Posolstvo Prvého predsedníctva, február 2016
Bezpečné pristátie v turbulencii
Len nedávno som bol so svojou manželkou Harriet na letisku a pozorovali sme úžasné pristávanie lietadiel. V ten deň bolo veterno a prudké poryvy vetra narážali do pristávajúcich lietadiel, spôsobujúc tak každému z nich náhle zmeny smeru a trasenie počas priblíženia.
Keď sme pozorovali tento boj medzi prírodou a strojmi, v mysli som sa vrátil späť do času svojho leteckého tréningu a k zásadám, ktoré som sa tam naučil – a neskôr ich učil ďalších pilotov.
„Nebojujte počas turbulencie s ovládaním,“ zvykol som im hovoriť. „Zostaňte pokojní, nepanikárte. Sústreďte sa na stredovú čiaru pristávacej plochy. Ak sa odchýlite z požadovanej dráhy priblíženia, učiňte rýchle, ale primerané opravy. Dôverujte potenciálu vášho lietadla. Prečkajte turbulenciu.“
Skúsení piloti rozumejú tomu, že nemôžu vždy kontrolovať veci, ktoré sa dejú okolo nich. Nemôžu jednoducho odísť z turbulencie. Dážď a sneh sa jednoducho nerozplynú. Nemôžu jednoducho prikázať vetru, aby prestal fúkať alebo aby zmenil smer.
Ale tiež rozumejú tomu, že je chybou báť sa turbulencie alebo silného vetra – a najmä byť nimi paralyzovaní. Keď chcete bezpečne pristáť za podmienok, ktoré nie sú ideálne, je najlepšie zostať na správnej dráhe a kĺzať sa tak dokonale ako je to len možné.
Keď som pozoroval jedno lietadlo za druhým, ako sa približujú na pristátie a spomínal som si na zásady, ktoré som sa naučil počas rokov mojej práce pilota, premýšľal som, či v tom nie je lekcia i pre náš každodenný život.
Nie vždy môžeme ovládať búrky, ktoré nám život stavia do cesty. Niekedy veci jednoducho nefungujú tak, ako by sme chceli. Môžeme sa cítiť otrasení a šokovaní turbulenciou sklamania, pochybností, strachu, smútku alebo stresu.
V týchto časoch je ľahké zamotať sa do všetkého, čo nefunguje a sústrediť sa len na svoje problémy. Sme pokúšaní zamerať sa na skúšky, ktorým čelíme, namiesto na Spasiteľa a svoje svedectvo o pravde.
Ale toto nie je ten najlepší spôsob, ako sa dostať cez výzvy nášho života.
Práve tak ako sa skúsený pilot nezameriava na búrku, ale na stred pristávacej dráhy a na správny bod pristátia, tak by sme sa aj my mali zameriavať na stred našej viery – nášho Spasiteľa, Jeho evanjelium a plán nášho Nebeského Otca – a na náš konečný cieľ – vrátiť sa bezpečne späť do nášho nebeského cieľa. Mali by sme dôverovať Bohu a všetko naše úsilie zamerať na to, aby sme zostali na ceste učeníctva. Mali by sme sústrediť naše oči, srdce a myseľ na to, aby sme žili spôsobom, o ktorom vieme, že by sme mali.
Keď ukážeme našu vieru a dôveru v Nebeského Otca tým, že zachovávame Jeho prikázania, prinesie nám to šťastie a slávu. A ak zostaneme na ceste, dostaneme sa cez akúkoľvek turbulenciu – nezáležiac na tom, aká silná sa zdá byť – a bezpečne sa vrátime do nášho nebeského domova.
Či je obloha okolo nás jasná alebo plná hrozivých mrakov, ako učeníci Ježiša Krista najprv vyhľadávame kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť, vediac, že ak tak činíme, všetko ostatné, čo potrebujeme, bude nakoniec poskytnuté (pozri Matúš 6:33).
Aká dôležitá životná lekcia!
Čím viac sme posadnutí svojimi ťažkosťami, pochybnosťami, strachom, tým viac ťažkých vecí sa môže stať. Ale čím viac sa zameriame na náš konečný cieľ a na radosti plynúce z toho, keď ideme po ceste učeníka – milujúc Boha, slúžiac svojmu blížnemu – tým pravdepodobnejšie budeme úspešní pri hľadaní správneho smeru v časoch ťažkostí a turbulencie.
Milí priatelia, nezáležiac na tom, ako divoko vanie okolo nás vietor našej smrteľnej existencie, evanjelium Ježiša Krista vždy poskytne najlepší spôsob, ako bezpečne pristáť v kráľovstve nášho Nebeského Otca.
© 2016 Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Printed in Germany. Schválené v anglickom jazyku: 6/15. Preklad schválený: 6/15. Preklad First Presidency Message, February 2016. Slovak 12862 176
Učenie z tohto posolstva
Prezident Uchtdorf nám radí, že „by sme mali dôverovať Bohu a všetko naše úsilie zamerať na to, aby sme zostali na ceste učeníctva“. Premýšľajte nad tým, že sa tých, ktorých učíte, spýtate na to, ako zostávajú v časoch skúšok zameraní „na náš konečný cieľ a na radosti plynúce z toho, keď ideme po ceste učeníka“. Mohli by ste ich vyzvať, aby premýšľali nad spôsobmi, akými sa môžu zamerať na svoje svedectvo a na Kristove ťažké chvíle a aby sa s modlitbou rozhodli, ako včleniť jeden alebo viac týchto nápadov do svojho života.