2017
Stať sa pravými učeníkmi
October 2017


Posolstvo Prvého predsedníctva, október 2017

Stať sa pravými učeníkmi

Počas každého zhromaždenia sviatosti máme výsadu, že sľubujeme Nebeskému Otcovi, že budeme vždy pamätať na Spasiteľa a dodržiavať Jeho prikázania, aby sme tak mali Jeho Ducha, aby bol s nami (pozri Moroni 4:3; 5:2; NaZ 20:77, 79). Keď berieme Jeho meno na seba, prirodzene na Neho pamätáme. Činíme tak mnohými spôsobmi, ale najmä vtedy, keď slúžime ostatným v Jeho mene, čítame Jeho sväté slová a modlíme sa, aby sme zistili, čo by chcel, aby sme robili.

Mne sa to stalo, keď som vykonával krst jedného mladého muža. Vedel som, že som bol povolaný Spasiteľovými vysvätenými služobníkmi ako misionár, aby som učil Jeho evanjelium a aby som svedčil o Ňom a o Jeho pravej Cirkvi. Spolu s mojím misionárskym spoločníkom sme sľúbili onému mladému mužovi, že bude očistený skrze moc uzmierenia Ježiša Krista, keď bude s vierou v Spasiteľa činiť pokánie a bude pokrstený jedným z Jeho oprávnených služobníkov.

Keď som oného mladého muža vyzdvihol z vôd krstiteľnice, zašepkal mi do ucha: „Som čistý, som čistý.“ V tom okamihu som si spomenul na Spasiteľov krst v rieke Jordán, ktorý vykonal Ján Krstiteľ. Ba čo viac, spomenul som si, že vykonávam spásne dielo vzkrieseného a živého Spasiteľa – ktoré navštívil Duch Svätý, tak ako sa to stalo Jánovi.

Pamätať na Spasiteľa môže byť pre mňa a pre každého z nás viac než len spoliehať sa na naše poznanie a skúsenosti, ktoré s Ním máme. Môžeme každý deň činiť rozhodnutia, ktoré nás v prítomnosti priblížia k Nemu.

Tým najjednoduchším môže byť čítanie písiem. Tým že tak činíme, môžeme sa cítiť k Nemu bližšie. Tú najväčšiu blízkosť cítim najčastejšie vtedy, keď čítam Knihu Mormonovu. Počas prvých minút, keď si čítam kapitoly v 2. Nefi, počujem vo svojej mysli hlasy Nefiho a Lechího, ktorí opisujú Spasiteľa, ako keby Ho poznali osobne. Prichádza pocit blízkosti.

Vy máte možno iné miesta v písmach, ktoré vás k Nemu približujú. Ale nech už čítate slovo Božie kdekoľvek a kedykoľvek, s pokorným a skutočným zámerom pamätať na Spasiteľa, vaše prianie vziať Jeho meno na seba v každodennom živote vzrastie.

Toto prianie zmení spôsob, akým slúžite v Pánovej Cirkvi. Budete sa modliť k Nebeskému Otcovi o pomoc pri zvelebovaní toho, čo sa vám zdá ako nevýznamné povolanie. Pomoc, o ktorú budete žiadať je schopnosť zabudnúť na seba a zamerať sa viac na to, čo si Spasiteľ želá pre tých, ktorým slúžite.

Cítil som Jeho ruku a Jeho blízkosť v mojej službe svojim deťom, keď som sa modlil za to, aby som vedel, ako im mám pomôcť nájsť oný pokoj, ktorý prináša iba evanjelium. V takýchto okamihoch som sa menej staral o to, či ma uvidia ako úspešného rodiča, ale mal som hlboko na pamäti úspech a blaho svojich detí.

Prianie dať tým, ktorým slúžime to, čo by im dal Spasiteľ vedie k modlitbám, ktoré sú úpenlivou prosbou k Nebeskému Otcovi, skutočne v mene Ježiša Krista. Keď sa modlíme týmto spôsobom – v Spasiteľovom mene, s vierou v Neho – Otec odpovie. Pošle Ducha Svätého, aby nás viedol, utešil a povzbudil. Pretože Duch vždy vydáva svedectvo o Spasiteľovi (pozri 3. Nefi 11:32, 36; 28:11; Eter 12:41), naša schopnosť milovať Pána z celého srdca, mysle a sily rastie (pozri Marek 12:30; Lukáš 10:27; NaZ 59:5).

Požehnania každodenného a súčasného pamätania budú prichádzať pomaly a neochvejne, keď Mu slúžime, hodujeme na Jeho slove a modlíme sa vo viere v Jeho meno. A toto pamätanie nás vytvaruje, aby sme sa stali pravými učeníkmi Pána Ježiša Krista v Jeho kráľovstve na tejto zemi – a neskôr s Jeho Otcom v úžasnom svete, ktorý príde.