Kapitola 4
Nefitskí odštiepenci spájajú sily s Lámánitmi a dobýjajú krajinu Zarahemla – Porážky Nefitov prichádzajú pre ich zlovoľnosť – Cirkev upadá a ľud je slabý ako Lámániti. Okolo roku 38–30 pred Kr.
1 A stalo sa v päťdesiatom a štvrtom roku, že v cirkvi bolo mnoho rozkolov, a bol tiež svár medzi ľudom, natoľko, že nastalo veľké krviprelievanie.
2 A vzbúrená časť bola zabitá a vyhnaná z krajiny a odišli ku kráľovi Lámánitov.
3 A stalo sa, že sa snažili o to, aby Lámánitov podnietili k vojne proti Nefitom; ale hľa, Lámániti sa nesmierne obávali, natoľko, že nechceli slová oných odštiepencov počúvať.
4 Ale stalo sa v päťdesiatom a šiestom roku vlády sudcov, že boli odštiepenci, ktorí prešli od Nefitov k Lámánitom; a tým sa podarilo spolu s tými ostatnými podnietiť ich k hnevu proti Nefitom; a oni sa celý rok pripravovali na vojnu.
5 A v päťdesiatom a siedmom roku zišli proti Nefitom do vojny a započali dielo smrti; áno, natoľko, že v päťdesiatom a ôsmom roku vlády sudcov sa im podarilo získať vlastníctvo krajiny Zarahemla; áno, a tiež všetkých krajín až po krajinu, ktorá ležala blízko krajiny Hojnosti.
6 A Nefiti a vojská Moroniaove boli zahnané až do krajiny Hojnosti;
7 A tam sa proti Lámánitom opevnili, od západného mora až k východnému; pre Nefitu to bola jednodenná cesta pozdĺž hranice, ktorú opevnili a kde rozmiestnili vojská svoje, aby bránili svoju severnú vlasť.
8 A tak títo odštiepenci od Nefitov, s pomocou početného vojska Lámánitov, získali všetko vlastníctvo Nefitov, ktoré bolo v južnej krajine. A to všetko sa udialo v päťdesiatom a ôsmom a deviatom roku vlády sudcov.
9 A stalo sa v šesťdesiatom roku vlády sudcov, že sa Moroniaovi s jeho vojskami podarilo získať mnohé časti krajiny; áno, získali späť mnoho miest, ktoré padli do rúk Lámánitov.
10 A stalo sa v šesťdesiatom a prvom roku vlády sudcov, že sa im podarilo získať späť polovicu všetkého vlastníctva svojho.
11 Teraz, táto veľká strata Nefitov a oné veľké krviprelievanie, ktoré bolo medzi nimi, by nenastalo, keby nebolo ich zlovoľnosti a ich ohavnosti, ktorá bola medzi nimi; áno, a bola aj medzi tými, ktorí vyhlasovali, že patria k cirkvi Božej.
12 A bolo to pre pýchu ich srdca, pre ich nesmierne bohatstvo, áno, bolo to pre utláčanie chudobných, odopieranie ich potravy hladným, odopieranie ich šatstva nahým a bitie ich pokorných bratov do tváre, vysmievanie sa tomu, čo je posvätné, zapieranie ducha proroctva a zjavenia, vraždenie, plienenie, klamanie, kradnutie, páchanie cudzoložstva, podnecovanie veľkých svárov a prebiehanie do krajiny Nefi medzi Lámánitov –
13 A pre túto svoju veľkú zlovoľnosť a svoje chvastanie sa vlastnou silou svojou boli ponechaní vlastnej sile svojej; takže sa im nedarilo, ale boli sužovaní a bití, a hnaní pred Lámánitmi, dokiaľ nestratili vlastníctvo takmer všetkých krajín svojich.
14 Ale hľa, Moronia kázal ľuďom mnoho vecí pre ich neprávosť, a tiež Nefi a Lechí, ktorí boli synmi Helamanovými, kázali ľuďom mnoho vecí, áno, a prorokovali im mnoho vecí o ich neprávostiach a o tom, čo by na nich mohlo prísť, ak nebudú činiť pokánie z hriechov svojich.
15 A stalo sa, že pokánie činili, a nakoľko činili pokánie, začalo sa im dariť.
16 Lebo keď Moronia videl, že činia pokánie, odvážil sa viesť ich z miesta na miesto a od mesta k mestu, dokonca pokiaľ nezískali späť jednu polovicu majetku svojho a jednu polovicu všetkých krajín svojich.
17 A tak skončil šesťdesiaty a prvý rok vlády sudcov.
18 A stalo sa v šesťdesiatom a druhom roku vlády sudcov, že Moronia nemohol od Lámánitov získať žiadne ďalšie vlastníctvo.
19 Takže ustúpili od svojho zámeru získať zvyšok krajín svojich, lebo Lámániti boli tak početní, že sa stalo pre Nefitov nemožným získať nad nimi viac moci; takže Moronia zamestnával všetky vojská svoje udržaním oných častí, ktoré dobyl.
20 A stalo sa, že Nefiti mali pre veľkosť počtu Lámánitov veľký strach, že budú porazení a pošliapaní, a zabití, a zničení.
21 Áno, začali sa rozpamätávať na proroctvá Almove, a tiež na slová Mosiášove; a videli, že boli tvrdošijným ľudom a že prikázania Božie pokladali za nič.
22 A že zmenili zákony Mosiášove a pošliapali ich nohami svojimi, teda to, čo mu Pán prikázal odovzdať ľuďom; a videli, že ich zákony boli skazené a že sa stali zlovoľným ľudom, natoľko, že boli zlovoľní dokonca tak ako Lámániti.
23 A pre ich neprávosť začala cirkev upadať; a oni prestali veriť v ducha proroctva a v ducha zjavenia; a súdy Božie im hľadeli do tváre.
24 A videli, že zoslabli, tak ako ich bratia Lámániti, a že Duch Pánov ich už viac nezachováva; áno, stiahol sa od nich, pretože Duch Pánov neprebýva v chrámoch nesvätých –
25 Takže ich Pán prestal zázračnou a nesmiernou mocou svojou zachovávať, lebo upadli do stavu neviery a strašnej zlovoľnosti; a videli, že Lámániti sú omnoho početnejší než oni, a pokiaľ nepriľnú k Pánovi, svojmu Bohu, musia nevyhnutne zahynúť.
26 Lebo hľa, videli, že sila Lámánitov je tak veľká ako ich sila, a to muž na muža. A tak upadli v tento veľký priestupok; áno, tak v období nemnohých rokov pre priestupok svoj zoslabli.