Posolstvo Prvého predsedníctva, december 2010
Vidíme Krista?
Jeden starý otec čítal jedného večera svojej štvorročnej vnučke rozprávku, keď sa tá pozrela hore a povedala: „Starký, pozri sa na hviezdy!‟ Starší muž sa láskavo usmial a povedal: „Zlatko, sme vo vnútri. Tu nie sú žiadne hviezdy.‟ Ale dieťa sa nedalo odbiť: „Máš v izbe hviezdy! Pozri sa!‟
Starý otec sa pozrel hore a na svoje prekvapenie si všimol strop, ktorý bol obsypaný kovovými trblietkami. Väčšinou ich nebolo vidieť, ale keď na trblietky dopadlo určitým smerom svetlo, naozaj vyzerali ako more hviezd. Hoci boli potrebné oči dieťaťa, aby ich bolo vidieť, predsa len boli tam. A od toho okamihu mohol starý otec vidieť to, čo predtým nevidel, a to vždy keď vchádzal do tejto izby a keď sa pozrel nahor.
Vstupujeme do ďalšieho nádherného vianočného obdobia naplneného hudbou, svetlami, oslavami a darčekmi. Ale zo všetkých ľudí musíme my, ako členovia Cirkvi, ktorá nesie Spasiteľovo meno, vidieť pod pozlátko týchto sviatkov a uzrieť posvätnú pravdu a krásu tohto ročného obdobia.
Premýšľam nad tým, koľko ľudí v Betleheme vedelo, že tam, blízko pri nich, sa narodil Spasiteľ? Syn Boží, dlho očakávaný a prisľúbený Mesiáš – On bol medzi nimi!
Pamätáte sa, čo povedal anjel pastierom? „Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ A oni si povedali: „Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo‟ (Lukáš 2:11, 15).
Aj my si musíme povedať vo svojom srdci podobne ako pastieri za stara: „Pozrime sa, čo sa to stalo.‟ Musíme po tom túžiť vo svojom srdci. Pozrime sa na Svätého Izraelského v jasliach, v chráme, na hore a na kríži. Podobne ako pastieri oslavujme a chváľme Boha za túto radostnú zvesť!
Niekedy je najťažšie vidieť tie veci, ktoré máme už dlho priamo pod nosom. Podobne ako starý otec, ktorý nevidel hviezdy na strope, niekedy ani my nevidíme to, čo máme priamo pred očami.
My, ktorí sme počuli nádherné posolstvo o príchode Syna Božieho, my, ktorí sme si na seba zobrali Jeho meno a ktorí sme uzavreli zmluvu kráčať po Jeho ceste ako Jeho učeníci – my musíme otvárať svoje srdce a myseľ a naozaj Ho uzrieť.
Vianočné sviatky sú v mnohom nádherné. Sú to sviatky veľkorysých dobrých skutkov a bratskej lásky. Sú to sviatky na to, aby sme sa viacej zamysleli nad svojim životom a nad mnohými požehnaniami, ktoré sú naše. Sú to sviatky na to, aby sme odpúšťali a aby nám bolo odpustené. Sú to sviatky na to, aby sme sa tešili z hudby, zo svetiel, z osláv a z darčekov. Avšak trblietky týchto sviatkov nemajú nikdy zaslepiť náš zrak a zabrániť nám v tom, aby sme naozaj videli Knieža pokoja v Jeho vznešenosti.
Nech sú tohtoročné vianočné sviatky časom radosti a osláv, časom, v ktorom si pripomíname zázračnú vec, to, že náš Všemohúci Boh poslal Svojho Jednorodenného Syna, Ježiša Krista, aby vykúpil svet!
© 2010 by Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Vytlačené v Nemecku. Originál v angličtine schválený: 6/09. Preklad schválený: 6/09. Preklad First Presidency Message, December 2010. Slovak. 09372 176
Nápady pre výučbu z tohto posolstva
-
„Aktivity na upútanie pozornosti môžu byť použité na vzbudenie záujmu a na to, aby študentom pomohli zamerať ich pozornosť na tému lekcie… Obrázky sú cennými nástrojmi na posilnenie hlavnej myšlienky lekcie, a tiež pomáhajú študentom udržať pozornosť‟ (Teaching, No Greater Call [1999], 160, 176). Na začiatku tohto posolstva zvážte použitie aktivity na upútanie pozornosti, ako napríklad použitie obrázka či podelenie sa o verše z písiem, a vyzvite rodinu k tomu, aby sa zamyslela nad tým ako sa vzťahujú na toto posolstvo.
-
„Jedným z vašich najdôležitejších cieľov by mala byť pomoc ostatným v aplikovaní zásad evanjelia v každodenných situáciách… Pomôžte študentom objaviť požehnania, ktoré prichádzajú, keď žijeme podľa evanjelia‟ (Teaching, No Greater Call, 159) Po tom ako sa podelíte o toto posolstvo, zvážte, či vyzvete členov rodiny k tomu, aby sa podelili o skúsennosti, ktoré mali, keď sa počas vianočných sviatkov zamerali na Spasiteľa.