Kniha Jaromova

1 Teraz hľa, ja, Jarom, píšem niekoľko slov podľa prikázania otca môjho, Enóša, aby mohli byť naše rodové zoznamy zachované.

2 A pretože dosky tieto sú malé a pretože veci tieto sú písané so zámerom prospieť bratom našim Lámánitom, a preto musím nevyhnutne napísať trochu; ale nebudem písať o prorokovaní svojom ani o zjaveniach svojich. Lebo čo viac by som mohol napísať než to, čo napísali otcovia moji? Lebo nezjavili plán spásy? Hovorím vám, áno; a to mi postačuje.

3 Hľa, je nevyhnutné, aby bolo vykonané mnohé medzi ľudom týmto pre tvrdosť ich sŕdc a hluchotu ich uší, a slepotu ich myslí, a strnulosť ich šijí; a predsa, Boh je k nim nesmierne milosrdný a ešte ich nezmietol z tváre krajiny.

4 A sú medzi nami mnohí, ktorí majú mnohé zjavenia, lebo všetci nie sú tvrdošijní. A toľko, koľko ich nie je tvrdošijných a má vieru, má spoločenstvo s Duchom Svätým, ktorý sa prejavuje deťom ľudským podľa ich viery.

5 A teraz hľa, dvesto rokov uplynulo a ľud Nefiho sa posilnil v krajine. Snažili sa zachovávať zákon Mojžišov a svätili deň sabatu pre Pána. A nerúhali sa; a ani nekliali. A zákony krajiny boli nesmierne prísne.

6 A boli rozptýlení po tvári krajiny, a Lámániti tiež. A tí boli omnoho viac početnejší, než boli tí z Nefitov; a milovali vraždenie a pili krv zvierat.

7 A stalo sa, že vyšli mnohokrát proti nám, Nefitom, do boja. Ale naši králi a naši vodcovia boli mužmi mocnými vo viere v Pána; a učili ľud cestám Pána; a preto odolávali sme Lámánitom a vyháňali ich preč z krajín svojich, a začali sme opevňovať mestá svoje alebo akékoľvek miesto dedičstva svojho.

8 A nesmierne sme sa rozmnožili, a šírili sme sa po tvári krajiny, a nesmierne sme zbohatli zlatom a striebrom, a drahocennými vecami, a v jemnom opracovaní dreva, v stavbách, a v strojoch, a tiež v železe, a medi, a mosadzi, a oceli, vyrábajúc všelijaké druhy nástrojov na obrábanie pôdy a zbrane vojnové – áno, šíp s ostrým hrotom a tulec, a kopiju, a oštep, a činiac všetky prípravy na vojnu.

9 A súc takto pripravení stretnúť sa s Lámánitmi, nedarilo sa im proti nám. Ale slovo Pána, ktoré on hovoril k otcom našim, bolo potvrdzované, hovoriac: Nakoľko budete zachovávať prikázania moje, bude sa vám v krajine dariť.

10 A stalo sa, že proroci Pána varovali ľud Nefiho podľa slova Božieho, že ak nebudú zachovávať prikázania, ale upadnú do priestupku, majú byť vyhladení z tváre krajiny.

11 A preto proroci a kňazi, a učitelia usilovne pracovali, nabádajúc so všetkou zhovievavosťou ľud k usilovnosti; vyučujúc zákon Mojžišov a zámer, pre ktorý bol daný; presviedčajúc ich, aby očakávali Mesiáša a verili v príchod jeho, ako keby už prišiel. A týmto spôsobom ich učili.

12 A stalo sa, že týmto ich zachovávali pred vyhladením z tváre krajiny; lebo bodali ich srdcia slovom, podnecujúc ich neustále k pokániu.

13 A stalo sa, že dvesto a tridsať a osem rokov uplynulo – vo vojnách a svároch, a rozkoloch, po dobu dlhého času.

14 A ja, Jarom, nepíšem viac, lebo dosky sú malé. Ale hľa, bratia moji, môžete sa obrátiť na druhé dosky Nefiho; lebo hľa, na nich sú vyryté záznamy o vojnách našich, podľa zápisov kráľov, alebo tie, ktoré oni nechali zapísať.

15 A odovzdávam dosky tieto do rúk syna svojho Omniho, aby mohli byť vedené podľa prikázaní otcov mojich.