Pohyby skrytého ohňa
Boh počuje každú našu modlitbu a odpovedá na každú z nich podľa cesty, ktorú vytýčil pre našu dokonalosť.
Bratia a sestry, od októbra 2022, kedy som naposledy stál za týmto rečníckym pultom, som sa bolestivo ponaučil. To ponaučenie znie: Ak neprednesiete prijateľný príhovor, môžu vám zakázať účasť na niekoľkých nasledujúcich konferenciách. Vidíte, že dnes hovorím na prvom zasadaní. Nevidíte však, že som umiestnený na padacích dverách s veľmi jemnou západkou. Keď sa mi tento príhovor nepodarí, znovu sa neuvidíme na niekoľkých ďalších konferenciách.
V duchu nádhernej piesne, ktorú zaspieval tento nádherný zbor, poviem, že v poslednom čase som sa skutočne niekoľkokrát ponaučil, o čo by som sa s vami chcel s Pánovou pomocou dnes podeliť. Kvôli tomu to bude veľmi osobný príhovor.
Tou najosobnejšou a najbolestivejšou zo všetkých týchto nedávnych skúseností bol odchod mojej milovanej manželky Pat. Bola to tá najúžasnejšia žena, akú som kedy poznal – dokonalá manželka a matka, nehovoriac o jej čistote, jej nadaní vyjadrovať sa a duchovnosti. Raz mala príhovor s názvom „Naplnenie miery vášho stvorenia“. Zdá sa mi, že ona naplnila mieru svojho stvorenia úspešnejšie, než by si ktokoľvek vedel predstaviť. Bola úplnou dcérou Božou, príkladnou ženou Krista. Mal som to najväčšie šťastie na svete, že som s ňou mohol stráviť 60 rokov svojho života. Ak sa ukážem ako spôsobilý, naše pečatenie znamená, že s ňou môžem stráviť večnosť.
Ďalšia skúsenosť sa začala 48 hodín po pohrebe mojej manželky. Vtedy ma v akútnom zdravotnom stave previezli do nemocnice. Potom som strávil prvé štyri týždne z tohto šesťtýždňového pobytu na jednotke intenzívnej starostlivosti a mimo nej, pri vedomí i mimo neho.
Prakticky všetky moje skúsenosti v nemocnici počas toho prvého obdobia sa mi vytratili z pamäti. Čo sa mi z pamäti nevytratilo je moja spomienka na cestu z nemocnice do niečoho, čo sa zdalo byť na hranici večnosti. O tejto skúsenosti tu nemôžem hovoriť v plnom rozsahu, ale môžem povedať, že súčasťou toho, čoho sa mi dostalo, bolo nabádanie, aby som sa vrátil do svojej služby s väčšou naliehavosťou, väčším zasvätením, väčším zameraním na Spasiteľa, väčšou vierou v Jeho slovo.
Nemohol som si pomôcť, ale mal som pocit, že dostávam svoju vlastnú verziu zjavenia, ktoré bolo dané Dvanástim pred takmer 200 rokmi:
„Budeš vydávať svedectvo o mene mojom … a budeš vysielať slovo moje do končín zeme. …
… Ráno za ránom; a deň za dňom nech varovný hlas tvoj vychádza; a keď prichádza noc, nenechaj obyvateľov zeme pre reč svoju driemať. …
[Povstaň,] … [vezmi] kríž svoj, [a nasleduj] ma.“
Moje milované sestry a bratia, od tejto skúsenosti sa snažím horlivejšie vziať na seba svoj kríž, s väčším odhodlaním nájsť miesto, kde môžem ráno, cez deň i v noci pozdvihnúť apoštolský hlas, ktorý zahreje i varuje.
To ma vedie k tretej pravde, ktorej sa mi dostalo počas týchto mesiacov straty, choroby a utrpenia. Bolo ňou obnovené svedectvo a nekonečná vďačnosť za odhodlané modlitby tejto Cirkvi – vašich modlitieb za mňa. Budem navždy vďačný za prosby tisícov ľudí, ktorí, tak ako tá vytrvalá vdova, opakovane žiadali o zásah nebies v môj prospech. Dostal som kňazské požehnania a vedel som, že sa za mňa postia spolužiaci zo strednej školy, ako aj všelijaké zbory v celej Cirkvi. A moje meno bolo iste na modlitebnom zozname takmer každého chrámu v Cirkvi.
Vo svojej hlbokej vďačnosti za toto všetko sa pripájam ku G. K. Chestertonovi, ktorý raz povedal, že „vďaka je najvyššia forma myslenia a … vďačnosť je šťastie zdvojnásobené úžasom“. So svojím vlastným „šťastím zdvojnásobeným úžasom“ vám všetkým ďakujem a ďakujem svojmu Otcovi v nebi, ktorý vypočul vaše modlitby a požehnal môj život.
Bratia a sestry, svedčím, že Boh počuje každú našu modlitbu a odpovedá na každú z nich podľa cesty, ktorú vytýčil pre našu dokonalosť. Uvedomujem si, že približne v tom istom čase, keď sa mnohí modlili za prinavrátenie môjho zdravia, sa rovnaký počet ľudí – vrátane mňa – modlil za prinavrátenie zdravia mojej manželky. Svedčím, že všetky tieto modlitby boli vypočuté a aj zodpovedané božsky súcitným Nebeským Otcom, aj keď modlitby za Pat neboli zodpovedané tak, ako som žiadal. Je to z dôvodov, ktoré sú známe len Bohu, prečo sú modlitby zodpovedané inak, ako dúfame – ale sľubujem vám, že sú vypočuté a sú zodpovedané podľa Jeho neochvejnej lásky a kozmického načasovania.
