Túžba
Dallin H. Oaks
Kvórum dvanástich apoštolov
Aby sme dosiahli náš večný cieľ, budeme musieť chcieť a pracovať na vlastnostiach, s ktorými sa staneme večnými bytosťami.
Rozhodol som sa hovoriť o dôležitosti túžby. Dúfam, že všetci budeme hľadať vo svojom srdci, aby sme určili, po čom naozaj túžime a v akom poradí sú naše najdôležitejšie túžby.
Túžby určujú naše priority, priority formujú naše rozhodnutia a rozhodnutia určujú naše konanie. Túžby, na základe ktorých konáme, určujú to, ako sa meníme, čo dosahujeme a čím sa stávame.
Najprv budem hovoriť o niektorých najbežnejších túžbach. Ako smrteľné bytosti máme určité základné telesné potreby. Túžby, ktoré uspokoja tieto potreby, sú hnacím motorom našich rozhodnutí a určujú naše konanie. Tri príklady ukážu, ako niekedy tieto túžby prekonáme inými túžbami, ktoré považujeme za dôležitejšie.
Po prvé, jedlo. Máme základnú potrebu jesť, ale túto túžbu je možné na určitý čas prekonať silnejšou túžbou po pôste.
Po druhé, útočisko. Ako 12-ročný chlapec som odolal túžbe po útočisku, keďže som mal väčšiu túžbu splniť skautskú požiadavku stráviť noc v lese. Bol som jedným z niekoľkých chlapcov, ktorí opustili pohodlné stany a našli spôsob, ako postaviť úkryt a vyrobiť jednoduché postele z prírodných materiálov, ktoré sa nám podarilo nájsť.
Po tretie, spánok. Aj túto základnú potrebu je možné prekonať ešte dôležitejšou túžbou. Ako mladý vojak Národnej gardy štátu Utah som sa naučil o príklade o tom od skúseného veliteľa.
V počiatočných mesiacoch vojny v Kórei bola do aktívnej služby povolaná zložka poľného delostrelectva Národnej gardy štátu Utah z Richfieldu. Táto bojová zložka, ktorej velil kapitán Ray Cox, pozostávala zo 40 mormonských mužov. Po dodatočnom tréningu a posile od záložníkov z inakadiaľ ich poslali do Kórey, kde zakúsili jedni z najzúrivejších bojov tejto vojny. Počas jedného boja sa snažili odvrátiť priamy útok stoviek pešiakov nepriateľa – druh útoku, ktorý prevalcoval a zničil iné zložky poľného delostrelectva.
Čo to má spoločné s prekonaním túžby po spánku? Počas jednej kľúčovej noci, keď sa pešiaci nepriateľa vyrojili naprieč frontom a do zadných častí, kde sa nachádzalo delostrelectvo, kapitánovi prepojili telefónne linky do jeho stanu a prikázal svojim početným obvodovým strážnikom, aby mu osobne telefonovali každú hodinu na celú počas celej noci. To udržiavalo strážnikov bdelých, ale tiež to znamenalo, že kapitán Cox mal často prerušovaný spánok. „Ako ste to dokázali?“ opýtal som sa ho. Jeho odpoveď ukazuje moc prekonania túžby.
„Vedel som, že ak by som sa jedného dňa dostal domov, stretol by som rodičov tých chlapcov na uliciach nášho mestečka a nechcel som čeliť žiadnemu z nich, ak by sa ich syn nevrátil domov kvôli niečomu, čo som ako jeho veliteľ neurobil.“1
Aký to príklad moci prekonania túžby, čo sa týka priorít a skutkov! Aký mocný je to príklad pre nás všetkých, ktorí zodpovedáme za blaho druhých – rodičov, vedúcich Cirkvi a učiteľov!
Tento názorný príklad končí tým, že skoro ráno po jeho takmer bezsennej noci viedol kapitán Cox svojich mužov do protiútoku na pechotu nepriateľa. Do zajatia zobrali vyše 800 väzňov a mali len dvoch zranených. Coxovi bolo udelené vyznamenanie za odvahu a jeho bojový oddiel dostal Prezidentské uznanie jednotky za výnimočné hrdinstvo. A podobne ako Almovi mladí bojovníci (pozri Alma 57:25 – 26) sa všetci vrátili domov.2
Kniha Mormonova obsahuje mnoho učení o dôležitosti túžby.
Po mnohých hodinách prosieb k Pánovi bolo Enóšovi povedané, že sú mu odpustené hriechy. Potom začal „pociťovať túžbu po blahu svojich bratov“ (Enóš 1:9). Napísal: „A … potom, čo som sa modlil a namáhal som sa s celou usilovnosťou, Pán mi povedal: Udelím ti podľa prianí tvojich, pre vieru tvoju“ (verš 12). Povšimnite si tri nevyhnutnosti, ktoré predchádzali prisľúbeným požehnaniam: túžba, námaha a viera.
