„Tréning, ktorý nemohol byť lepší“, Môj kamarát, november 2023, 14 –15.
Tréning, ktorý nemohol byť lepší
Pani nemala dobrú náladu. Mohol by jej Ismael pomôcť?
Tento príbeh sa odohral v Bolívii.
Ismael vychádzal von na slniečko s úsmevom na tvári. Išiel s ocinom do parku. Ako tak kráčali, Ismael držal ocina za ruku a niesol si futbalku. Ismael rád trávil čas s ocinom – najmä vtedy, keď spolu hrali futbal.
Keď prišli do parku, Ismael sa porozhliadal navôkol. Blízko futbalového ihriska bola žena, ktorá vytrhávala burinu. Po chodníku prechádzala nejaká rodina. Ale na futbalovom ihrisku sa nikto nehral. Ismael bude mať s ocinom kopec miesta na tréning!
„Si pripravený?“, spýtal sa.
„Áno!“ Ismael sa rozbehol na ihrisko najrýchlejšie, ako sa len dalo. Robil kľukaté cvičenia, strieľal pokutové kopy a rohové kopy.
Ocino silno kopol do lopty. Preletela priamo ponad Ismaelovu hlavu!
„Mám ju,“ povedal Ismael. Bežal do rohu ihriska a loptu zodvihol. Všimol si, že tá pani stále kopala do zeme. Vyzerala unavená.
„Teraz budem brankárom ja,“ povedal ocino. „Uvidíme, či mi dáš gól!“
Ismael sa rozbehol opačným smerom a vykopol odtiaľ loptu smerom k bránke. Ocino sa načiahol, aby ju zastavil, ale tesne ju minul.
„Góóóóóól!“ Ismael vykríkol, keď sa lopta dotkla siete.
Ani sa nenazdali a prešla hodina. „Je čas ísť domov,“ povedal ocino.
Ismael sa pozrel na ženu, ktorá vytrhávala burinu. Práca na slnku nie je až taká zábavná ako futbal, pomyslel si. Chcel ju rozveseliť. Potom dostal nápad.
„Oci, nemyslíš si, že tá pani je veľmi usilovná?“, spýtal sa ho.
„Čože?“ Ocino sa na tú pani pozrel. „Aha, to áno.“
„Myslím, že by sme jej to mali povedať!“, povedal Ismael.
„Nuž, musíme sa ponáhľať domov. Čaká na nás mamina,“ povedal ocino.
Ismael sa pozeral, ako si tá pani utiera čelo. Pocit, že sa jej má prihovoriť, bol teraz ešte silnejší. „Naozaj si myslím, že by sme to mali urobiť,“ povedal. Zobral ocina za ruku a podišiel k nej.
„Dobrý deň, pani,“ povedal Ismael a zakýval jej.
Pani nezodvihla zrak. „Čo chceš?“
Ismael videl, že nie je veľmi šťastná. Ale neodradilo ho to. „Chcem vám povedať, že ste veľmi usilovná!“
Tento raz pani pozdvihla zrak.
Ismael sa usmial. „Ďakujem vám, že sa staráte o tento park!“
Pani mu úsmev opätovala. „Ďakujem,“ povedala. Potom sa jej úsmev ešte zväčšil. „Veľmi pekne ti ďakujem.“
Keď Ismael išiel domov s ocinom, cítil sa šťastný.
Ocino povedal: „Myslím si, že to, čo si jej povedal, bolo pre ňu dôležité.“ „Som rád, že si nasledoval pocit, ktorý si mal.“
„Ja tiež.“ Ismael sa nachvíľu zamyslel. Potom sa spýtal: „Myslíš si, že to bol Duch Svätý?“
Ocino prikývol. „Duch Svätý nám niekedy dá myšlienku, aby sme niekomu pomohli. A to je to, čo si urobil.“
Ismael sa usmial. Rozhovor s touto pani bol len maličkosťou, ale Ismael zlepšil jej deň. Počúvanie Ducha Svätého tiež zlepšilo deň jemu!
Ilustrácie od Jennifer Brickingovej