Kapitola 6
Nefiti sa zhromažďujú do krajiny Kumora k záverečným bitkám – Mormon ukrýva posvätné záznamy v pahorku Kumora – Lámániti víťazia a nefitský národ je zničený – Stovky tisíc sú zabité mečom. Okolo roku 385 po Kr.
1 A teraz, končím záznam svoj o skaze ľudu svojho, Nefitov. A stalo sa, že sme pochodovali pred Lámánitmi.
2 A ja, Mormon, som napísal list kráľovi Lámánitov a prial som si od neho, aby nám dovolil, aby sme mohli zhromaždiť ľud svoj v krajine Kumora pri pahorku, ktorý sa nazýval Kumora, a tam by sme sa s nimi mohli stretnúť v bitke.
3 A stalo sa, že kráľ Lámánitov mi dovolil to, čo som si prial.
4 A stalo sa, že sme pochodovali do krajiny Kumora a vztýčili sme stany svoje okolo pahorku Kumora; a bolo to v krajine mnohých vôd, riek a prameňov; a tu sme mali nádej, že získame nad Lámánitmi prevahu.
5 A keď tristo a osemdesiat a štyri roky uplynuli, zhromaždili sme celý zvyšok ľudu svojho do krajiny Kumora.
6 A stalo sa, že keď sme do krajiny Kumora zhromaždili celý ľud svoj v jedno, hľa, ja, Mormon, som začal byť starý; a vediac, že to bude posledný boj ľudu môjho, a obdržiac príkaz od Pána, aby som nestrpel, aby záznamy, ktoré boli odovzdávané otcami našimi, ktoré boli posvätné, padli do rúk Lámánitov (lebo Lámániti by ich zničili), takže učinil som záznam tento z dosiek Nefiho a ukryl som v pahorku Kumora všetky záznamy, ktoré mi boli zverené rukou Pána, až na týchto niekoľko dosiek, ktoré som odovzdal synovi svojmu Moronimu.
7 A stalo sa, že ľud môj, s manželkami a deťmi svojimi, teraz uzrel vojská Lámánitov pochodujúce proti nim; a s oným hrozným strachom zo smrti, ktorý napĺňa hruď všetkých zlovoľných, ich očakávali, aby sa s nimi stretli.
8 A stalo sa, že prišli, aby proti nám bojovali, a každá duša bola naplnená hrôzou pre veľkosť ich počtu.
9 A stalo sa, že napadli ľud môj mečom a lukom, a šípom, a sekerou, a všelijakými vojnovými zbraňami.
10 A stalo sa, že mužovia moji boli zabití, áno, dokonca mojich desať tisíc, ktorí boli so mnou, a ja padol som zranený uprostred nich; a prešli okolo mňa, takže život môj neukončili.
11 A keď prešli a pobili celý ľud môj až na dvadsaťštyri z nás (medzi nimi bol syn môj Moroni), a my, čo sme prežili mŕtvych ľudu svojho, uvideli sme napozajtre, keď sa Lámániti navrátili do táborov svojich, z vrcholku pahorku Kumora oných desať tisíc z ľudu môjho, ktorí boli zabití, súc mnou v čele vedení.
12 A tiež sme videli oných desať tisíc z ľudu môjho, ktorých viedol syn môj Moroni.
13 A hľa, oných desať tisíc Gidgidonových padlo, a on tiež, uprostred nich.
14 A Lámá padol s desiatimi tisícmi svojimi; a Gilgal padol s desiatimi tisícmi svojimi; a Limha padol s desiatimi tisícmi svojimi; a Jeneum padol s desiatimi tisícmi svojimi; a Kumenia a Moronia, a Antionum, a Šiblom, a Šém, a Još, každý padol s desiatimi tisícmi svojimi.
15 A stalo sa, že bolo ďalších desať, ktorí padli mečom, každý s desiatimi tisícmi svojimi; áno, dokonca padol celý ľud môj, až na oných dvadsaťštyri, ktorí boli so mnou, a tiež až na niekoľkých, ktorí utiekli do južných krajín, a až na niekoľkých, ktorí prebehli k Lámánitom; a ich mäso a kosti, a krv ležali na tvári zeme, súc zanechaní rukami tých, ktorí ich zabili, aby zotleli na zemi a rozpadli sa, a navrátili sa k matke svojej zemi.
16 A duša moja bola rozorvaná úzkosťou nad porážkou ľudu môjho, a zvolal som:
17 Ó vy krásni, ako ste sa mohli odvrátiť od ciest Pánových! Ó vy krásni, ako ste mohli zavrhnúť toho Ježiša, ktorý stál s otvorenou náručou, aby vás prijal!
18 Hľa, keby ste toto neučinili, nepadli by ste. Ale hľa, padli ste a ja žialim nad stratou vašou.
19 Ó vy krásni synovia a dcéry, vy otcovia a matky, manželia a manželky, vy krásni, ako ste len mohli padnúť!
20 Ale hľa, odišli ste a zármutok môj nemôže spôsobiť návrat váš.
21 A čoskoro príde deň, kedy smrteľnosť vaša si musí odieť nesmrteľnosť, a telá tieto, ktoré teraz tlejú v porušiteľnosti, sa musia čoskoro stať telami neporušiteľnými; a potom sa budete musieť postaviť pred sudcovskú stolicu Kristovu, aby ste boli súdení podľa skutkov svojich; a ak ste spravodliví, potom požehnaní ste s otcami svojimi, ktorí odišli pred vami.
22 Ó, kiež by ste činili pokánie skôr, než na vás prišla veľká skaza táto. Ale hľa, odišli ste a Otec, áno, Večný Otec neba, pozná stav váš; a nakladá s vami podľa spravodlivosti svojej a milosrdenstva svojho.