Vo svojej kázni o viere Alma učil, že počiatkom viery môže byť „nič viac, iba si priať“, ak necháme „toto prianie v sebe pôsobiť“ (Alma 32:27).
Ďalšie skvelé učenie o túžbe, hlavne ohľadom toho, čo by malo byť našou konečnou túžbou, sa objavuje v skúsenosti lámánitského kráľa vyučovaného misionárom Áronom. Keď ho zaujalo Áronovo učenie, kráľ sa opýtal: „Čo mám činiť, aby som mohol byť zrodený z Boha“ a „aby som mohol mať večný život tento“? (Alma 22:15). Áron odpovedal: „Ak si to praješ, … ak budeš činiť pokánie zo všetkých hriechov svojich a skloníš sa pred Bohom, a budeš vo viere volať meno jeho, veriac, že obdržíš, potom obdržíš nádej, ktorú si praješ“ (verš 16).
Kráľ tak urobil a v mocnej modlitbe vyhlásil: „A ja odložím všetky hriechy svoje, aby som ťa poznal … a bol spasený posledného dňa“ (verš 18). Vďaka jeho odhodlanosti a určeniu si svojej najvyššej túžby bola jeho modlitba zázračne zodpovedaná.
Prorok Alma mal veľkú túžbu hlásať pokánie všetkým ľuďom, ale pochopil, že nemá túžiť po k tomu potrebnej moci presvedčovať a uzavrel hovoriac, že spravodlivý Boh „dáva ľuďom podľa ich prianí, či už je to k smrti, alebo k životu“ (Alma 29:4). Rovnako v moderných zjaveniach Pán vyhlasuje, že bude „súdiť všetkých ľudí podľa ich skutkov, podľa priania ich sŕdc“ (Náuka a zmluvy 137:9).
Sme skutočne pripravení, aby náš Večný Sudca prikladal takú veľkú dôležitosť tomu, po čom skutočne túžime?
V mnohých písmach sa hovorí o našich túžbach v zmysle toho, o čo sa usilujeme. „Ten, kto mňa hľadá včas, nájde ma a nebude opustený“ (Náuka a zmluvy 88:83). „Usilujte naliehavo o najlepšie dary“ (Náuka a zmluvy 46:8). „Lebo ten, čo usilovne hľadá, nájde“ (1. Nefi 10:19). „Priblížte sa mi, a ja sa priblížim vám; hľadajte ma usilovne, a nájdete ma; proste, a obdržíte; klopte, a bude vám otvorené“ (Náuka a zmluvy 88:63).
Napraviť naše túžby, aby sme na piedestál postavili záležitosti večného charakteru, nie je jednoduché. Všetci sme pokúšaní, aby sme túžili po pozemskej štvorici: majetok, postavenie, pýcha a moc. Môžeme po nich túžiť, ale nemali by sme ich pevne postaviť na prvé miesto.
Tí, pre ktorých je najväčšou túžbou získať majetok, padnú do pasce materializmu. Nedbajú na varovanie: „Neusiluj o bohatstvo ani o márne veci sveta tohto“ (Alma 39:14; pozri tiež Jákob 2:18).
Tí, ktorí túžia po postavení či moci, by mali nasledovať príklad statočného kapitána Moroniho, ktorého služba nebola pre „moc“ či pre „poctu sveta“ (Alma 60:36).
Ako môžeme rozvinúť túžby? Málo ľudí zažije taký druh krízy, ktorá motivovala Arona Ralstona3, ale jeho skúsenosť poskytuje hodnotnú lekciu o utváraní túžob. Keď bol Ralston na túre vo vzdialenom kaňone v južnom Utahu, zrazu sa posunula 360-kilová skala a uviazla mu pravá ruka. Päť osamelých hodín sa snažil vyslobodiť. Keď sa chcel už-už vzdať a prijať smrť, mal videnie trojročného chlapčeka, ktorý k nemu bežal a Ralston ho zdvihol ľavou rukou. Pochopiac, že ide o videnie jeho budúceho syna a uistenie, že mohol ešte stále žiť, Ralston pozbieral odvahu a podnikol drastický čin, aby si zachránil život predtým, než z neho vyprchala sila. Zlomil si dve kosti na uviaznutej ruke a potom použil vreckový nôž, aby si túto ruku odrezal. Potom pozbieral sily a prešiel 8 kilometrov, aby vyhľadal pomoc.4 Aký to len príklad moci a obrovskej túžby! Keď máme videnie toho, kým sa môžeme stať, naša túžba a naša moc konať sa nesmierne zväčšia.
