Ale žiadali si vidieť Ježiša, ktorý to je
Svedčím o tom, že Ježiš žije, že nás pozná a že má moc uzdravovať, premieňať a odpúšťať.
Bratia, sestry a priatelia, v roku 2013 sme boli s manželkou Laurel povolaní slúžiť ako vedúci misie v Českej/Slovenskej misii. Slúžili s nami aj naše štyri deti.1 Ako rodina sme boli sme požehnaní skvelými misionármi a pozoruhodnými Svätými z Česka a Slovenska. Máme ich veľmi radi.
Keď naša rodina vstúpila na misijné pole, nieslo sa s nami niečo, čo učil starší Joseph B. Wirthlin. V príhovore pod názvom „Veľké prikázanie“ starší Wirthlin položil otázku: „Milujete Pána?“ Jeho rada pre tých z nás, ktorí odpovedali „áno“, bola jednoduchá a hlboká: „Strávte s Ním nejaký čas. Meditujte o Jeho slovách. Vezmite Jeho jarmo na seba. Snažte sa Mu porozumieť a poslúchať Ho.“2 Starší Wirthlin potom sľúbil život meniace požehnania tým, ktorí sú ochotní dať čas a miesto Ježišovi Kristovi.3
Rady a sľub staršieho Wirthlina sme si vzali k srdcu. Spolu s našimi misionármi sme trávili dlhý čas s Ježišom štúdiom Matúša, Marka, Lukáša a Jána z Nového zákona a 3. Nefi z Knihy Mormonovej. Na konci každého stretnutia s misionármi sme sa zakaždým ocitli v tom, čo sme nazývali „Päť evanjelií“4, kedy sme čítali, diskutovali, uvažovali a učili sa o Ježišovi.
Pre mňa, pre Laurel a pre našich misionárov trávenie času s Ježišom v písmach zmenilo všetko. Získali sme hlbšie ocenenie toho, kým bol, čo bolo pre Neho dôležité. Spoločne sme uvažovali o tom, ako učil, čo učil, ako prejavoval lásku, čo robil, aby požehnal a slúžil, o Jeho zázrakoch, ako reagoval na zradu, ako nakladal s ťažkými ľudskými emóciami, o Jeho pomenovaniach a menách, o tom, ako počúval, ako riešil konflikty, o svete, v ktorom žil, o Jeho podobenstvách, ako povzbudzoval k jednote a láskavosti, o Jeho schopnosti odpúšťať a uzdravovať, o Jeho kázaniach, Jeho modlitbách, Jeho zmiernej obeti, o Jeho Vzkriesení, o Jeho evanjeliu.
Často sme sa cítili ako Zacheus „malej postavy“, ktorý bežal vyliezť na divý figovník, keď Ježiš prechádzal Jerichom, pretože, ako to opísal Lukáš, „[chceli sme] vidieť Ježiša, ktorý to je“.5 Nebol to Ježiš, akého sme chceli alebo si priali, aby bol, ale skôr Ježiš taký, aký skutočne bol a je.6 Presne ako starší Wirthlin sľúbil, sme sa veľmi reálnym spôsobom naučili, že „evanjelium Ježiša Krista je evanjeliom premeny. Berie nás ako pozemských mužov a ženy a prečisťuje nás v mužov a ženy pre večnosť“7.
Boli to výnimočné dni. Uverili sme tomu, že „Bohu nič nebude nemožné“8. Posvätné popoludnia v Prahe, Bratislave či Brne, kedy sme zažívali Ježišovu moc a realitu, naďalej rezonujú v živote každého z nás.
Často sme študovali Marka 2:1 – 12. Príbeh v ňom je pútavý. Rád by som časť prečítal priamo z Marka a potom sa podelím o to, ako som to pochopil po komplexnom štúdiu a diskusii s našimi misionármi a ďalšími ľuďmi.9
„Keď [Ježiš] po niekoľkých dňoch znova prišiel do Kafarnaumu a rozchýrilo sa, že je doma,
zhromaždilo sa toľko ľudí, že už ani predo dvermi nebolo miesta. A On zvestoval im slovo.
Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria.
A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal.
Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“
Po rozhovore s niektorými z davu10 Ježiš pozrel na ochrnutého muža a fyzicky ho uzdravil, hovoriac:
„Vravím ti, vstaň; vezmi si lôžko a choď domov!