Ak nebudeme „prosiť nevhodne“, neexistujú žiadne obmedzenia toho, kedy, kde alebo za čo by sme sa mali modliť. Podľa zjavení sa máme modliť v „každý čas“. Máme sa modliť, ako povedal Amulek, za „tých, ktorí sú okolo [nás]“, s vierou, že „mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodliv[ých]“. Keď sme v súkromí, máme sa modliť nahlas. Ak to nejde, modlitby by sme mali nosiť v srdci ako tiché vyjadrenia. V jednej piesni spievame, že modlitby sú „pohyby skrytého ohňa“, ktoré sa majú prednášať – podľa samotného Spasiteľa – Bohu, Večnému Otcovi, v mene Jeho Jednorodeného Syna.
Moji drahí priatelia, naše modlitby sú našou najsladšou chvíľou, našou najúprimnejšou túžbou duše, našou najjednoduchšou, najčistejšou formou uctievania. Máme sa modliť samostatne, v rodinách i v kongregáciách všetkých veľkostí. Modlitba má byť štítom proti pokušeniu, a ak sa nám niekedy modliť nechce, môžeme si byť istí, že toto váhanie nepochádza od Boha, ktorý túži so Svojimi deťmi komunikovať v každom čase. Áno, niekedy pochádza snaha zabrániť nám v modlitbe priamo od protivníka. Keď nevieme, ako alebo za čo presne sa máme modliť, mali by sme začať a pokračovať, až kým nás Duch Svätý nepovedie k modlitbe, ktorú máme vysloviť. Tento prístup možno musíme uplatňovať vtedy, keď sa modlíme za našich nepriateľov a tých, ktorí nás opovržlivo využívajú.
Koniec koncov sa môžeme pozrieť na príklad Spasiteľa, ktorý sa modlil veľmi, veľmi často. Vždy pre mňa však bolo zaujímavé, že Ježiš vôbec cítil potrebu modliť sa. Nebol predsa dokonalý? Prečo by sa mal modliť? Nuž, uvedomil som si, že aj On s nami chcel „hľadať [Otcovu] tvár, veriť jeho slovu a dôverovať jeho milosti“. Znovu a znovu sa vzďaloval zo spoločnosti, aby bol sám, než Svojimi modlitbami prenikol nebesá. Inokedy sa modlil za prítomnosti niekoľkých spoločníkov. Potom hľadal nebo v mene zástupov, ktoré pokryli úbočia hôr. Niekedy modlitba oslávila Jeho odev. Niekedy oslávila Jeho tvár. Niekedy sa modlil postojačky, inokedy pokľakol a aspoň raz padol pri modlitbe na tvár.
Lukáš opisuje Ježišov zostup do úzkosti ako požiadavku, aby sa modlil „ešte horlivejšie“. Ako sa môže niekto, kto je dokonalý, modliť ešte horlivejšie? Predpokladáme, že všetky Jeho modlitby boli horlivé, ale pri naplnení Jeho zmiernej obete a cez bolesť, ktorá sprevádzala jej univerzálny dosah, cítil, že sa musí modliť ešte úpenlivejšie, s váhou Jeho obete, ktorá nakoniec vniesla krv do každého póru.
Na pozadí Kristovho víťazstva nad smrťou a Jeho nedávneho daru, ktorým mi dal ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov v smrteľnosti, vydávam slávnostné svedectvo o skutočnosti večného života a o potrebe, aby sme sa naň vážne pripravovali.
Svedčím, že keď príde Kristus, potrebuje nás rozpoznať – nie ako menovitých členov uvedených vo vyblednutom krstnom zázname, ale ako dôkladne oddaných, verne veriacich učeníkov, ktorí dodržiavajú svoje zmluvy. Toto je pre nás všetkých naliehavou záležitosťou, aby sme nikdy nepočuli so zdrvujúcou ľútosťou: „Nikdy som vás nepoznal,“ alebo ako túto vetu preložil Joseph Smith: „Vy ste ma nikdy nepoznali.“
Našťastie máme na túto úlohu pomoc – veľa pomoci. Musíme veriť v anjelov a zázraky a v zasľúbenia svätého kňazstva. Musíme veriť v dar Ducha Svätého, vplyv dobrej rodiny a priateľov, a v moc čistej lásky Kristovej. Musíme veriť v zjavenie a prorokov, vidcov a zjavovateľov, a prezidenta Russella M. Nelsona. Musíme veriť, že s modlitbou, prosbami a osobnou spravodlivosťou môžeme skutočne vystúpiť na „horu Sion[,] … do mesta živého Boha, nebeského miesta, najsvätejšieho zo všetkých“.
Bratia a sestry, keď budeme činiť pokánie zo svojich hriechov a odvážne pristúpime „trónu milosti“, zanechajúc tam pred Ním svoje almužny a úpenlivé prosby, v láskavých rukách nášho Večného Otca a Jeho poslušného, dokonale čistého Syna, nájdeme milosrdenstvo, súcit a odpustenie. Potom spolu s Jóbom a všetkými zušľachtenými veriacimi uvidíme svet, ktorý je príliš úžasný na to, aby sme ho dokázali pochopiť. V mene Ježiša Krista, amen.