Cirkevná história
Jane Elizabeth Manning Jamesová

„Jane Elizabeth Manning Jamesová“ (Témy cirkevnej histórie)

„Jane Elizabeth Manning Jamesová“

Jane Elizabeth Manning Jamesová

Jane Elizabeth Manningová (okolo 1822 – 1908) bola jedným z aspoň piatich detí, ktoré sa narodili slobodnému afroamerickému páru v Connecticute v čase, kedy bola väčšina černochov v Spojených štátoch otrokmi.1 Ako mladá dospelá sa v roku 1841 stala členkou zborovej cirkvi New Canaan Congregational Church, ale o 18 mesiacov, v zime 1842 – 1843, sa s viacerými členmi rodiny dala pokrstiť do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Jane a ďalší členovia jej rodiny si čoskoro želali pripojiť sa k Svätým v Nauvoo, takže odcestovali z Connecticutu do New Yorku, pričom plánovali cestovať ako na parných lodiach, tak aj na lodiach pre plavebné kanály. Kvôli ich rase im však bola odopretá možnosť cestovať loďami, takže zvyšných 1300 km museli prejsť pešo. V Peorii v Illinois mali miestne autority pochybnosti, či Manningovci nie sú možní utečeneckí otroci a požadovali dokumenty, ktoré by dokázali ich slobodný stav. Rasizmus bol prekážkou, ktorej Jane musela čeliť po zvyšok svojho života.

Obrázok
fotografický portrét Jane Manning Jamesovej

Portrét Jane Manning Jamesovej.

S povolením Church History Library a archívov

Keď sa Jane dostala do Nauvoo, rýchlo sa spriatelila s Josephom a Emmou Smithovcami. Žila s nimi a pracovala v ich domácnosti. V určitom bode Emma ponúkla Jane, aby bola adoptovaná ako dieťa do rodiny Smithovcov skrze kňazské pripečatenie.2 Jane to odmietla, keďže neporozumela neznámej, novej praktike, ale bola pevne presvedčená o Josephovej prorockej úlohe. „Poznala som proroka Josepha,“ poznamenala neskôr. „Bol to najlepší muž, akého som kedy videla na zemi. … Bola som si istá, že je prorok, lebo som to vedela.“3

Jane sa vďaka rozhovorom s Josephom a jeho matkou Lucy Mack Smithovou dozvedela viac o Knihe Mormonovej a jej preklade a získala porozumenie chrámových obradov a úctu k nim.

Jane sa vydala za Isaaca Jamesa, slobodného, obráteného černocha z New Jersey. V roku 1846 spoločne odišli aj s Janiným synom Sylvestrom z Nauvoo a smerovali na západ so Svätými. V júni toho roku sa Jane a Isaacovi narodil syn Silas. Nasledujúci rok rodina prešla cez planiny a na jeseň roku 1847 dorazila do údolia Salt Lake Valley. Isaac a Jane mali ďalších šesť detí, z ktorých iba dve žili dlhšie ako Jane. Jane a Isaac tvrdo pracovali, ako ostatní raní usadlíci v údolí Salt Lake Valley, aby zabezpečili svoju rodinu. Isaac pracoval ako robotník a občas ako kočiš Brighama Younga, a Jane priadla, vyrábala oblečenie a prala, podobne ako v Nauvoo.

Manželské nezhody viedli Isaaca a Jane k rozvodu v roku 1870. Jane sa neskôr na krátke dva roky zosobášila s bývalým otrokom Frankom Perkinsom, ale onedlho sa vrátila k životu slobodnej matky a starej mamy. Kvôli finančným potrebám a smrti troch detí sa Jane vrátila do práce. Vyrábala a predávala mydlo, zatiaľ čo jej dvaja synovia boli najatí ako robotníci. V roku 1890, po 20 rokoch neprítomnosti, sa Isaac vrátil do Salt Lake City, obnovil si členstvo v Cirkvi a s Jane si vytvoril priateľský vzťah. Keď o rok nato zomrel, pohreb sa konal v jej domove.

