1 A stalo sa, že tridsiaty a štvrtý rok uplynul, a tiež tridsiaty a piaty, a hľa, učeníci Ježišovi utvorili cirkev Kristovu vo všetkých krajinách okolo. A toľko, koľko ich k nim prišlo a skutočne činilo pokánie z hriechov svojich, bolo pokrstených v mene Ježišovom; a tí tiež obdržali Ducha Svätého.

2 A stalo sa v tridsiatom a šiestom roku, že všetci ľudia na celej tvári krajiny boli obrátení k Pánovi, ako Nefiti, tak Lámániti, a nebolo medzi nimi žiadnych svárov a sporov a každý človek jednal s druhým spravodlivo.

3 A mali všetky veci medzi sebou spoločné; takže nebolo bohatých a chudobných, porobených a slobodných, ale všetci boli učinení slobodnými a podielnikmi nebeského daru.

4 A stalo sa, že tiež tridsiaty a siedmy rok uplynul a v krajine naďalej pretrvával mier.

5 A učeníci Ježišovi vykonávali veľké a podivuhodné diela, natoľko, že uzdravovali chorých a kriesili mŕtvych, a spôsobovali, že chromí chodili a slepí obdržali zrak svoj, a hluchí počuli; a všelijaké zázraky vykonávali medzi deťmi ľudskými; a skrze nič iné nevykonávali zázraky, iba v mene Ježišovom.

6 A tak uplynul tridsiaty a ôsmy rok, a tiež tridsiaty a deviaty a štyridsiaty a prvý, a štyridsiaty a druhý, áno, až štyridsať a deväť rokov uplynulo, a tiež päťdesiaty a prvý a päťdesiaty a druhý; áno, a dokonca až päťdesiat a deväť rokov uplynulo.

7 A Pán im doprial nesmierny úspech v krajine; áno, natoľko, že znova postavili mestá tam, kde boli mestá spálené.

8 Áno, dokonca oné veľké mesto Zarahemla dali, aby bolo znova postavené.

9 Ale bolo mnoho miest, ktoré sa potopili, a na ich miesto prišli vody; preto tieto mestá nemohli byť obnovené.

10 A teraz, hľa, stalo sa, že ľud Nefiho silnel a nesmierne rýchlo sa množil, a stal sa neobyčajne krásnym a príjemným ľudom.

11 A ženili sa a vydávali, a boli požehnaní podľa veľkého množstva prísľubov, ktoré im Pán dal.

12 A už nekráčali podľa úkonov a obradov zákona Mojžišovho; ale kráčali podľa prikázaní, ktoré obdržali od Pána svojho a Boha svojho, pokračujúc v pôste a v modlitbe, a v častých zhromaždeniach, aby sa modlili, a tiež aby počuli slovo Pánove.

13 A stalo sa, že v celej krajine nebolo sváru medzi všetkým ľudom; ale mocné zázraky boli vykonávané medzi učeníkmi Ježišovými.

14 A stalo sa, že sedemdesiaty a prvý rok uplynul, a tiež sedemdesiaty a druhý rok, áno, a skrátka, až uplynul sedemdesiaty a deviaty rok; áno, dokonca sto rokov uplynulo a učeníci Ježišovi, ktorých on vyvolil, všetci odišli do raja Božieho, až na oných troch, ktorí mali zostať; a na ich miesto boli vysvätení iní učeníci; a tiež mnohí z oného pokolenia zomreli.

15 A stalo sa, že v krajine nebolo žiadneho sváru pre lásku Božiu, ktorá prebývala v srdciach ľudí.

16 A nebolo žiadnej závisti ani rozbrojov, ani nepokojov, ani smilstva, ani lží, ani vraždenia, ani žiadneho druhu chlipnosti; a určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou.

17 Nebolo žiadnych zlodejov ani vrahov, neboli ani Lámániti ani žiadni iní -iti; ale boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho.

18 A ako boli požehnaní! Lebo Pán im žehnal vo všetkom ich konaní; áno, dokonca boli požehnaní a darilo sa im, dokiaľ neuplynulo sto a desať rokov; a prvé pokolenie od Krista zomrelo, a v celej krajine nebolo žiadneho sváru.

19 A stalo sa, že Nefi, ktorý viedol tento posledný záznam (a viedol ho na doskách Nefiho), zomrel a syn jeho Ámos ho viedol na jeho mieste; a tiež ho viedol na doskách Nefiho.

20 A viedol ho osemdesiat a štyri roky, a v krajine bol stále mier, až na malú časť ľudu, ktorá sa vzbúrila proti cirkvi a vzala na seba meno Lámánitov; takže v krajine znova začali byť Lámániti.

21 A stalo sa, že zomrel aj Ámos (a bolo to sto a deväťdesiat a štyri roky od príchodu Kristovho) a syn jeho Ámos viedol záznam na jeho mieste; a on ho tiež viedol na doskách Nefiho; a bol tiež zapísaný v knihe Nefiho, čo je táto kniha.

22 A stalo sa, že dvesto rokov uplynulo; a celé druhé pokolenie, až na niekoľko málo, zomrelo.

23 A teraz ja, Mormon, by som chcel, aby ste vedeli, že ľud sa rozmnožil natoľko, že bol rozšírený po celej tvári krajiny a že nesmierne zbohatol, pre úspech svoj v Kristovi.

24 A teraz, v tomto dvestom a prvom roku začali byť medzi nimi tí, ktorí boli povýšení v pýche tak, že nosili drahocenný odev a všelijaké krásne perly, a krásne veci sveta.

