„Viac času s Maxom“, Môj kamarát, marec 2024, 42.
Napísali ste nám
Viac času s Maxom
Raz som išiel stanovať na pláž s rodinou, niekoľkými priateľmi a mojím psíkom Maxom. Celý deň sme plávali a hrali sme sa. Keď sa zotmelo, pozerali sme sa na ohňostroj. Všetci sme sa mali úžasne.
Keď ohňostroje skončili, poobzerala som sa po Maxovi. Ale bol preč! Spanikárila som a zakričala som, že Max sa stratil. Zatiaľ čo mi po tvári stekali slzy, všetci sme ho hľadali v lese. Cítila som, ako mi tichý hlas hovorí, aby som sa modlila, a tak som to urobila. Ale celé moje telo bolo úplne ochabnuté a ja som sa o Maxa bála.
Nenašli sme ho, a tak sme sa pešo vrátili do stanu. V duchu som sa stále modlila, ale začala som strácať nádej. Plakala som, kým som nezaspala.
O niekoľko hodín neskôr ma rodičia zobudili. Max sedel hneď vedľa mňa! Rodičia počuli, ako pred naším stanom zacinkal Maxov obojok. Pevne som ho objala a potichu som ďakovala Bohu, že vypočul moje modlitby.
O tri roky neskôr si Max poranil chrbát a mal veľké bolesti. Nedal sa vyliečiť, a tak sme sa s ním museli rozlúčiť. Nebeský Otec ma utešil a dal mi pokoj. Duch Svätý mi pripomenul, že pred tromi rokmi sme Maxa takmer stratili, ale Boh nám ho pomohol nájsť. Som Mu vďačná, že nám dal viac času na to, aby sme Maxa milovali.
Viem, že Boh odpovedá na modlitby a poskytuje útechu v skúškach. Uzmierenie Ježiša Krista je pre každého. Som veľmi vďačná za to, čo Ježiš Kristus a Nebeský Otec urobili pre mňa a pre moju rodinu.
Ilustrácia: Camarie Brunsonová