„V rovnakom tíme“, Pre posilnenie mládeže, júl 2023.
V rovnakom tíme
Tieto dve školské súperky sa stali celoživotnými priateľkami.
Fotografie: Jeffery Barker Edwards
Sestre Dilovej ostávalo už len šesť týždňov na jej misii v Austrálii, keď zistila, že tieto posledné týždne strávi službou so sestrou Tualovou!
„Je to tá posledná vec, na ktorú by som sa dala,“ hovorí sestra Dilová.
Sestra Dilová a sestra Tualová boli v prvej zostave najlepších basketbalových tímov svojich stredných škôl v Aucklande na Novom Zélande. Boli súperky. Často hrali proti sebe vo finálových zápasoch a nebolo to pekné.
„Aby som to trochu opísala v kontexte,“ hovorí sestra Tualová, „odchádzali sme z ihriska so škrabancami a modrinami.“
Sestra Dilová a sestra Tualová strávili veľa času trénovaním a hraním basketbalu. „Basketbal bol náš život,“ hovorí sestra Dilová.
Po absolvovaní strednej školy obe cítili inšpiráciu slúžiť na misii – hoci ani jedna z nich predtým necítila túžbu slúžiť.
Rozhodnutie slúžiť
Sestre Tualaovej trvalo trochu dlhšie, kým prispôsobila svoju vôľu tej Pánovej. „Mala som 21 rokov, keď som sa rozhodla nasledovať toto nabádanie,“ hovorí. „V podstate som s tým bojovala, až kým som nebola v lietadle.“
Sestra Tualová prišla na misiu v Austrálii počas pandémie COVID-19 a hoci to bolo ťažké, je veľmi vďačná, že sa rozhodla slúžiť.
„Neviem si predstaviť, že by som bola tá istá sestra Tualová, ktorou som bola, keď som mala 21 rokov. Skutočne cítim, že som urobila pokrok.“
Sestra Dilová dostala „jasné a priame“ nabádanie slúžiť na misii, keď obdržala svoje patriarchálne požehnanie. Po istom čase sa rozhodla nabádanie slúžiť nasledovať, pretože „Pánova vôľa je vždy tou správnou cestou a tou najlepšou možnosťou“. Prišlo jej povolanie a zbalila si kufre, aby slúžila v Austrálii.
V rovnakom tíme … na diaľku
Len preto, že sestra Dilová a sestra Tualová slúžili v rovnakej misii, neznamená to, že sa okamžite stali priateľkami. Po tom, čo boli tak dlho súperkami, bolo pre sestru Dilovú a sestru Tualovú stále ťažké vnímať jedna druhú ako niečo iné.
Vlastne, keď sestra Tualová uvidela v prvý deň sestru Dilovú, jedna z jej prvých myšlienok bola: „Nie som si istá, či ju mám mať rada.“
Ukončenie konfliktu
A tak keď bolo sestre Tualovej a sestre Dilovej pridelené, aby spolu slúžili, rozhodne to bolo čudné.
Obe mali o tej druhej názory založené na tom, ako hrali na basketbalovom ihrisku. Obe si o tej druhej mysleli, že je agresívna, súťaživá a zlá.
No veci sa začali meniť, keď sa začali spoznávať. Sestra Dilová si uvedomila, že sestra Tualová je „úplným opakom“ toho, ako ju vždy vnímala. „V skutočnosti je veľmi milujúcim človekom – jednou z najviac milujúcich spoločníčok, s ktorými som slúžila,“ hovorí sestra Dilová.
Sestra Tualová mala podobnú skúsenosť. Neuvedomila si, že jej pocity rivality voči sestre Dilovej boli v jej živote „dosť podvedomím konfliktom“.
Tieto negatívne pocity konfliktu a posudzovania boli nahradené láskou a porozumením, keď začala vidieť, kto sestra Dilová naozaj je. A hoci si sestra Tualová myslela, že je sestra Dilová tichá, zistila, že „sestra Dilová vie rozprávať“!
V rámci svojho nového priateľstva si sestra Dilová a sestra Tualová uvedomili, že možno nakoniec ani vlastne neboli nepriateľkami.
„Pri basketbale si vo svojej mysli vybudujete presvedčenie, že musíte vyhrať a všetky ostatné tímy sú nepriatelia,“ hovorí sestra Dilová. „A potom sa basketbal skončí a vy si uvedomíte: ‚Och, už to nie sú nepriatelia. Pravdepodobne nikdy nepriateľom ani neboli.‘“
Teraz sestra Dilová a sestra Tualaová vidia, že sú v rovnakom „tíme“ – v Božom tíme.
Christ in the Midst [Kristus medzi nimi], Judith Mehrová
Obeť Ježiša Krista je pre každého
Obe sestry cítili Božiu ruku v tom, že ich pridelili za spoločníčky a vedia, že moc uzmierenia Ježiša Krista im umožnila zažiť uzdravenie a zmeniť sa.
„Ježiš Kristus vykonal túto obeť, aby mohli byť uzdravené, napravené a zlepšené všetky veci, ktoré sa v minulosti pokazili,“ hovorí sestra Dilová. „Môžeme odpustiť. Môžeme zabudnúť. Môžeme sa posunúť ďalej a veci sa zmenia.“
Sestra Tualová a sestra Dilová nielenže urovnali svoj konflikt, ale sa aj naučili vidieť druhých tak, ako ich vidí Boh.
„Vďaka tomu, že som sem prišla a mohla vidieť svoju spoločníčku a druhých ľudí v inom svetle, si uvedomujem, že záleží na príbehu každého človeka,“ hovorí sestra Tualová. „A každý potrebuje uzmierenie Ježiša Krista.“
Naučili sa, že hoci to môže byť ťažké, je možné, aby sa dvaja ľudia, ktorí kedysi považovali jeden druhého za nepriateľa, spojili v láske.
„Nezáleží na tom, koľko máte rokov alebo akú máte etnickú príslušnosť,“ hovorí sestra Tualová, „alebo či ste ateista alebo pobožný človek.
Ak môžem ja pracovať spolu s niekým, s kým som nikdy nemala skvelý vzťah, a my dve sa spojíme kvôli jednému hlavnému účelu, tak to dokážu aj druhí ľudia.“