1 A teraz, stalo sa, že boli mnohí, ktorí počuli slová Samuela, Lámánitu, ktorý hovoril na hradbách mesta. A všetci, ktorí v slovo jeho uverili, išli a hľadali Nefiho; a keď vyšli a našli ho, vyznali sa mu z hriechov svojich a nezapierali ich, žiadajúc, aby mohli byť pokrstení Pánovi.

2 Ale všetci, ktorí tam boli a ktorí v slová Samuelove neuverili, sa na neho hnevali; a hádzali po ňom na hradby kamene, a mnohí na neho tiež strieľali šípy, keď stál na hradbách; ale Duch Pána bol s ním, natoľko, že ho nemohli kameňmi svojimi ani šípmi svojimi zasiahnuť.

3 Teraz, keď videli, že ho nemôžu zasiahnuť, boli mnohí ďalší, ktorí uverili v slová jeho, natoľko, že išli k Nefimu, aby boli pokrstení.

4 Lebo hľa, Nefi krstil a prorokoval, a kázal, volajúc ľud k pokániu, ukazujúc znamenia a divy, vykonávajúc medzi ľuďmi zázraky, aby mohli poznať, že Kristus musí čoskoro prísť –

5 Hovoriac im o veciach, ktoré musia čoskoro prísť, aby v dobe ich príchodu poznali a rozpamätali sa, že im boli oznámené vopred preto, aby mohli uveriť; takže všetci tí, ktorí uverili slovám Samuelovým, išli k nemu, aby boli pokrstení, lebo prichádzali činiac pokánie a vyznávajúc hriechy svoje.

6 Ale väčšia časť z nich slovám Samuelovým neuverila; takže, keď videli, že ho nemôžu zasiahnuť kameňmi svojimi ani šípmi svojimi, volali na veliteľov svojich, hovoriac: Chopte sa toho muža a spútajte ho, lebo hľa, má diabla; a pre moc oného diabla, ktorý je v ňom, ho nemôžeme kameňmi svojimi ani šípmi svojimi zasiahnuť; takže, chopte sa ho a spútajte ho a preč s ním.

7 A keď vyšli, aby na neho položili ruky svoje, hľa, on sa vrhol dole z hradieb a utiekol z ich krajín, áno, až do vlastnej vlasti svojej a začal kázať a prorokovať medzi vlastným ľudom svojím.

8 A hľa, medzi Nefitmi už o ňom nikdy nepočuli; a takéto boli záležitosti ľudu.

9 A tak skončil osemdesiaty a šiesty rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho.

10 A tak skončil aj osemdesiaty a siedmy rok vlády sudcov, pričom väčšia časť ľudu zotrvávala v pýche svojej a zlovoľnosti a menšia časť ich kráčala pred Bohom s väčšou obozretnosťou.

11 A takéto boli pomery aj v osemdesiatom a ôsmom roku vlády sudcov.

12 A v osemdesiatom a deviatom roku vlády sudcov sa na záležitostiach ľudu veľmi málo zmenilo, iba ak to, že ľudia začali byť zatvrdnutejšími v neprávosti a činili viac a viac to, čo sa protiví prikázaniam Božím.

13 Ale stalo sa v deväťdesiatom roku vlády sudcov, že ľudu boli dané veľké znamenia a divy; a slová prorokov sa začali napĺňať.

14 A anjeli sa ukazovali ľuďom, múdrym mužom, a oznamovali im radostné zvesti veľkej radosti; tak sa písma v tomto roku začali napĺňať.

15 A predsa ľudia začali zatvrdzovať srdcia svoje, všetci až na najviac veriacu časť z nich, ako u Nefitov, tak u Lámánitov, a začali sa spoliehať na vlastnú silu svoju a na vlastnú múdrosť svoju, hovoriac:

16 Niektoré veci medzi toľkými mohli uhádnuť správne; ale hľa, my vieme, že všetky tie veľké a podivuhodné diela, o ktorých sa hovorilo, sa nemôžu stať.

17 A začali uvažovať a sváriť sa medzi sebou, hovoriac:

18 Že to nie je rozumné, že príde taká bytosť ako Kristus; ak tomu bude tak a ak je on Synom Božím, Otcom nebies a zeme, ako bolo povedané, prečo sa neukáže nám, rovnako ako tým, ktorí budú v Jeruzaleme?

19 Áno, prečo sa neukáže v krajine tejto, rovnako ako v krajine Jeruzalem?

20 Ale hľa, my vieme, že to je zlovoľná tradícia, ktorá nám bola odovzdávaná otcami našimi, aby spôsobila, aby sme uverili v nejaké veľké a podivuhodné veci, ktoré sa majú stať, ale nie medzi nami, ale v krajine, ktorá je veľmi vzdialená, v krajine, ktorú nepoznáme; takže nás môžu držať v nevedomosti, lebo my nemôžeme vidieť na vlastné oči svoje, že sú pravdivé.

21 A oni prostredníctvom ľstivého a tajomného umenia oného zlého učinia nejaké veľké tajomstvo, ktorému nebudeme môcť rozumieť, čo nás poníži, aby sme boli služobníkmi ich slov, a tiež ich služobníkmi, lebo by sme záviseli na nich, aby nás poučovali o slove; a tak nás budú držať v nevedomosti, ak sa im poddáme, po všetky dni života nášho.

22 A ľudia si v srdciach svojich predstavovali mnoho ďalších vecí, ktoré boli pochabé a márne; a boli veľmi znepokojení, lebo Satan ich neustále podnecoval k čineniu neprávosti; áno, obchádzal okolo, šíriac povesti a sváry po celej tvári krajiny, aby mohol zatvrdiť srdcia ľudu proti tomu, čo je dobré, a proti tomu, čo má prísť.

23 A aj napriek oným znameniam a divom, ktoré boli medzi ľudom Pánovým spôsobené, a oné mnohé zázraky, ktoré učinili, získaval Satan veľkú moc nad srdcom ľudí po celej tvári krajiny.

24 A tak skončil deväťdesiaty rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho.

25 A tak skončila kniha Helamanova, podľa záznamu Helamana a synov jeho.