Inšpirovane slúžiť znamená vidieť ostatných, ako ich vidí Spasiteľ

Ježiš trávil veľa Svojho času s tými, ktorí boli považovaní za odlišných; On videl ich božský potenciál.

Pri našej snahe slúžiť inšpirovane ako Spasiteľ môžeme byť požiadaní inšpirovane slúžiť niekomu, kto sa od nás líši. To nám dáva možnosť učiť sa a rásť.

Je ľahké niekoho súdiť predtým, než ho spoznáme, na základe kultúrnych, vzdelanostných, rasových, ekonomických a vekových rozdielov či správania v minulosti alebo súčasnosti. Toto predčasné súdenie je jadrom predsudkov a Spasiteľ proti nemu varoval (pozri 1. Samuelova 16:7; Ján 7:24).

Môžeme prehliadnuť rozdiely a vidieť ostatných, ako ich vidí Spasiteľ? Ako sa môžeme naučiť milovať ostatných takých, akí sú a akými sa môžu stať?

Pozrieť a zamilovať si

V Biblii sa nachádza známy príbeh o bohatom mladíkovi, ktorý sa opýtal, ako obdržať večný život: „Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď [vezmi kríž] a nasleduj ma“ (Marek 10:21).

Keď starší S. Mark Palmer zo Sedemdesiatnikov pred pár rokmi študoval tieto verše, zrazu pre neho vynikla nová časť tohto príbehu.

„‚Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho.‘

Keď som počul tieto slová, naplnila moju myseľ živá predstava nášho Pána, ako sa zastavil a pozrel na oného mládenca. Pozrel – hlboko a prenikavo do jeho duše a rozpoznal jeho dobrotivosť a potenciál, ale tiež rozoznal jeho najväčšiu potrebu.

Potom nasledujú jednoduché slová – zamiloval si ho. Ježiš pocítil k tomuto dobrotivému mladému mužovi obrovskú lásku, mal s ním súcit a kvôli tejto láske a s touto láskou toho od neho žiadal ešte viac. Predstavil som si, ako sa asi oný mládenec cítil, keď bol obklopený takou láskou, zatiaľ čo od neho bolo žiadané niečo také nadmieru ťažké ako to, aby predal všetko, čo vlastnil a rozdal to chudobným. …

[Opýtal som sa sám seba]: ‚Ako môžem byť naplnený láskou Kristovou, aby skrze mňa mohli [ostatní] cítiť lásku Božiu a túžbu zmeniť sa?‘ Ako môžem [na jednotlivcov okolo seba] pozerať rovnako ako Pán pozeral na oného bohatého mládenca, aby som ich videl takých, akí skutočne sú a akými sa môžu stať, a nehodnotil ich len podľa toho, čo robia alebo nerobia? Ako môžem byť viac takým, ako je Spasiteľ?“¹

Naučiť sa vidieť ostatných

Naučiť sa vidieť ostatných ako Spasiteľ prináša cenné odmeny. Tu je niekoľko návrhov, ktoré môžu byť nápomocné, keď pracujeme na tomto cieli.

Spoznajte ich
Vynaložte úsilie, aby ste spoznali ľudí do väčšej hĺbky. Uvedomte si, že na vybudovanie vzťahov je potrebný čas a úprimná snaha. (Pre pomoc pozri článok zo Zásad inšpirovanej služby na august 2018 „Budovanie zmysluplných vzťahov“.)
Preskúmajte sa
Venujte pozornosť posudzovaniu, ktoré môžete vykonávať vedome alebo podvedome. Všimnite si domnienky, ktoré si vytvárate o druhých a snažte sa porozumieť, prečo máte ohľadom nich pocity, ktoré máte.
Stráňte sa posudzovania
Uvedomte si, že okolnosti neurčujú hodnotu jednotlivca. Vžite sa do ich kože a zvážte, ako by ste chceli, aby vás ostatní videli, ak by ste boli v rovnakej situácii. Ak rozlišujeme niekoho rozhodnutia a správanie od jeho skutočnej hodnoty a božského potenciálu, pomôže nám to vidieť ho tak, ako by ho videl Spasiteľ.
Modlite sa, aby ste ich milovali
Pravidelne sa za nich modlite po mene a modlite sa o trpezlivosť na rozvinutie skutočného priateľstva. S modlitbou sa pozrite na svoju službu. Je rozkol medzi tým, čo robíte, a tým, čo skutočne potrebujú?

Ježiš strávil Svoj čas s ľuďmi v mnohých rozličných životných situáciách: s bohatými, chudobnými, vládcami i prostými ľuďmi. Bol často obeťou nesprávneho posudzovania inými, keď sa pozreli na Neho a Jeho zjavne chudobné alebo nevýznamné okolnosti. Nemal „…ani výzor, aby sme po ňom túžili. …opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho“ (Izaiáš 53:2 – 3).

Vidieť ako Kristus

Jedna sestra sa podelila o príbeh o tom, ako sa naučila vidieť blížneho očami podobnými Kristovým:

„Julia (meno bolo zmenené) bývala blízko mňa a zdalo sa, že nemá žiadnych priateľov. Vždy vyzerala nešťastne a nahnevane. Napriek tomu som sa rozhodla, že jej budem priateľkou. Nie len príležitostnou kamarátkou, ale skutočnou priateľkou. Rozprávala som sa s ňou kedykoľvek som ju videla a prejavovala som záujem o všetko, čo robila. Pomaly som si s ňou vybudovala puto priateľstva a to mi prinášalo radosť do srdca.

Jedného dňa som sa rozhodla navštíviť Juliu a opýtať sa jej na jej rozhodnutie nenavštevovať zhromaždenia.

Dozvedela som sa, že nemá nablízku žiadnu rodinu či príbuzných. Jej jediný súrodenec, brat žijúci ďaleko, s ňou komunikuje len raz ročne po telefóne. Keď som ju počúvala vylievať si svoju horkosť, hnev a frustráciu ohľadom jej rodiny a Cirkvi, silne ma premohol nepopierateľný pocit súcitu a lásky k tejto sestre. Pociťovala som jej bolesť a frustráciu. Uvedomila som si, aký osamelý bol jej život. Bolo to, akoby som za sebou začula tiché slová: ‚Aj ja ju milujem. Miluj ju a váž si ju.‘

Sedela som a počúvala, až dokým nemala viac čo povedať. Cítila som voči nej lásku a súcit. Ide o sestru, ktorá nikdy nevedela, aké to je byť milovaná. Zrazu som ju pochopila hlbšie. Poďakovala som jej, že mi dovolila navštíviť ju, a odišla som objímuc ju a s láskou a úctou k nej. Nikdy nebude vedieť, ako veľmi ma táto návšteva ovplyvnila. Nebeský Otec mi otvoril oči a naučil ma, že mám schopnosť milovať s väčším súcitom. Som rozhodnutá v mojom predsavzatí byť jej nielen priateľkou, ale aj rodinou.“

Je posvätnou záležitosťou byť pozvaný do života iného človeka. S modlitbou, trpezlivosťou a pomocou od Ducha sa to môžeme naučiť, vidiac viac ako Kristus.