25 A od onej doby naďalej už nemali imanie svoje a majetok svoj medzi sebou spoločný.

26 A začali sa rozdeľovať do tried; a začali si pre seba budovať cirkvi, aby dosahovali zisk, a začali popierať pravú cirkev Kristovu.

27 A stalo sa, že keď dvesto a desať rokov uplynulo, bolo mnoho cirkví v krajine; áno, bolo mnoho cirkví, ktoré vyhlasovali, že poznajú Krista, a predsa popierali väčšinu evanjelia jeho, natoľko, že prijímali všelijakú zlovoľnosť a udeľovali to, čo je posvätné, tomu, komu to bolo zakázané pre nehodnosť.

28 A táto cirkev sa nesmierne rozrastala pre neprávosť a pre moc Satanovu, ktorý získal vládu nad ich srdcom.

29 A znova, bola tam iná cirkev, ktorá popierala Krista; a tí prenasledovali pravú cirkev Kristovu pre ich pokoru a ich vieru v Krista; a pohŕdali nimi pre mnohé zázraky, ktoré boli medzi nimi vykonané.

30 Takže uplatňovali moc a právomoc nad učeníkmi Ježišovými, ktorí zostali s nimi, a uvrhovali ich do väzenia; ale mocou slova Božieho, ktorá bola v nich, sa väzenia rozpukli na dvoje, a oni išli, činiac medzi nimi mocné zázraky.

31 A predsa, a napriek všetkým týmto zázrakom ľudia zatvrdzovali srdce svoje a snažili sa ich zabíjať, rovnako ako sa Židia v Jeruzaleme snažili zabiť Ježiša, podľa slova jeho.

32 A uvrhli ich do pecí ohnivých, a oni vyšli a nič sa im nestalo.

33 A tiež ich vrhali do nôr divej zvere, a oni sa s divou zverou hrali, rovnako ako dieťa s baránkom; a vyšli z ich prostriedku a nič sa im nestalo.

34 A predsa, ľudia zatvrdzovali srdce svoje, lebo boli vedení mnohými kňazmi a falošnými prorokmi k tomu, aby budovali mnohé cirkvi a aby činili všelijakú neprávosť. A bili ľud Ježišov; ale ľud Ježišov ich nebil na odplatu. A tak rok od roku upadali do neviery a do zlovoľnosti, dokonca až uplynulo dvesto a tridsať rokov.

35 A teraz, stalo sa v tomto roku, áno, v roku dvesto a tridsiatom a prvom, že nastala veľká roztržka medzi ľudom.

36 A stalo sa, že v tomto roku povstali ľudia, ktorí sa nazývali Nefiti, a boli to praví veriaci v Krista; a medzi nimi boli tí, ktorých Lámániti nazývali: Jákobiti a Jozefiti, a Zórámiti;

37 Takže praví veriaci v Krista a praví uctievači Kristovi (medzi ktorými boli oní traja učeníci Ježišovi, ktorí mali zostať) sa nazývali Nefiti a Jákobiti, a Jozefiti, a Zórámiti.

38 A stalo sa, že tí, ktorí zavrhli evanjelium, sa nazývali Lámániti a Lemúéliti, a Izmaeliti; a tí neupadali do neviery tak, ako ich otcovia od počiatku upadali, ale zámerne sa búrili proti evanjeliu Kristovmu; a učili deti svoje, že nemajú veriť.

39 A bolo to pre zlovoľnosť a ohavnosť ich otcov, rovnako ako tomu bolo na počiatku. A boli učení, aby nenávideli deti Božie, rovnako ako boli Lámániti učení, aby nenávideli deti Nefiho, od počiatku.

40 A stalo sa, že dvesto a štyridsať a štyri roky uplynuli a takéto boli záležitosti ľudu. A zlovoľnejšia časť ľudu silnela a stala sa omnoho početnejšou, než bol ľud Boží.

41 A stále pokračovali v tom, že pre seba budovali cirkvi a zdobili ich všelijakými drahocennými vecami. A tak uplynulo dvesto a päťdesiat rokov a tiež dvesto a šesťdesiat rokov.

42 A stalo sa, že zlovoľná časť ľudu znova začala budovať tajné prísahy a spolky Gadiantonove.

43 A tiež ľud, ktorý sa nazýval ľudom Nefiho, začal byť pyšný v srdci svojom pre nesmierne bohatstvo svoje a stal sa márnivým, podobne ako ich bratia Lámániti.

44 A od tejto doby začali učeníci žialiť pre hriechy sveta.

45 A stalo sa, že keď tristo rokov uplynulo, tak ľud Nefiho, ako aj Lámániti sa stali nesmierne zlovoľnými, jedni ako druhí.

46 A stalo sa, že lupiči Gadiantonovi sa rozšírili po celej tvári krajiny; a neboli žiadni, ktorí by boli spravodliví, okrem učeníkov Ježišových. A zlata a striebra si ukladali v hojnosti a obchodovali vo všelijakých obchodoch.

47 A stalo sa, že potom, čo uplynulo tristo a päť rokov (a ľudia stále zotrvávali v zlovoľnosti), Ámos zomrel; a brat jeho Ammaron viedol záznam na jeho mieste.

48 A stalo sa, že keď tristo a dvadsať rokov uplynulo, Ammaron, súc nútený Duchom Svätým, ukryl záznamy, ktoré boli posvätné – áno, dokonca všetky posvätné záznamy, ktoré boli odovzdávané z pokolenia na pokolenie, ktoré boli posvätné – až do tristo a dvadsiateho roku od príchodu Kristovho.

49 A ukryl ich Pánovi, aby mohli podľa proroctiev a prísľubov Pána znova prísť ku zvyšku domu Jákobovho. A tak končí záznam Ammaronov.