Posolstvo územného predsedníctva
Neustála zmena srdca
Zamyslime sa nad mnohými veľkými pravdami, ktoré Nebeský Otec oznámil Svojim deťom od znovuzriadenia evanjelia, najmä zjavenia, ktoré sme obdržali v niekoľkých posledných rokoch.
Bol by som rád, keby sme na chvíľu premýšľali o všetkých požehnaniach týkajúcich sa týchto zjavení. Keď o nich premýšľame, necítime vďaku a lásku za všetky rady, ktoré dostávame od našich prorokov v tejto poslednej dispenzácii?
Pocítili sme všetci vďaka týmto zjaveniam zmenu v našich srdciach?
Spasiteľ nás skutočne inšpiruje, aby sme posilnili našu vieru v Neho, uzavreli zmluvy a zostali na ceste učeníctva.
Zjavenia, ktoré sme obdržali, sú pripomienkou pre nás všetkých, aby sme vstali a slúžili a inšpirovane slúžili vznešenejším a svätejším spôsobom.
Keď sa zameriavame na tieto zjavenia, prioritou sa stáva pokánie a cieľ stať sa skutočnými služobníkmi a nástrojmi v rukách Pána. V dôsledku toho, že nasledujeme nášho proroka a uplatňujeme tieto pravdy, pretvárame svoje domovy na svätyne viery a centrá učenia sa evanjelia1, kde sa Pán stáva naším učiteľom.
Som navždy vďačný za tých, ktorí inšpirovane slúžili a podelili sa o znovuzriadené evanjelium prirodzeným spôsobom s mojou manželkou, keď mala štrnásť rokov. Prijala pozvanie nasledovať Krista a bola pokrstená v Málage v Španielsku.
Po tom, čo jej inšpirovane slúžili jej priatelia, ktorí jej v mladosti pomáhali priblížiť sa ku Kristovi, naučila sa, že inšpirovaná služba druhým je súčasťou nášho vlastného procesu pokánia. Takto obraciame svoje srdcia k Bohu a Jeho deťom. Niekoľko rokov po svojom krste cestovala úplne sama do chrámu vo Švajčiarsku, aby inšpirovane slúžila ľuďom na opačnej strane závoja. Potom sme sa stretli v Zollikofene a to je tiež miesto, kde sme boli spečatení na čas a na večnosť.
Ako rodina sa cítime poctení, že máme možnosť žiť v tejto vzrušujúcej dispenzácii, keď sa všetci spolu v našom domove snažíme „konať lepšie a byť lepšími, ako sme boli predtým“.2
Každý z nás, nezávisle od našich individuálnych okolností, manželia, slobodní alebo rozvedení, ovdovení alebo nachádzajúci sa v akejkoľvek náročnej situácii, môže činiť pokánie a nasledovať Krista. Skutočné pokánie je zamerané na Krista a Jeho moc vykúpenia. Je to niečo osobné medzi nami a Ním.
Tak ako Pán hovorí s naším prorokom, hovorí aj k nám a individuálne nás uzdravuje. Ukazuje nám cestu a odľahčuje naše bremená, ak Ho počúvame, ak sa k Nemu obrátime, ak Ho nasledujeme a rozhodujeme sa činiť pokánie.
Keď to robíme a prijímame uzmierenie Krista, začíname sa obracať k Pánovi so zlomenejším srdcom a skrúšenejším Duchom. To znamená obrátenie. Kajúca sa duša je dušou obrátenou a obrátená duša je dušou kajúcnou.3
Pokánie je Pánovým procesom na obdržanie duchovného rastu a radosti – radosti z vykúpenia v Ňom.4 Chce, aby sme sa zmenili – aby sme sa stali menej ako prirodzený človek5 a viac takými, ako je On.6
Modlitba, štúdium písiem, rodinný domáci večer a príručka „Poď, nasleduj Ma“ sú základné piliere na to, aby sme vytvorili prostredie, ktoré nás vyzýva, aby sme činili pokánie a našli trvalú radosť a šťastie.
Toto úsilie otvára nebeskú bránu pre vyliatie osobného zjavenia a túžby po každodennom pokání. Nielenže sa rozhodneme jednoducho zastaviť veľký hriech ako jednotlivý čin, ale je to začiatok osobnej cesty k úplnej zmene mysle. Keď Spasiteľa umiestnime do stredu nášho života, začneme proces úplnej zmeny srdca. Kiež nás Pán požehná a pomôže nám, spolu so svedectvom Ducha Svätého, aby sme našli naše osobné potvrdenie Pánových zjavení daných v týchto neskorších dňoch a aby sme činili pokánie a nasledovali Ho.