Kapitola 11
Nefi presviedča Pána, aby im vojnu nahradil hladom – Mnoho ľudí hynie – Činia pokánie a Nefi naliehavo žiada Pána o dážď – Nefi a Lechí obdržia mnoho zjavení – Gadiantonovi lupiči si v krajine upevňujú pozíciu. Okolo roku 20–6 pred Kr.
1 A teraz, stalo sa, v sedemdesiatom a druhom roku vlády sudcov, že sváry sa zväčšili natoľko, že po celej krajine boli vojny medzi celým ľudom Nefiho.
2 A bola to tajná tlupa lupičov, ktorá roznášala toto dielo skazy a zlovoľnosti. A táto vojna trvala celý tento rok; a trvala tiež v sedemdesiatom a treťom roku.
3 A stalo sa, že v tomto roku Nefi volal k Pánovi, hovoriac:
4 Ó Pane, nestrp, aby bol ľud tento zničený mečom; ale, ó Pane, nech je radšej v krajine hlad, aby ich podnietil k rozpamätaniu sa na Pána, ich Boha, a snáď budú činiť pokánie a obrátia sa k tebe.
5 A tak bolo učinené podľa slov Nefiho. A v krajine bol veľký hlad, medzi celým ľudom Nefiho. A tak v sedemdesiatom a štvrtom roku hlad pokračoval a dielo skazy mečom ustalo, ale stalo sa ťažké hladom.
6 A toto dielo skazy pokračovalo aj v sedemdesiatom a piatom roku. Lebo zem bola postihnutá tak, že bola suchá a nevydala obilie v období obilia; a celá zem bola postihnutá, a to medzi Lámánitmi, rovnako ako medzi Nefitmi, takže boli bití tak, že v zlovoľnejších častiach krajiny hynuli po tisícoch.
7 A stalo sa, že ľudia videli, že čoskoro zahynú hladom, a začali sa rozpamätávať na Pána, svojho Boha; a začali sa rozpamätávať na slová Nefiho.
8 A ľudia začali prosiť hlavných sudcov svojich a vodcov svojich, aby Nefimu povedali: Hľa, my vieme, že si muž Boží, a takže volaj k Pánovi, nášmu Bohu, aby od nás odvrátil hlad tento, aby sa nenaplnili všetky slová, ktoré si hovoril o našom zničení.
9 A stalo sa, že sudcovia Nefimu povedali podľa slov, ktoré boli požadované. A stalo sa, že keď Nefi videl, že ľud činí pokánie a pokoruje sa vo vrecovine, volal znova k Pánovi, hovoriac:
10 Ó Pane, hľa, ľud tento činí pokánie; a odstránil spomedzi seba tlupu Gadiantonovu natoľko, že boli vyhubení a ukryli tajné plány svoje v zemi.
11 Teraz, ó Pane, pre túto ich pokoru, kiež by si odvrátil hnev svoj, a nech je hnev tvoj utíšený skazou oných zlovoľných ľudí, ktorých si už zničil.
12 Ó Pane, kiež by si odvrátil hnev svoj, áno, prudký hnev svoj, a daj, aby mohol ustať hlad tento v krajine tejto.
13 Ó Pane, kiež by si ma vypočul a dal, aby mohlo byť učinené podľa slov mojich, a zošli na tvár zeme dážď, aby mohla vydať ovocie svoje a obilie svoje v období obilia.
14 Ó Pane, ty si vypočul slová moje, keď som hovoril, nech je hlad, aby mor meča mohol ustať; a ja viem, že ty, dokonca v dobe tejto, počúvaš slová moje, lebo si hovoril: Ak bude ľud tento činiť pokánie, ušetrím ich.
15 Áno, ó Pane, a ty vidíš, že činili pokánie pre hlad a mor, a skazu, ktorá na nich prišla.
16 A teraz, ó Pane, kiež by si odvrátil hnev svoj a znova vyskúšal, či ti budú slúžiť. A ak budú, ó Pane, môžeš im požehnať podľa slov svojich, ktoré si povedal.
17 A stalo sa, že v sedemdesiatom a šiestom roku Pán odvrátil hnev svoj od ľudu a dal, aby na zem spadol dážď, natoľko, že v období ovocia svojho priniesla ovocie svoje. A stalo sa, že v období obilia svojho priniesla obilie svoje.
18 A hľa, ľud sa radoval a oslavoval Boha a celá tvár krajiny bola naplnená radosťou; a už viac neusilovali o to, aby zničili Nefiho, ale vážili si ho ako veľkého proroka a muža Božieho, majúceho veľkú moc a právomoc, danú mu od Boha.