Jane bola napriek svojim ťažkostiam v živote oddaná svojej viere v učenia evanjelia a cenila si svoje členstvo v Cirkvi. Venovala dary na stavbu chrámu a zúčastňovala sa Združenia pomoci a organizácie mladých žien Young Ladies’ Retrenchment Society.4 Jane hojne zažívala dary Ducha, vrátane videní, snov, uzdravenia vierou a hovorenia jazykmi. „Moja viera v evanjelium Ježiša Krista,“ neskôr vo svojom živote napísala, „je rovnako silná dnes, nie, je, ak je to možné, silnejšia, než bola v deň, kedy som bola pokrstená.“5

Medzi rokmi 1884 a 1904 Jane pravidelne kontaktovala cirkevných vedúcich – Johna Taylora, Wilforda Woodruffa, Zinu D. H. Youngovú a Josepha F. Smitha – a chcela získať povolenie, aby dostala chrámové obdarovanie a bola spečatená.6 V tom čase nebolo černošským mužom a ženám spomedzi Svätých neskorších dní umožnené zúčastňovať sa väčšiny chrámových obradov. V roku 1888 povolil prezident kolu Angus M. Cannon, aby Jane vykonávala krsty za svojich zosnulých príbuzných. Cirkevní vedúci jej napokon povolili, aby bola v roku 1894 v zastúpení pripečatená do rodiny Josepha Smitha ako služobníčka, čo sa vyskytovalo zriedkavo. Aj keď počas svojho života nezískala chrámové obdarovanie či pripečatenie k rodine, tieto obrady boli vykonané v jej mene v roku 1979.8

Zomrela 16. apríla 1908 vo veku 95 rokov, pričom bola vždy vernou Svätou neskorších dní. Noviny Deseret News napísali: „Len málo ľudí bolo viac známych pre vieru a vernosť ako Jane Manning Jamesová, a aj keď mala skromný pôvod, priateľov a známych počítala na stovky.“9

Poznámky

  1. Matka Jane bola zotročená, ale bola oslobodená zákonom Connecticutu o postupnom oslobodzovaní. Jane sa narodila slobodná, ale otroctvo bolo v štáte legálne aj po čase, kedy Jane odišla. Pre všeobecný prehľad života Jane pozri Henry J. Wolfinger, „A Test of Faith: Jane Elizabeth Manning James and the Origins of the Utah Black Community“, v Clark Knowlton, ed., Social Accommodation in Utah (Salt Lake City: University of Utah, 1975), 126 – 175 a Quincy D. Newell, „The Autobiography and Interview of Jane Elizabeth Manning James“, Journal of Africana Religions, zv. 1, č. 2 (2013), 251 – 291.

  2. Listy Ziny D. H. Youngovej Josephovi F. Smithovi, 15. január 1894, Church History Library, Salt Lake City.

  3. „,Aunt‘ Jane James“, v „Joseph Smith, the Prophet“, Young Woman’s Journal, zv. 16, č. 12 (december 1905), 551, 553.

  4. Eighth Ward Relief Society Minutes and Records, 1867 – 1969, Eighth Ward, Liberty Stake, 20. august 1874; 20. október 1874; 21. december 1874; 20. január 1875; 22. marec 1875; 20. máj 1875; 20. november 1875, zv. 1, Church History Library, Salt Lake City [Jane na krátky čas používala priezvisko Perkinsová]; „Ladies Semi-monthly Meeting“, Woman’s Exponent, zv. 22, č. 9 (1. december 1893), 66. Jane venovala dary na výstavbu chrámov v St. George, Logane a Manti, a prispela na lámánitskú (indiánsku) misiu. Pozri Linda King Newellová a Valeen Tippetts Averyová, „Jane Manning James“, Ensign, august 1979, 29.

  5. Autobiografia Jane Elizabeth Manning Jamesovej, okolo roku 1902, nadiktované Elizabeth J. D. Roundyovej, Church History Library, Salt Lake City, 22.

  6. List Jane E. Jamesovej Johnovi Taylorovi, 27. december 1884; list Jane E. Jamesovej Josephovi F. Smithovi, 7. február 1890; list Jane E. Jamesovej Josephovi F. Smithovi, 31. august 1903.

  7. List Angusa M. Cannona Jane E. Jamesovej, 16. jún 1888; pozri tiež Tonya Reiterová, „Black Saviors on Mount Zion: Proxy Baptisms and Latter-day Saints of African Descent“, Journal of Mormon History, zv. 43, č. 4 (október 2017), 100 – 123.

  8. Autobiografia Jane Elizabeth Manning Jamesovej, okolo roku 1902. Jane nadiktovala svoju autobiografiu v Salt Lake City niekedy medzi rokmi 1902 a 1908; Ronald G. Coleman a Darius A. Gray, „Two Perspectives: The Religious Hopes of ,Worthy‘ African American Latter-day Saints before the 1978 Revelation“, v Newell G. Bringhurst a Darron T. Smith, eds., Black and Mormon (Urbana: University of Illinois Press, 2004), 54. Pozri tiež Quincy D. Newell, „The Autobiography and Interview of Jane Manning James“, Journal of Africana Religions, zv. 1, č. 2 (2013), 256, 275 (poznámka 34).

  9. „Death of Jane Manning James“, Deseret News, 16. apríl 1908.

Tlačiť