1 A ja, Pán Boh, som povedal Mojžišovi, hovoriac: Oný Satan, ktorému si prikázal v mene môjho Jednorodeného, je ten istý, ktorý bol od počiatku, a on prišiel predo mňa, hovoriac – Hľa, tu som, pošli mňa, budem tvojím synom a vykúpim celé ľudstvo, takže jediná duša nebude stratená, a určite to učiním; a preto daj mi svoju česť.

2 Ale hľa, môj Milovaný Syn, ktorý bol mojím Milovaným a Vyvoleným od počiatku, mi povedal – Otče, staň sa vôľa tvoja a sláva buď tvoja naveky.

3 A preto, pretože sa Satan proti mne vzbúril a snažil sa zničiť slobodu jednania človeka, ktorú som mu ja, Pán Boh, dal, a tiež, aby som mu dal svoju vlastnú moc; skrze moc svojho Jednorodeného som spôsobil, že bol zvrhnutý;

4 A stal sa Satanom, áno, dokonca diablom, otcom všetkých lží, aby klamal a zaslepoval ľudí a odvádzal ich do zajatia podľa vôle svojej, dokonca toľko, koľko ich nechce počúvať hlas môj.

5 A teraz, had bol ľstivejší než akékoľvek zviera poľné, ktoré som ja, Pán Boh, učinil.

6 A Satan to vložil do srdca hada (lebo odviedol za sebou mnohých), a snažil sa tiež podviesť Evu, lebo nepoznal myseľ Božiu, a preto snažil sa zničiť svet.

7 A povedal žene: Áno, povedal Boh – Nebudete jesť z každého stromu v záhrade? (A hovoril ústami hada.)

8 A žena povedala hadovi: Smieme jesť z ovocia stromov v záhrade;

9 Ale z ovocia stromu, ktorý vidíš uprostred záhrady, Boh povedal – Nebudete z neho jesť, ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli.

10 A had povedal žene: Vy určite nezomriete;

11 Lebo Boh vie, že v ten deň, kedy ho budete jesť, vtedy sa vám oči otvoria, a vy budete ako bohovia, poznajúc dobro a zlo.

12 A keď žena videla, že strom je dobrý na jedlo a že sa stal príjemným pre oči, a stromom žiaducim, aby ju učinil múdrou, vzala si z jeho ovocia a jedla, a tiež dala svojmu manželovi, ktorý bol s ňou, a on jedol.

13 A oči sa im obom otvorili a oni poznali, že sú nahí. A zošili figové listy a vyrobili si zástery.

14 A počuli hlas Pána Boha, keď sa za chladu dňa prechádzali v záhrade; a Adam a jeho manželka išli, aby sa skryli pred prítomnosťou Pána Boha medzi stromami záhrady.

15 A ja, Pán Boh, som zavolal na Adama a povedal som mu: Kadiaľ chodíš?

16 A on povedal: Počul som hlas tvoj v záhrade a bál som sa, pretože som uzrel, že som nahý, a skryl som sa.

17 A ja, Pán Boh, som povedal Adamovi: Kto ti povedal, že si nahý? Jedol si zo stromu, z ktorého som ti prikázal, že nemáš jesť, a pokiaľ áno, máš určite zomrieť?

18 A muž povedal: Žena, ktorú si mi dal a ktorej si prikázal, že má zostať so mnou, mi dala z ovocia toho stromu, a ja som jedol.

19 A ja, Pán Boh, som povedal žene: Čo je to, čo si učinila? A žena povedala: Had ma podviedol, a ja som jedla.

20 A ja, Pán Boh, som povedal hadovi: Pretože si toto učinil, budeš prekliaty nad všetok dobytok a nad každé zviera poľné; po bruchu svojom plaziť sa budeš a prach jesť budeš po všetky dni života svojho;

21 A vložím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje semeno a jej semeno; a on rozmliaždi tvoju hlavu, a ty rozmliaždiš jeho pätu.

22 Žene som ja, Pán Boh, povedal: Veľmi rozmnožím bolesti tvoje a počatie tvoje. V bolesti budeš rodiť deti a túžba tvoja bude po manželovi tvojom a on bude panovať nad tebou.

23 A Adamovi som ja, Pán Boh, povedal: Pretože si počúvol hlas manželky svojej a jedol si z ovocia stromu, o ktorom som ti prikázal, hovoriac – Nebudeš z neho jesť, prekliata bude zem pre teba; so zármutkom budeš jesť z nej po všetky dni života svojho.

24 Tŕnie tiež, a bodľačie bude ti prinášať a budeš jesť bylinu poľnú.

25 V pote tváre svojej budeš jesť chlieb, pokiaľ sa nenavrátiš do zeme – lebo určite zomrieš – lebo z nej si bol vzatý: lebo prach si bol a v prach sa navrátiš.

26 A Adam nazval meno manželky svojej Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých; lebo tak som ja, Pán Boh, nazval prvú zo všetkých žien, ktorých je veľa.

27 Pre Adama, a tiež pre manželku jeho som ja, Pán Boh, urobil odev z kože a zaodel som ich.

28 A ja, Pán Boh, som povedal svojmu Jednorodenému: Hľa, muž sa stal ako jeden z nás, rozoznávajúc dobro a zlo; a teraz, aby nevztiahol ruku svoju a nevzal tiež zo stromu života, a nejedol, a nežil naveky,

29 Takže ja, Pán Boh, ho pošlem preč zo záhrady Éden, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý;

30 Lebo akože ja, Pán Boh, žijem, práve tak sa slová moje nemôžu navrátiť prázdne, lebo tak, ako vychádzajú z úst mojich, musia byť naplnené.

31 Tak som vyhnal muža a umiestnil som na východe záhrady Éden cherubov a plamenný meč, ktorý sa obracal na všetky strany, aby chránili cestu k stromu života.

32 (A toto sú slová, ktoré som hovoril k služobníkovi svojmu Mojžišovi, a sú pravdivé, tak ako ja chcem; a ja som ich hovoril tebe. Hľaď, aby si ich neukazoval žiadnemu človeku, pokiaľ ti neprikážem, okrem tých, ktorí veria. Amen.)