1 Lebo Pán bude k Jákobovi milosrdný, a predsa vyvolí Izrael a usadí ho v jeho vlastnej krajine; a cudzinci sa k nemu pripoja, a priľnú k domu Jákobovmu.

2 A ľudia ich vezmú, a privedú ich na miesto svoje; áno, zďaleka, až z končín zeme; a oni sa navrátia do svojich krajín zasľúbenia. A dom Izraela ich bude vlastniť, a krajina Pánova bude pre služobníkov a služobníčky; a zajmú tých, u ktorých boli v zajatí; a panovať budú nad utláčateľmi svojimi.

3 A stane sa oného dňa, že Pán ti dá odpočinutie od smútku tvojho a od strachu tvojho, a od ťažkej poroby, v ktorej si bol nútený slúžiť.

4 A stane sa oného dňa, že vynesieš toto príslovie proti kráľovi Babylonu, a povieš: Ako zanikol utláčateľ, oné zlaté mesto zaniklo!

5 Pán zlámal prút zlovoľných, žezlá panovníkov.

6 On, ktorý bil ľud v hneve ustavičnou ranou, on, ktorý panoval nad národmi v zlosti, je prenasledovaný a nikto tomu nebráni.

7 Celá zem odpočíva a je pokojná; prepukajú v spev.

8 Áno, jedle sa nad tebou radujú, a tiež cédre libanonské, hovoriac: Od tej doby, čo si sa uložil, žiaden drevorubač proti nám nevyšiel.

9 Peklo zdola sa pohlo kvôli tebe, aby ťa privítalo pri príchode tvojom; mŕtvych kvôli tebe prebúdza, dokonca všetkých vodcov zeme; pozdvihlo z trónov svojich všetkých kráľov národov.

10 Tí všetci prehovoria a povedia ti: Zoslabol si tiež, tak ako my? Stal si sa takým ako sme my?

11 Nádhera tvoja je privedená dole do hrobu; nepočuť zvuk hárf tvojich; červ je podstielkou tvojou a červy ťa prikrývajú.

12 Ako si padol z neba, ó Lucifer, syn rána! Zrazený si dole k zemi, ty, ktorý si oslaboval národy!

13 Lebo si hovoril v srdci svojom: Vystúpim do neba, povýšim trón svoj nad hviezdy Božie; tiež sedieť budem na hore zhromaždenia, na krajnom severe;

14 Vystúpim nad výšiny oblakov; podobný budem Najvyššiemu.

15 Avšak, privedený budeš dole do pekla, do hlbiny jamy.

16 Tí, ktorí ťa vidia, prenikavo na teba pohliadnu a budú si ťa prezerať, a povedia: Je toto onen muž, ktorý spôsobil, že sa zem chvela a ktorý otriasal kráľovstvami?

17 A obrátil svet na pustatinu, a zničil mestá jeho, a neotváral dom väzňov svojich?

18 Všetci králi národov, áno, všetci, spočívajú v sláve, každý z nich vo svojom vlastnom dome.

19 Ale ty si vyvrhnutý z hrobu svojho ako ohavný výhonok a zvyšok tých, ktorí sú zabití, prebodnutí mečom, ktorí idú dole ku kameňom jamy; ako zdochlina pošliapaná nohami.

20 Nespojíš sa s nimi pri pohrebe, pretože ty si zničil krajinu svoju a zabil ľud svoj; semeno zločincov nebude nikdy uznávané.

21 Pripravte sa pobiť deti jeho pre neprávosti ich otcov, aby nepovstali, ani nevlastnili krajinu, ani nezaplnili tvár sveta mestami.

22 Lebo ja povstanem proti nim, hovorí Pán mocností, a odrežem od Babylonu meno, a zvyšok, a syna, a synovca, hovorí Pán.

23 Tiež z neho urobím miesto bučiaka a vodné močariny; a rozmetám ho metlou zničenia, hovorí Pán mocností.

24 Pán mocností prisahal, hovoriac: Skutočne, ako som myslel, tak sa stane; a ako som rozhodol, tak to bude –

25 Že privediem Asýriu do krajiny mojej a na horách mojich ho pošliapem nohou; potom jarmo jeho od nich ustúpi a bremeno jeho ustúpi z ich ramien.

26 Toto je zámer zamýšľaný pre celú zem; a toto je ruka, ktorá je vystretá proti všetkým národom.

27 Lebo Pán mocností zamýšľa, a kto zruší? A ruka jeho je vystretá, a kto ju odvráti?

28 V roku, kedy kráľ Ácház zomrel, bolo toto bremeno.

29 Neraduj sa, celé Filištínsko, pretože palica toho, ktorý ťa bil je zlomená; lebo z plemena hadieho vyjde zmija a jej plodom bude ohnivý lietajúci had.

30 A prvorodený chudobného bude jesť a núdzny uľahne v bezpečí; a ja zabijem koreň tvoj hladomorom, a on zabije zvyšok tvoj.

31 Kvíľ, ó brána; plač, ó mesto; ty, celé Filištínsko, si sa rozplynulo; lebo zo severu príde dym a žiaden nebude vo svojom určenom čase sám.

32 Čo potom odpovedia poslovia národov? Že Pán založil Sion a chudobní ľudu jeho v neho budú dôverovať.