19 A hľa, Lechí, brat jeho, nezaostával ani v najmenšom za ním čo sa týka vecí spravodlivosti.
20 A tak stalo sa, že ľudu Nefiho sa znova začalo v krajine dariť a začal stavať na pustých miestach svojich, a začal sa množiť a šíriť, dokonca až pokryli celú tvár krajiny, ako na severe, tak na juhu, od mora západného po more východné.
21 A stalo sa, že sedemdesiaty a šiesty rok skončil v mieri. A sedemdesiaty a siedmy rok začal v mieri; a cirkev sa rozšírila po tvári celej krajiny; a väčšia časť ľudu, ako Nefiti, tak Lámániti, patrila k cirkvi; a mali v krajine nesmierne veľký mier; a tak skončil sedemdesiaty a siedmy rok.
22 A mali mier aj v roku sedemdesiatom a ôsmom, až na niekoľko svárov ohľadom bodov náuky, ktoré boli urovnané prorokmi.
23 A v sedemdesiatom a deviatom roku začal medzi nimi byť veľký rozbroj. Ale stalo sa, že Nefi a Lechí, a mnohí ich bratia, ktorí poznali pravé body náuky, majúc denne mnohé zjavenia, takže kázali ľudu natoľko, že v tom istom roku ich rozbroj ukončili.
24 A stalo sa, že v osemdesiatom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho tam bol istý počet odštiepencov od ľudu Nefiho, ktorí pred niekoľkými rokmi prešli k Lámánitom a vzali na seba meno Lámánitov, a tiež istý počet tých, ktorí boli skutočnými potomkami Lámánitov, súc nimi podnecovaní k hnevu, čiže onými odštiepencami, takže započali vojnu s bratmi svojimi.
25 A páchali vraždy a plienili; a potom sa stiahli späť do hôr a do pustatiny, a na tajné miesta, ukrývajúc sa, takže nemohli byť nájdení, získavajúc denne ďalších k počtom svojim, pretože tam boli odštiepenci, ktorí prechádzali k nim.
26 A tak za čas, áno, dokonca v období nemnohých rokov, sa stali nesmierne veľkou tlupou lupičov; a vyhľadali všetky tajné plány Gadiantonove; a tak sa stali lupičmi Gadiantonovými.
27 Teraz hľa, títo lupiči spôsobovali veľkú spúšť, áno, dokonca veľkú skazu medzi ľudom Nefiho, a tiež medzi ľudom Lámánitov.
28 A stalo sa, že bolo nevyhnutné, aby bol tomuto dielu skazy učinený koniec; takže vyslali vojsko silných mužov do pustatiny a do hôr, aby vyhľadali túto tlupu lupičov a zničili ich.
29 Ale hľa, stalo sa, že v tom istom roku boli zahnaní späť až do svojich vlastných krajín. A tak skončil osemdesiaty rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho.
30 A stalo sa na počiatku osemdesiateho a prvého roku, že znova vyšli proti tejto tlupe lupičov a mnoho ich zničili; a oni tiež boli navštívení veľkým zničením.
31 A boli znova nútení vrátiť sa z pustatiny a z hôr do vlastných krajín svojich pre nesmiernu veľkosť počtu oných lupičov, ktorí zaplavili hory a pustatinu.
32 A stalo sa, že tak skončil tento rok. A lupičov stále pribúdalo a zosilneli natoľko, že vzdorovali všetkým vojskám Nefitov, a tiež Lámánitov; a spôsobili, že na ľud po celej tvári krajiny prišiel veľký strach.
33 Áno, lebo oni navštevovali mnohé časti krajiny a spôsobovali im veľkú skazu; áno, a mnohých zabíjali a iných odvádzali ako zajatcov do pustatiny, áno, a hlavne ich ženy a ich deti.
34 Teraz, toto veľké zlo, ktoré prišlo na ľudí pre ich neprávosť, ich podnecovalo znova sa rozpamätať na Pána, svojho Boha.
35 A tak skončil osemdesiaty a prvý rok vlády sudcov.
36 A v osemdesiatom a druhom roku znova začali zabúdať na Pána, svojho Boha. A v osemdesiatom a treťom roku začali silno rásť v neprávosti. A v osemdesiatom a štvrtom roku nenapravili cesty svoje.
37 A stalo sa v osemdesiatom a piatom roku, že rástli silnejšie a silnejšie v pýche svojej a v zlovoľnosti svojej; a tak znova dozrievali ku skaze.
38 A tak skončil osemdesiaty a piaty rok.