 Pozdvihni hlas, ó dcéra gallímska; nech ho počujú v Lajši, ó úbohá Anatót.

31 Madméná je presídlená; obyvatelia Gébímu sa zhromažďujú k úteku.

32 Avšak on ešte zostane v Nóbe oného dňa; pohrozí rukou svojou proti hore dcéry Sionu, pahorku Jeruzalema.

33 Hľa, Pán, Pán mocností, odsekne vetvu s hrôzou; a vysokí vzrastom budú podťatí; a spupní budú pokorení.

34 A on vytne húštinu lesov železom a Libanon padne zásahom mocného.