Písma
Náuka a zmluvy 134


Oddiel 134

Prehlásenie viery týkajúce sa vlád a zákonov všeobecne, prijaté jednomyseľným hlasovaním na všeobecnom zhromaždení Cirkvi konanom v Kirtlande v štáte Ohio 17. augusta 1835. Mnoho Svätých sa zišlo, aby zvážili navrhnutý obsah prvého vydania Náuky a zmlúv. V onej dobe bola k tomuto oznámeniu daná táto preambula: „Aby naša viera ohľadom pozemských vlád a zákonov všeobecne nemohla byť mylne vykladaná ani mylne chápaná, považovali sme za vhodné predložiť na záver tejto knihy svoj názor tohto sa týkajúci.“

1–4, Vlády majú ochraňovať slobodu svedomia a uctievania; 5–8, Všetci ľudia majú podporovať svoju vládu a sú zaviazaní zákonu vážnosťou a úctou; 9–10, Náboženské spoločnosti nemajú uplatňovať štátnu moc; 11–12, Ľudia sú ospravedlnení, keď bránia seba a svoj majetok.

1 Veríme, že vlády boli ustanovené Bohom na prospech človeka; a že on činí ľudí zodpovednými za ich činy vo vzťahu k nim, ako pri vytváraní zákonov, tak pri spravovaní záležitostí ohľadom nich, pre dobro a bezpečie spoločnosti.

2 Veríme, že žiadna vláda nemôže existovať v mieri, iba ak sú ustanovené a zachovávané neporušené také zákony, ktoré zabezpečia každému jednotlivcovi slobodné používanie svedomia, právo na majetok a na jeho správu a ochranu života.

3 Veríme, že všetky vlády nutne vyžadujú civilných úradníkov a občianskych sudcov pre presadzovanie svojich zákonov; a že takí, ktorí budú spravovať zákon s nestrannosťou a spravodlivosťou, majú byť vyhľadávaní a podporovaní hlasom ľudu, ak je to republika, alebo vôľou panovníka.

4 Veríme, že náboženstvo je ustanovené Bohom; a že ľudia sú zodpovední jemu, a iba jemu, ohľadom jeho praktizovania, pokiaľ ich ich náboženské názory nepovzbudzujú k tomu, aby zasahovali do práv a slobôd druhých; ale neveríme, že ľudský zákon má právo zasahovať predpisovaním pravidiel uctievania, aby zväzoval svedomie ľudí, alebo diktovať podoby verejnej alebo súkromnej zbožnosti; veríme, že občiansky sudca má potláčať zločin, ale nikdy nemá ovládať svedomie; má trestať vinu, ale nikdy nemá potláčať slobodu duše.

5 Veríme, že všetci ľudia sú povinní udržiavať a podporovať príslušnú vládu tam, kde bývajú, zatiaľ čo sú chránení ohľadom svojich prirodzených a neodcudziteľných práv skrze zákony takej vlády; a že poburovanie a vzbura sú nevhodné pre každého takto chráneného občana a majú byť podľa toho trestaní; a že všetky vlády majú právo nariaďovať také zákony, ktoré sú podľa ich vlastného úsudku pokladané za najlepšie, aby zabezpečili verejný záujem; zároveň však majú považovať za posvätnú slobodu svedomia.

6 Veríme, že každý človek má byť rešpektovaný vo svojom postavení, aj vládcovia a verejní občianski sudcovia ako takí, pretože sú ustanovení na ochranu nevinných a na potrestanie vinných; a že všetci ľudia sú zaviazaní zákonu vážnosťou a úctou, pretože by mier a súlad boli bez nich nahradené anarchiou a hrôzou; ľudské zákony boli ustanovené za výlučným účelom usmerňovania našich záujmov ako jednotlivcov a národov, medzi človekom a človekom; a božské zákony sú dané z neba, predpisujúce pravidlá ohľadom duchovných záležitostí, pre vieru a uctievanie, a z oboch sa bude človek zodpovedať svojmu Tvorcovi.

7 Veríme, že vládcovia, štáty a vlády majú právo a sú povinní nariaďovať zákony na ochranu všetkých občanov ohľadom slobodného praktizovania ich náboženskej viery; ale neveríme, že majú právo v spravodlivosti pripraviť občanov o túto výsadu alebo zakazovať im ohľadom ich názorov, pokiaľ je voči zákonom prejavovaná vážnosť a úcta a takéto náboženské názory neospravedlňujú poburovanie ani sprisahanie.

8 Veríme, že spáchanie zločinu má byť potrestané podľa povahy previnenia; že vražda, vlastizrada, lúpež, krádež a narušenie všeobecného mieru, vo všetkých ohľadoch, majú byť potrestané podľa ich zločinnosti a ich sklonu k zlu medzi ľuďmi, skrze zákony onej vlády, kde je previnenie spáchané; a pre verejný mier a pokoj majú všetci ľudia vykročiť a použiť svoju schopnosť pre privedenie previnilcov proti dobrým zákonom k potrestaniu.

9 Neveríme, že je spravodlivé miešať náboženský vplyv s civilnou vládou, kde je jedna náboženská spoločnosť podporovaná, a iná vo svojich duchovných výsadách zakazovaná a jednotlivé práva jej členov, ako občanov, sú popierané.

10 Veríme, že všetky náboženské spoločnosti majú právo jednať so svojimi členmi ohľadom nesprávneho správania sa, podľa pravidiel a nariadení takých spoločností; pod podmienkou, že také činy budú ohľadom spoločenstva a dobrého postavenia; ale neveríme, že akákoľvek náboženská spoločnosť má právomoc súdiť ľudí ohľadom práva na majetok alebo život, odnímať im tovar tohto sveta alebo ich uvádzať do nebezpečenstva buď života, alebo údu, alebo privádzať na nich akýkoľvek telesný trest. Môžu ich iba vylúčiť zo svojej spoločnosti a odňať im svoje spoločenstvo.

11 Veríme, že sa ľudia majú dovolávať civilného zákona ohľadom nápravy akéhokoľvek príkoria a bezprávia tam, kde je spôsobené osobné ublíženie alebo dotknuté právo ohľadom majetku alebo povesti, kde existujú také zákony, aké budú toto chrániť; ale veríme, že všetci ľudia sú v časoch naliehavosti ospravedlnení ohľadom obrany seba, svojich priateľov a majetku a vlády pred nezákonnými útokmi a zásahmi všetkých osôb tam, kde nemôže byť uskutočnené okamžité dovolanie sa zákona a poskytnutá úľava.

12 Veríme, že je spravodlivé kázať evanjelium národom zeme a varovať spravodlivých, aby sa spasili zo skazenosti sveta; ale neveríme, že je spravodlivé zasahovať medzi nevoľníkmi alebo kázať im evanjelium, alebo krstiť ich proti vôli a želaniu ich pánov, alebo sa pliesť medzi nich, alebo ovplyvňovať ich v najmenšom a spôsobiť, aby boli nespokojní so svojou situáciou v tomto živote, a tým ohrozovať život ľudí; takéto zasahovanie, veríme, je nezákonné a nespravodlivé, a nebezpečné pre mier každej vlády dovoľujúcej, aby boli ľudské bytosti držané v nevoľníctve.