Väčšina z nás nikdy nebude čeliť takej extrémnej kríze, ale všetci čelíme potenciálnym pasciam, ktoré zamedzia pokroku k nášmu večnému údelu. Ak sú naše spravodlivé túžby dostatočne silné, budú nás motivovať, aby sme sa oslobodili od závislostí a iných hriešnych tlakov a priorít, ktoré nám zabraňujú v našom večnom pokroku.
Mali by sme si zapamätať, že naše spravodlivé túžby nemôžu byť povrchné, impulzívne či časné. Musia byť úprimné, neoblomné a trvácne. Takto motivovaní sa budeme usilovať dosiahnuť ten stav, ktorý opísal prorok Joseph Smith, kedy sme prekonali zlo našich životov a stratili všetku túžbu hrešiť.5 Toto je veľmi vážne osobné rozhodnutie. Ako povedal starší Neal A. Maxwell:
„Keď opíšeme ľudí, že stratili všetku túžbu hrešiť, sú to oni, a len oni, ktorí sa zámerne rozhodli prísť o zlé túžby tým, že budú ochotní vzdať sa svojich hriechov, aby poznali Boha.“
„To, po čom vytrvalo túžime je to, čím sa časom nakoniec staneme a čo obdržíme vo večnosti.“6
Hoci je dôležité zbaviť sa každej túžby po hriechu, večný život si vyžaduje viac. Aby sme dosiahli náš večný cieľ, budeme musieť chcieť a pracovať na vlastnostiach, s ktorými sa staneme večnými bytosťami. Napríklad večné bytosti odpúšťajú všetkým, ktorí im ublížili. Postavia blaho druhých nad svoje vlastné. A milujú všetky Božie deti. Ak sa to zdá byť príliš ťažké – a určite to nie je ľahké pre nikoho z nás – potom by sme mali začať túžbou po takýchto vlastnostiach a volať k nášmu milujúcemu Nebeskému Otcovi o pomoc s našimi pocitmi. Kniha Mormonova nás učí, že sa máme modliť „k Otcovi z celej sily srdca, aby [sme] mohli byť naplnení touto láskou, ktorú dáva všetkým, ktorí sú pravými nasledovníkmi Syna jeho, Ježiša Krista“ (Moroni 7:48).
Zakončím posledným príkladom túžby, ktorá má byť prvoradá pre všetkých mužov a ženy – tých, ktorí sú momentálne zosobášení a slobodných. Všetci by mali túžiť a vážne pracovať, aby si zabezpečili večné manželstvo. Tí, ktorí už majú chrámové manželstvo, by mali urobiť všetko pre jeho zachovanie. Tí, ktorí sú slobodní, by mali túžiť po chrámovom manželstve a vynaložiť prioritné úsilie, aby to dosiahli. Mládež a mladí slobodní by sa mali vyvarovať politicky korektnej, ale vo večnosti falošnej predstave, ktorá diskredituje dôležitosť sobáša a detí.
Slobodní muži, prosím, zvážte výzvu v tomto liste od slobodnej sestry. Prosila za „spravodlivé dcéry Božie, ktoré úprimne hľadajú hodného pomocníka, hoci sa zdá, že muži sú zaslepení či zmätení ohľadom toho, či je alebo nie je ich zodpovednosťou hľadať tieto úžasné dcéry nášho Nebeského Otca a randiť s nimi a byť ochotní uzavrieť a dodržiavať posvätné zmluvy v dome Pána“. Uzavrela: „Je tu veľa slobodných mužov Svätých neskorších dní, ktorí radi chodia von a zabávajú sa, a randia a trávia spolu čas, ale majú nulovú túžbu akokoľvek sa zaviazať voči žene.“8
Som si istý, že niektorí usilovne hľadajúci mladí muži by chceli, aby som dodal, že sú isté mladé ženy, ktorých túžby po spôsobilom manželstve a deťoch sú oveľa menšie než ich túžba po kariére či iných vyznamenaniach v smrteľnosti. Muži i ženy potrebujú spravodlivé túžby, ktoré ich privedú k večnému životu.
Pamätajme, že túžby určujú naše priority, priority formujú naše rozhodnutia a rozhodnutia určujú naše konanie. Navyše naše činy a naše túžby spôsobujú, že sa niečím stávame, či už ozajstným priateľom, šikovným učiteľom alebo tým, kto je spôsobilý večného života.
Svedčím o Ježišovi Kristovi, ktorého láska, ktorého učenia a ktorého uzmierenie to všetko umožnili. Modlím sa, aby sme nadovšetko túžili po tom stať sa ako On, aby sme sa jedného dňa mohli vrátiť do Jeho prítomnosti, aby sme získali plnosť Jeho radosti. V mene Ježiša Krista, amen.