A on vstal, hneď si vzal lôžko a vyšiel pred všetkými, takže všetci zostali ako bez seba a zvelebovali Boha hovoriac: Nikdy sme nevideli nič podobné!“11
Teraz ten príbeh, ako som ho pochopil ja: Na začiatku Svojej služby sa Ježiš vrátil do Kafarnaumu, malej rybárskej dediny, ktorá sa nachádzala na severnom pobreží Galilejského jazera.12 Krátko predtým vykonal sériu zázrakov uzdravovaním chorých a vyháňaním zlých duchov.13 Dedinčania túžili počuť a zažiť muža menom Ježiš, a preto sa zhromaždili v dome, kde sa údajne zdržiaval.14 Keď tam teda prišli, Ježiš začal učiť.15
Domy v tom čase v Kafarnaume boli jednoposchodové obydlia s plochou strechou, ktoré boli stavané tesne pri sebe.16 Strecha a steny boli zmesou kameňa, dreva, hliny a slamy, ku ktorým sa dalo dostať jednoduchými schodíkmi na boku domu.17 Zástup sa v dome rýchlo rozrástol, zaplnil miestnosť, kde Ježiš učil, a rozšíril sa až na ulicu.18
Príbeh sa zameriava na ochrnutého muža a jeho štyroch priateľov.19 Ochrnutie je forma paralýzy, často sprevádzaná slabosťou a trasom.20 Predstavujem si, že jeden z tých štyroch hovorí ostatným: „Ježiš je v našej dedine. Všetci vieme o zázrakoch, ktoré vykonal, a o ľuďoch, ktorých uzdravil. Ak sa nám podarí dostať nášho priateľa k Ježišovi, možno aj on môže byť uzdravený.“
A tak si každý zobral roh nosidla alebo postele, na ktorej ležal ich priateľ, a začali neľahkú úlohu preniesť ho krivoľakými, často úzkymi, nevydláždenými ulicami Kafarnaumu.21 S boľavými svalmi zabočili všetci štyria za posledný roh, len aby zistili, že dav alebo, ako to nazývajú písma, „zástup“ zhromaždených, ktorý počúval, bol taký veľký, že dostať sa k Ježišovi bolo nemožné.22 S láskou a vierou sa tí štyria nevzdali. Namiesto toho sa vyšplhali po schodoch na rovnú strechu, opatrne so sebou vyniesli svojho priateľa s posteľou, rozbili strechu nad miestnosťou, kde Ježiš učil, a spustili svojho priateľa.23
Predstavte si, ako uprostred toho, čo muselo byť vážnou chvíľou vyučovania, Ježiš počuje škriabanie, zdvihne zrak a vidí rozširujúcu sa dieru v strope pri tom, ako do miestnosti padá prach a slama. Ochrnutého muža na posteli potom spustili na podlahu. Je pozoruhodné, že Ježiš rozoznal, že to nebolo prerušenie, ale niečo dôležité. Pozrel sa na muža na posteli, verejne mu odpustil hriechy a zázračne ho fyzicky uzdravil.24
S rozprávaním Marka 2 na pamäti sa vyjasní niekoľko dôležitých právd o Ježišovi ako Kristovi. Po prvé, keď sa snažíme pomôcť niekomu, koho milujeme, prísť ku Kristovi, môžeme to urobiť s dôverou, že Pán má schopnosť pozdvihnúť bremeno hriechu a odpustiť. Po druhé, keď pred Krista prinášame fyzické, emocionálne alebo iné choroby, môžeme tak urobiť s vedomím, že má moc uzdravovať a utešovať. Po tretie, keď vynaložíme úsilie ako oní štyria, aby sme priviedli druhých ku Kristovi, môžeme to urobiť s istotou, že On vidí naše skutočné úmysly a bude ich primerane ctiť.
Pamätajte, že Ježišovo vyučovanie bolo narušené objavením sa diery v streche. Namiesto pokarhania alebo vykázania za prerušenie týchto štyroch, ktorí urobili dieru, nám písma hovoria, že „Ježiš videl ich vieru“.25 Tí, ktorí boli svedkami tohto zázraku, potom žasli a „zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom“26.
Bratia a sestry, dovoľte mi na záver dodať dve ďalšie poznámky. Či už ako misionári, inšpirovaní slúžiaci, prezidentky Združenia pomoci, biskupi, učitelia, rodičia, súrodenci alebo priatelia, všetci sme zapojení ako učeníci Svätých neskorších dní do práce privádzania druhých ku Kristovi. Vlastnosti, ktoré preukázali oní štyria priatelia, stoja za zváženie a napodobňovanie.27 Sú odvážni, prispôsobiví, odolní, kreatívni, všestranní, dúfajúci, odhodlaní, verní, optimistickí, pokorní a vytrvalí.
Títo štyria navyše zdôrazňujú duchovný význam komunity a spoločenstva.28 Aby priviedli svojho priateľa ku Kristovi, každý z nich štyroch musel niesť svoj roh. Ak by sa jeden z nich pustil, veci by sa skomplikovali. Ak by sa dvaja vzdali, úloha by sa stala prakticky nemožnou. Každý z nás má v kráľovstve Božom úlohu.29 Keď plníme túto úlohu a robíme, čo môžeme, nesieme svoj roh. Či už v Argentíne alebo vo Vietname, v Akkre alebo v Brisbane, v pobočke alebo zbore, v rodine alebo ako misionárski spoločníci, každý z nás má svoj roh, ktorý nesie. Keď ho nesieme a budeme ho niesť, Pán nás všetkých spoločne požehná. Tak ako videl ich vieru, tak uvidí aj našu a požehná nás ako ľud.
V rôznych obdobiach som niesol roh postele a inokedy som to bol ja, koho niesli. Súčasťou sily tohto pozoruhodného Ježišovho príbehu je, že nám pripomína, ako veľmi sa navzájom potrebujeme ako bratia a sestry, aby sme prišli ku Kristovi a boli premenení.
Toto je niekoľko vecí, ktoré som sa naučil z času stráveného s Ježišom v Markovi 2.
„Nech nám Boh dá, aby sme boli schopní [uniesť svoj roh], aby sme sa [tomu] nevyhýbali, aby sme sa nebáli, ale aby sme boli silní vo viere a odhodlaní vo svojej práci, aby sme dosiahli Pánove ciele.“30
Svedčím o tom, že Ježiš žije, že nás pozná a že má moc uzdravovať, premieňať a odpúšťať. V mene Ježiša Krista, amen.