Posolstvo Prvého predsedníctva, marec 2013
Zmĺkni, utíš sa
Jedného dňa pred niekoľkými rokmi, po tom, čo som si vybavil všetky záležitosti v úrade, mal som silný dojem, že mám navštíviť starú vdovu, ktorá bola klientkou domova dôchodcov v Salt Lake City. Okamžite som sa tam vybral.
Keď som vstúpil do jej izby, bola prázdna. Opýtal som sa vrátnika, kde je, a poslal ma do vstupnej haly. Tam som našiel túto láskavú vdovu spolu s jej sestrou a ďalšou priateľkou, ktoré ju prišli navštíviť. Príjemne sme sa spolu porozprávali.
Počas nášho rozhovoru sa vo dverách objavil muž, aby si z automatu vzal plechovku sódy. Pozrel sa na mňa a povedal: „Počkaj, ty si Tom Monson.“
„Áno,“ odpovedal som. „A vy vyzeráte ako Hemingway.“
Povedal, že je Stephen Hemingway, syn Alfreda Eugena Hemingwaya, ktorý slúžil ako môj radca, keď som bol pred mnohými rokmi biskupom a ktorého om volal Gene. Stephen mi povedal, že jeho otec je v tom istom domove a umiera. Gene stále opakoval moje meno, a jeho rodina ma chcela kontaktovať, ale nemohla nájsť žiaden telefonický kontakt na mňa.
Okamžite som sa ospravedlnil svojim priateľkám a išiel som so Stephenom do izby môjho bývalého radcu, kde už boli zhromaždené všetky jeho deti – jeho manželka zomrela už pred niekoľkými rokmi. Členovia rodiny považovali moje stretnutie so Stephenom vo vstupnej hale za odpoveď Nebeského Otca na ich veľké prianie, aby som mohol ešte vidieť ich otca predtým, ako zomrie a odpovedať na jeho volanie. Tiež som cítil, že toto bol ten prípad, lebo keby Stephen práve vtedy nevstúpil do miestnosti, v ktorej som bol na návšteve, nikdy by som sa nedozvedel, že tam Gene je.
Dali sme mu požehnanie. Zaplavil nás duch pokoja. Po príjemne strávenej návšteve som odišiel.
Nasledujúce ráno som mal telefonát, v ktorom som sa dozvedel, že Gene Hemingway zomrel len 20 minút po tom, ako dostal od svojho syna a odo mňa požehnanie.
Vyslovil som tichú modlitbu vďačnosti Nebeskému Otcovi za Jeho vedenie, ktoré ma primälo navštíviť domov dôchodcov a priviedlo ma k môjmu drahému priateľovi, Alfredovi Eugenovi Hemingwayovi.
Rád myslím na to, že myšlienky Geneho Hemingwaya v ten večer – keď nás hriala žiara Ducha, ako sme sa spojili v pokornej modlitbe a vyslovovali kňazské požehnanie – odrážali slová piesne „Master, the Tempest Is Raging“ (Majstre, búrka buráca):
Povstaň, môj Vykupiteľ požehnaný!
Už ma viac nenechaj samého,
a nech s radosťou dosiahnem prístav pokojný
a spočiniem na brehu blaženom.
Stále mám rád túto pieseň a svedčím o pokoji, ktorý poskytuje:
Nech je to hnev mora rozbúreného
alebo démoni, ľudia, či hocičo,
nič nemôže pohltiť loď Jeho,
Majstra vôd, zeme a oblohy.
Všetko len Jeho s radosťou poslúcha:
tak zmĺkni, utíš sa.1
Počas žiaľu a skúšok, počas strachu a smútku, počas trápenia a osamelosti po strate milovanej osoby, cítime uistenie, že život je večný. Náš Pán a Spasiteľ je živým svedkom toho, že tomu tak je.2 Jeho slová v svätých písmach sú postačujúce: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh“ (Žalmy 46:11). Svedčím o tom, že je to pravda.
© 2013 by Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Printed in Germany. Schválené v anglickom jazyku: 6/12. Preklad schválený: 6/12. Preklad First Presidency Message, March 2013. Slovak. 10663 176
Učenie z tohto posolstva
Toto posolstvo môže utešiť tých, ktorí stratili svojich milovaných alebo tých, ktorí zápasia s ťažkosťami. Okrem posolstva prezidenta Monsona zvážte, že sa podelíte o niektoré z nasledujúcich veršov, na základe potrieb tých, ktorých učíte: Jób 19:25 – 26; 1. Korintským 15:19 – 22; Mosiáš 24:13 – 15; Náuka a zmluvy 122:7 – 9. Ak vás nabáda Duch, môžete svedčiť o pokoji, ktorý vám Spasiteľ udelil počas vašich skúšok.