1 A stalo sa, že keď sa Koriantumrovi zahojili rany, začal sa rozpamätávať na slová, ktoré mu hovoril Eter.

2 Videl, že boli mečom zabité už skoro dva milióny z ľudu jeho, a začal sa v srdci svojom rmútiť; áno, bolo zabitých dva milióny mocných mužov, a tiež ich manželky a ich deti.

3 Začal činiť pokánie zo zla, ktoré učinil; začal sa rozpamätávať na slová, ktoré boli hovorené ústami všetkých prorokov, a videl ich, že sa doposiaľ naplnili, každá bodka; a duša jeho žialila a odmietala prijať útechu.

4 A stalo sa, že napísal list Šizovi, žiadajúc ho, aby ušetril ľud, a že on sa pre život ľudu vzdá kráľovstva.

5 A stalo sa, že keď Šiz obdržal list jeho, napísal Koriantumrovi list, že ak sa mu on sám vzdá, aby ho mohol zabiť vlastným mečom svojím, ušetrí život ľudu.

6 A stalo sa, že ľudia nečinili pokánie z neprávosti svojej; a ľud Koriantumrov bol podnietený k hnevu proti ľudu Šizovmu; a ľud Šizov bol podnietený k hnevu proti ľudu Koriantumrovmu; a preto, ľud Šizov sa stretol v bitke s ľudom Koriantumrovým.

7 A keď Koriantumr videl, že bude čoskoro porazený, utekal znova pred ľudom Šizovým.

8 A stalo sa, že prišiel k vodám Ripliankum, čo v preklade je široké alebo všetko presahujúce; a preto, keď prišli k týmto vodám, vztýčili stany svoje; a Šiz si postavil stany svoje vedľa nich tiež; a preto napozajtre prišli, aby bojovali.

9 A stalo sa, že bojovali v nesmierne ťažkej bitke, pri ktorej bol Koriantumr znova zranený a omdlel pre stratu krvi.

10 A stalo sa, že vojská Koriantumrove tlačili na vojská Šizove tak, že ich porazili, takže spôsobili, že pred nimi utekali; a oni utekali na juh a vztýčili stany svoje na mieste, ktoré sa nazývalo Ogat.

11 A stalo sa, že vojsko Koriantumrove vztýčilo stany svoje pri pahorku Rámá; a bol to rovnaký pahorok, kde otec môj Mormon ukryl Pánovi záznamy, ktoré boli posvätné.

12 A stalo sa, že zhromažďovali všetok ľud na celej tvári krajiny, ktorý nebol zabitý, okrem Etera.

13 A stalo sa, že Eter videl všetko konanie ľudu; a videl, že ľudia, ktorí boli pre Koriantumra, sa zhromaždili pri vojsku Koriantumrovom; a ľudia, ktorí boli pre Šiza, sa zhromaždili pri vojsku Šizovom.

14 A preto, po dobu štyroch rokov zhromažďovali ľud, aby mohli získať všetkých, ktorí boli na tvári krajiny, a aby mohli získať všetku posilu, ktorú bolo možné získať.

15 A stalo sa, že keď sa všetci zhromaždili, každý pri onom vojsku, pri ktorom chcel, s manželkou svojou a deťmi svojimi – ako muži, tak ženy a deti, súc vyzbrojení vojnovými zbraňami a majúc štíty a náprsné panciere, a prilbice, a súc odetí po spôsobe vojny – pochodovali jeden proti druhému, aby bojovali; a bojovali po celý onen deň, a nezvíťazili.

16 A stalo sa, že keď bola noc, boli unavení a stiahli sa do táborov svojich; a potom, čo sa stiahli do táborov svojich, započali kvíliť a nariekať nad stratou zabitých z ľudu svojho; a tak veľký bol ich plač, ich kvílenie a nárek, že nesmierne pretínal vzduch.

17 A stalo sa, že napozajtre išli znova bojovať a veľký a strašný bol oný deň; a predsa nezvíťazili, a keď prišla noc, znova pretínali vzduch plačom svojím a kvílením svojím, a žialením svojím nad stratou zabitých z ľudu svojho.

18 A stalo sa, že Koriantumr napísal znova list Šizovi, žiadajúc, aby už nešiel bojovať, ale aby si vzal kráľovstvo a ušetril život ľudu.

19 Ale hľa, Duch Pána sa s nimi už prestával namáhať a Satan mal úplnú moc nad srdcami ľudu; lebo boli vydaní tvrdosti srdca svojho a zaslepenosti mysle svojej, aby mohli byť zničení; a preto vyšli znova bojovať.

20 A stalo sa, že bojovali po celý onen deň, a keď prišla noc, spali na mečoch svojich.

21 A napozajtre bojovali, dokonca pokiaľ neprišla noc.

22 A keď prišla noc, boli opití hnevom, rovnako ako muž, ktorý je opitý vínom; a spali znova na mečoch svojich.

23 A napozajtre bojovali znova; a keď prišla noc, všetci už padli mečom až na päťdesiat a dvoch z ľudu Koriantumrovho a šesťdesiat a deväť z ľudu Šizovho.

24 A stalo sa, že onú noc spali na mečoch svojich a napozajtre bojovali znova, a bili sa zo všetkých síl mečmi svojimi a štítmi svojimi, po celý oný deň.

25 A keď prišla noc, bolo tam tridsať a dvaja z ľudu Šizovho a dvadsať a sedem z ľudu Koriantumrovho.

26 A stalo sa, že jedli a spali, a pripravovali sa napozajtre na smrť. A boli to statní a mocní mužovia, čo do sily ľudskej.

27 A stalo sa, že bojovali po dobu troch hodín a omdleli zo straty krvi.

28 A stalo sa, že keď mužovia Koriantumrovi nadobudli dostatočnú silu, aby mohli chodiť, chystali sa útekom zachrániť si život; ale hľa, Šiz povstal, a mužovia jeho tiež, a zaprisahal sa v hneve svojom, že zabije Koriantumra, alebo sám zahynie mečom.

29 A preto, prenasledoval ich a napozajtre ich dostihol; a bojovali znova mečom. A stalo sa, že keď už všetci padli mečom, okrem Koriantumra a Šiza, hľa, Šiz omdlel pre stratu krvi.

30 A stalo sa, že keď sa Koriantumr oprel o meč svoj, aby si trochu odpočinul, odťal Šizovi hlavu.

31 A stalo sa, že potom, čo Šizovi odťal hlavu, Šiz sa zdvihol na rukách svojich a padol; a potom, čo zalapal po dychu, zomrel.

32 A stalo sa, že Koriantumr padol k zemi a zostal, akoby v ňom nebolo žiadneho života.

33 A Pán prehovoril k Eterovi a povedal mu: Choď. A on išiel a videl, že všetky slová Pánove sa naplnili; a dokončil záznam svoj; (a ja som nenapísal ani stotinu) a ukryl ho tak, aby ho ľud Limhiho našiel.

34 Teraz, posledné slová, ktoré Eter napísal, sú tieto: Ak Pán chce, aby som bol prenesený, alebo aby som trpel vôľu Pánovu v tele, na tom nezáleží, ak potom budem spasený v kráľovstve Božom. Amen.