2015
Nájdite si čas na Spasiteľa
decembra 2015


Posolstvo Prvého predsedníctva, december 2015

Nájdite si čas na Spasiteľa

Je pred nami ďalšie vianočné obdobie a s ním prichádza aj úsvit nového roku. Zdá sa, ako keby to bolo len včera, keď sme oslavovali Spasiteľove narodeniny a dávali si predsavzatia.

Bolo medzi našimi predsavzatiami aj to, že si v našom živote nájdeme čas na Spasiteľa a urobíme mu miesto vo svojom srdci? Bez ohľadu na to, akí úspešní sme možno boli v tomto rozhodnutí, som si istý, že sme si všetci želali zvládnuť to lepšie. Tohtoročné vianočné obdobie je dokonalou príležitosťou na preskúmanie a obnovenie nášho úsilia.

V našich hektických životoch, kde tak veľa vecí priťahuje našu pozornosť, je nevyhnutné, aby sme sa vedome a záväzne snažili priviesť do nich a do našich domovov Krista. A je životne dôležité, aby sme rovnako ako mudrci z Východu uprene hľadeli na Jeho hviezdu a „prišli … sa Mu pokloniť“1.

Ježišovo posolstvo bolo naprieč všetkými obdobiami rovnaké. „Poďte za mnou,“2 povedal Petrovi a Ondrejovi na brehoch Galilejského mora. „Nasleduj ma!“3 zavolal na Filipa. Levítovi, ktorý sedel na colnici prikázal: „Nasleduj ma!“4 A pre mňa i pre vás, ak budeme počúvať, má tú istú pozvánku: Nasleduj ma.5

Keď teraz kráčame za Ním a nasledujeme Jeho príklad, budeme mať možnosť požehnávať životy ostatných. Ježiš nás vyzýva, aby sme dali niečo zo seba: Hľa, Pán požaduje srdce a ochotnú myseľ.6

Existuje niekto, komu by ste chceli počas Vianoc slúžiť? Je niekto, kto vás očakáva?

Pred rokmi som na Vianoce navštívil jednu staršiu vdovu. Počas mojej návštevy niekto zazvonil. Pri dverách stál veľmi zaneprázdnený a prominentný lekár. Nikto ho nevolal; vlastne len pocítil nabádanie, aby navštívil osamelého pacienta.

Počas tohto obdobia si srdcia tých, ktorí sú pripútaní na lôžku túžobne želajú a dúfajú vo vianočnú návštevu. Raz počas Vianoc, keď som bol na návšteve domova dôchodcov, som sedel medzi piatimi staršími dámami, z ktorých najstaršia mala 101 rokov, a rozprával som sa s nimi. Bola slepá, ale stále rozpoznala môj hlas.

„Biskup, tento rok ste prišli trochu neskôr!“ povedala. „Myslela som si, že už neprídete.“

Strávili sme spolu krásne chvíle. Avšak jeden z klientov sa túžobne pozeral z okna a stále opakoval: „Viem, že môj syn ma dnes príde pozrieť.“ Prekvapilo by ma, ak by prišiel, pretože prešlo už mnoho vianočných období, a on nikdy ani len nezavolal.

Stále je však tento rok čas na to, aby sme ponúkli pomocnú ruku, milujúce srdce a ochotného ducha – inými slovami, nasledovali príklad, ktorý nám dal náš Spasiteľ a slúžili tak, ako by slúžil On. Keď Mu slúžime, nevzdáme sa príležitosti, ako sa to stalo jednému hostinskému v dávnych dobách7, aby sme si našli v našom živote na Neho čas a aby sme pre Neho našli miesto v našom srdci.

Môžeme porozumieť onému úžasnému prísľubu, ktorý bol obsahom posolstva, ktoré odovzdal anjel pastierom strážiacim na poli: „Zvestujem vám veľkú radosť. … lebo narodil sa vám dnes … Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán“8?

Keď si vymieňame vianočné darčeky, mali by sme si pamätať najväčší dar zo všetkých darov, byť zaň vďační a obdržať ho – je to dar nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, že môžeme mať život večný.

„Lebo čo prospeje človeku, ak mu je udelený dar, a on ten dar neprijíma? Hľa, neraduje sa z toho čo je mu dané, ani sa neraduje z toho kto je darcom daru.“9

Kiež Ho nasledujeme, slúžime Mu, ctíme si Ho a obdržíme v našich životoch Jeho dary pre nás, aby sme mohli byť, ako povedal otec Lechí, „naveky objatí v náručí jeho lásky“10.

Učenie z tohto posolstva

Prezident Monson nás volá k tomu, „aby sme sa vedome a záväzne snažili priviesť do našich životov a do našich domovov Krista“. Zvážte, že s tými, ktorých učíte, prediskutujete ako môžu učiniť toto vedomé úsilie ako jednotlivec a ako rodina. Môžete ich požiadať, aby premýšľali o konkrétnom človeku alebo rodine, ktorých by mohli na Vianoce navštíviť alebo im slúžiť. „Stále je však tento rok čas na to, aby sme ponúkli pomocnú ruku, milujúce srdce a ochotného ducha.“

Tlačiť