Posolstvo územného predsedníctva
Požehnania chrámu
Keď Pán poučil Adama o pláne šťastia, Mojžiš napísal: „A hľa, všetky veci majú svoju podobnosť a všetky veci sú stvorené a učinené, aby vydávali svedectvo o mne, ako veci, ktoré sú časné, tak veci, ktoré sú duchovné; veci, ktoré sú v nebesiach hore a veci, ktoré sú na zemi, a veci, ktoré sú v zemi, a veci, ktoré sú pod zemou, ako hore, tak dole; všetky veci vydávajú svedectvo o mne.“1
Najposvätnejšie miesta, ktoré máme na zemi, sú chrámy, ktoré vydávajú svedectvo o kľúčovom význame Spasiteľa pri uctievaní v chráme. Nasledujúce vety sú napísané pri vstupe do chrámu: „Svätosť Pánovi“ a „Dom Pána“.
Keď sa Spasiteľ Ježiš Kristus zjavil Nefitom, pozval všetky deti, aby k Nemu pristúpili a záznam opisuje: „Tak priviedli malé deti svoje a posadili ich na zem okolo neho a Ježiš stál uprostred; a zástup ustúpil, až k nemu boli privedené všetky.“2
Takže jedno z požehnaní chrámu je že sme k Nemu privedení, aby sme boli v Jeho strede a mohli sa od Neho a s Ním učiť, aby sme sa stali takými, aký je On.
V chráme sa učíme o zmysle života, kto sme, odkiaľ pochádzame, prečo sme tu a kam pôjdeme po tomto živote.
Uplatňovaním týchto učení počas nášho života tiež dávame Pánovi ako návštevníci chrámu posvätné sľuby nazývané zmluvy.
Takéto zmluvy zahŕňajú poslušnosť voči Bohu, nasledovanie Ježiša Krista, byť morálne čistými a zasvätenie času a talentov v službe Pánovi.
Tieto záväzky sa stávajú zásadami, ktoré nás vedú životom každý deň. Ak si ctíme tieto posvätné zmluvy, prináša nám to v tomto živote viac pokoja, radosti a požehnaní, keď sa snažíme vrátiť, aby sme žili s Bohom navždy.
Jedným z požehnaní navštevovania chrámu je pocit pokoja, modlitba a rozjímanie, poslané do nebies, kde môžeme navždy žiť so svojou rodinou v prítomnosti nášho Nebeského Otca a Ježiša Krista.
Ďalším skvelým požehnaním je naplnenie proroctva proroka Malachiáša: „Ajhľa, posielam vám proroka Eliáša skôr, ako príde deň Hospodinov, veľký a hrozný.
On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.“3
Keď bol Ježiš Kristus pokrstený, dal tak najavo Svoj záväzok poslúchať všetky Božie prikázania. Neskôr Ježiš učil, že krst je nevyhnutný pre vstup do kráľovstva Božieho. Čo teda tí ľudia, ktorí zomreli bez toho, aby boli pokrstení?
V chráme sa vykonáva krst a iné základné obrady v zastúpení tých, ktorí zomreli bez tejto príležitosti. Takéto obrady prinášajú všetkým ľuďom spásnu milosť Ježiša Krista. Táto služba v zastúpení druhých sa robí s láskou a pretože Svätí neskorších dní veria, že život pokračuje aj po smrti, veria aj v to, že ľudia, ktorí zomreli, sú si vedomí obradov, ktoré sú za nich vykonané a sú slobodní, aby sa rozhodli, či ich prijmú alebo nie.
Pomocou skúmania rodinnej histórie hľadajú Svätí neskorších dní informácie o svojich predkoch a berú nájdené mená do chrámu, aby za nich vykonali obrady.
Keď bolo povolané súčasné Prvé predsedníctvo, prezident Russell M. Nelson povedal: „…každý z nás sa snaží byť obdarovaný mocou v dome Pána, spečatený ako rodina, verný zmluvám uzatvoreným v chráme, ktoré nás oprávňujú na najväčší dar Boží – večný život. Vaše uctievanie v chráme (…) vás požehná väčším množstvom osobného zjavenia….“4
Pozývam každého, aby ste sa radovali z týchto požehnaní a sľubov tým, že budete navštevovať chrám.