Posolstvo Prvého predsedníctva, august 2017
Život učeníka
Prezident Dieter F. Uchtdorf
Druhý radca v Prvom predsedníctve
Pred tridsiatimi rokmi vstúpila mladá vysokoškolská študentka Doe po prvýkrát do zhromažďovacej budovy SND v Ghane. Pozvala ju jej priateľka a Doe bola zvedavá, aká je to vlastne cirkev.
Ľudia tam boli takí milí a srdeční, že si nemohla pomôcť a čudovala sa: „Čo je toto za cirkev?“
Na Doe to urobilo taký dojem, že sa rozhodla, že chce o Cirkvi a ľuďoch v nej, ktorí boli naplnení takouto radosťou zistiť viac. Ale hneď ako to začala robiť, tak sa jej do cesty začala stavať dobre to mysliaca rodina a priatelia. Povedali jej o Cirkvi hrozné veci a robili všetko, čo mohli, aby ju odradili.
Ale Doe už obdržala svedectvo.
Mala vieru a milovala evanjelium, ktoré naplnilo jej život radosťou. A tak vstúpila do vôd krstu.
Potom sa pohrúžila do štúdia a modlitby. Postila sa a vyhľadávala vo svojom živote vplyv Ducha Svätého. Výsledkom toho bolo, že Doeino svedectvo a viera boli silnejšie a hlbšie. Napokon sa rozhodla, že bude slúžiť na misii na plný úväzok pre Pána.
Keď sa vrátila z misie, chodila s navráteným misionárom – tým istým, ktorý ju pred rokmi pokrstil – vzala si ho a neskôr boli spečatení v chráme v Johannesburgu v Južnej Afrike.
Od doby, kedy Doe Kakuová po prvýkrát zakúsila radosť evanjelia Ježiša Krista už uplynulo mnoho rokov. V tomto období pre ňu život nebol vždy ľahký. Prežila žiale a zúfalstvo, ktoré zahŕňali stratu dvoch detí – hlboký smútok z týchto udalostí stále ťažil jej srdce.
Ale spolu so svojím manželom Anthonym sa neustále približovali jeden k druhému a k ich milovanému Nebeskému Otcovi, ktorého milovali z celého srdca.
Sestra Kakuová práve nedávno, 30 rokov potom ako vstúpila do vôd krstu, dokončila ďalšiu misiu na plný úväzok – tentoraz po boku svojho manžela, ktorý bol misijným prezidentom v Nigérii.
Tí, ktorí poznajú sestru Kakuovú hovoria, že je niečím zvláštna. Žiari. Je takmer nemožné stráviť s ňou čas bez toho, že by ste sa necítili šťastnejšie.
Jej svedectvo je isté: „Ja viem, že ma Spasiteľ vidí ako Svoju dcéru a priateľku (pozri Mosiáš 5:7; Eter 3:14),“ hovorí. „A učím sa a veľmi sa usilujem, aby som tiež bola Jeho priateľka – nielen tým, čo hovorím, ale tiež tým, čo robím.“
Sme učeníci
Príbeh sestry Kakuovej je podobný príbehom iných ľudí. Mala túžbu poznať pravdu, zaplatila cenu za to, aby získala duchovné svetlo, prejavila svoju lásku k Bohu a k svojim blížnym a počas cesty zakúsila útrapy a smútok.
Ale nehľadiac na protivenstvo, nehľadiac na smútok, neustále kráčala vpred vo viere. A čo je rovnako dôležité, udržala si radosť. Našla spôsob ako nielen vytrvať útrapy života, ale ako napriek nim rozkvitať!
Jej príbeh je podobný môjmu i vášmu.
Zriedkakedy je naša púť ľahká alebo bez skúšok.
Každý máme svoje žiale, sklamania, smútky.
Môžeme sa dokonca cítiť odradení a niekedy i zdrvení.
Ale tí, ktorí žijú životom učeníka – ktorí zostávajú verní a kráčajú vpred vo viere; ktorí dôverujú Bohu a dodržiavajú Jeho prikázania;1 ktorí žijú podľa evanjelia deň za dňom a hodinu za hodinou; ktorí poskytujú kresťanskú službu ľudom vo svojom okolí, skutok za skutkom – sú tí, ktorých malé skutky často spôsobujú veľké veci.
Tí, ktorí sú trošku láskavejší, trošku viac odpúšťajú a sú trošku milosrdnejší sú oní milosrdní, ktorí obdržia milosrdenstvo.2 Tí, ktorí činia z tohto sveta lepšie miesto tým, že vykonávajú skutky starostlivosti a láskavosti a ktorí sa usilujú žiť požehnaným, uspokojujúcim a pokojným životom učeníka Ježiša Krista sú tí, ktorí napokon nájdu radosť.
Zistia, že „láska Božia, ktorá sa rozlieva doširoka v srdciach detí ľudských … je najžiaducejšia nad všetky veci … a najradostnejšia pre dušu“3.
© 2017 Intellectual Reserve, Inc. Všetky práva vyhradené. Printed in Germany. Schválené v anglickom jazyku: 6/17. Preklad schválený: 6/17. Preklad First Presidency Message, August 2017. Slovak. 97928 176