1 Milovaný syn môj, znova ti píšem, aby si mohol vedieť, že som ešte nažive; ale píšem niečo o tom, čo je bolestné.

2 Lebo hľa, mal som ťažkú bitku s Lámánitmi, v ktorej sme nezvíťazili; a Archeantus padol mečom, a tiež Luram a Emron; áno, a stratili sme veľký počet svojich vynikajúcich mužov.

3 A teraz hľa, syn môj, bojím sa, že Lámániti ľud tento zničia; lebo oni nečinia pokánie a Satan ich ustavične podnecuje k vzájomnému hnevu.

4 Hľa, pracujem s nimi neustále; a keď hovorím slovo Božie s ostrosťou, trasú sa a hnevajú sa na mňa; a keď žiadnej ostrosti nepoužívam, zatvrdzujú proti nemu srdcia svoje; a preto, bojím sa, že sa s nimi Duch Pánov prestal namáhať.

5 Lebo tak nesmierne sa hnevajú, že sa mi zdá, že nemajú žiaden strach zo smrti; a stratili lásku svoju, jedného k druhému; a neustále žíznia po krvi a pomste.

6 A teraz, milovaný syn môj, aj napriek ich tvrdohlavosti pracujme usilovne; lebo ak by sme ustali pracovať, priviedli by sme na seba odsúdenie; lebo máme, zatiaľ čo sme v tomto stánku z hliny, vykonať prácu, aby sme mohli poraziť nepriateľa všetkej spravodlivosti a nechať dušu svoju spočinúť v kráľovstve Božom.

7 A teraz, píšem niečo o utrpení ľudu tohto. Lebo podľa znalosti, ktorú som obdržal od Amorona, hľa, Lámániti majú mnoho zajatcov, ktorých priviedli od veže Šeriza; a boli tam muži, ženy a deti.

8 A manželov a otcov oných žien a detí zabili; a živia ženy mäsom ich manželov a deti mäsom ich otcov; a vodu im nedávajú žiadnu, len trocha.

9 A napriek tomu, že je ohavnosť Lámánitov tak veľká, nepresahuje ohavnosť ľudu nášho v Moriantume. Lebo hľa, mnohé z dcér Lámánitov zajali; a potom, čo ich pripravili o to, čo je nadovšetko drahé a cenné, čo je cudnosť a cnosť –

10 A potom, čo vec túto učinili, zavraždili ich tým najkrutejším spôsobom, mučiac ich telá až k smrti; a potom, čo to učinili, požierajú ich mäso ako divá zver, pre tvrdosť srdca svojho; a činia to na znamenie statočnosti.

11 Ó milovaný syn môj, ako môže ľud podobný tomuto, ktorý je bez mravnosti –

12 (A len málo rokov uplynulo, a boli mravným a príjemným ľudom)

13 Ale ó syn môj, ako môže ľud podobný tomuto, ktorého potešenie je v tak mnohej ohavnosti –

14 Ako môžeme čakať, že Boh zadrží ruku svoju v súde proti nám?

15 Hľa, srdce moje volá: Beda ľudu tomuto. Príď v súde, ó Bože, a skry ich hriechy a zlovoľnosť, a ohavnosti pred tvárou svojou!

16 A znova, syn môj, je mnoho vdov a ich dcér, ktoré zostali v Šerize; a tú časť zásob, ktorú neodniesli Lámániti, hľa, odnieslo vojsko Zenefiove a nechali ich potulovať sa, kamkoľvek môžu, za potravou; a mnoho starých žien cestou omdlieva a umiera.

17 A vojsko, ktoré je so mnou, je slabé; a vojská Lámánitov sú medzi Šerizou a mnou; a všetci, ktorí ušli k vojsku Áronovmu, padli za obeť ich strašnému zverstvu.

18 Ó, aká skazenosť ľudu môjho! Je bez rádu a bez milosrdenstva. Hľa, ja som len človek a mám len silu človeka, a nemôžem už ďalej presadzovať príkazy svoje.

19 A oni sú silní v zvrátenosti svojej; a sú rovnako brutálni, nešetriac nikoho, ani starých, ani mladých; a tešia sa zo všetkého okrem toho, čo je dobré; a utrpenie žien našich a detí našich na celej tvári krajiny tejto presahuje všetko; áno, jazyk to nemôže vypovedať, ani to nemôže byť zapísané.

20 A teraz, syn môj, nebudem už viac zotrvávať pri tomto strašnom výjave. Hľa, ty poznáš zlovoľnosť ľudu tohto; vieš, že je bez zásad a nemá cit; a ich zlovoľnosť presahuje zlovoľnosť Lámánitov.

21 Hľa, syn môj, nemôžem ich Bohu odporučiť, aby ma neudrel.

22 Ale hľa, syn môj, odporúčam Bohu teba a mám dôveru v Krista, že budeš spasený; a modlím sa k Bohu, aby ušetril život tvoj, aby si svedčil o návrate ľudu jeho k nemu, alebo o jeho úplnom zničení; lebo viem, že musia zahynúť, pokiaľ nebudú činiť pokánie a nevrátia sa k nemu.

23 A ak zahynú, bude to ako pri Járeditoch, pre svojhlavosť ich sŕdc vyhľadávajúcich krv a pomstu.

24 A ak je tomu tak, že zahynú, vieme, že mnohí z bratov našich prešli k Lámánitom, a omnoho viac ich ešte k nim prejde; a preto, napíš ešte niečo, ak budeš ušetrený a ja zahyniem a neuvidím ťa; ale mám dôveru, že ťa čoskoro uvidím; lebo mám posvätné záznamy, ktoré ti chcem odovzdať.

25 Syn môj, buď verný v Kristovi; a kiež ťa veci, ktoré som napísal, nermútia a neťažia až k smrti; ale kiež ťa Kristus pozdvihne a kiež jeho utrpenia a smrť, a zjavenie tela jeho otcom našim, a milosrdenstvo jeho, a zhovievavosť, a nádej na slávu jeho a život večný spočíva v mysli tvojej naveky.

26 A kiež milosť Boha Otca, trón ktorého je vysoko v nebesiach, a Pána nášho Ježiša Krista, ktorý sedí na pravici moci jeho, pokiaľ sa mu všetky veci stanú poddanými, je a naveky zostáva s tebou. Amen.