Posolstvo územného predsedníctva
„Večná perspektíva“
Pred mnohými rokmi, keď som pôsobil ako prezident kolu, prišla do mojej kancelárie s plačom jedna milá sestra. Slúžila na misii, vydala sa v chráme a verne slúžila vo svojich povolaniach. Cez našu oblasť práve prešli strašné požiare a mnoho domov v našom kole bolo zničených, vrátane jej domu. Aby toho nebolo málo, jej dom bol licencovaným zariadením starostlivosti o staršie osoby a bol ich hlavným zdrojom príjmu. Všetci boli bezpečne evakuovaní, ale svetské veci a živobytie jej rodiny boli preč. Vykríkla: „Prečo sa nám to stalo? Dodržiavali sme svoje zmluvy!“
Ticho som sa modlil a potom som položil na stôl pred ňu prázdny list bieleho papiera. Potom som do stredu papiera umiestnil bodku vo veľkosti špendlíka a povedal: „Táto bodka predstavuje smrteľnosť. Predpokladajme, že papier predstavuje večnosť a tiahne sa nekonečne v každom smere. Je mi veľmi ľúto, že sa vám to stalo, ale nenechajte sa, prosím, zaslepiť bodkou.“ K dobru tejto drahej sestry sa jej tvár okamžite zmenila a s úľavou povedala: „Och, chápem. Budem v poriadku. Ďakujem!“
Lesné požiare, ktoré zdevastovali našu oblasť, hnal vietor s rýchlosťou 80 míľ za hodinu. Ich plamene bez rozdielu šľahali po štvrtiach a preskočili jeden dom, len aby náhodne spálili ďalšie. Starší Dale G. Renlund povedal: „Veriť, že sa k vám život bude správať spravodlivo, pretože ste spravodliví, je ako veriť, že sa býk na vás nevrhne, pretože ste vegetarián.“ Písma nám pripomínajú, že nespravodlivé podmienky sú súčasťou smrteľnosti: „[Boh] zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“1
Realita je taká, že peripetie smrteľnosti sú niekedy brutálne, ale vďaka Spasiteľovi sľuby večnosti zatienia dokonca aj tie najtemnejšie z pozemských skúšok. Večná perspektíva mení všetko, akonáhle pochopíme, že „všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje“. 2
Starší Neal A. Maxwell ponúkol tento pohľad: „Ako môžeme vy a ja skutočne očakávať, že sa budeme naivne kĺzať životom, akoby sme povedali: ‚Pane, daj mi skúsenosť, ale nie žiaľ, smútok, bolesť, zradu a určite nie to, aby som bol opustený. Chráň ma, Pane, pred všetkými tými skúsenosťami, ktoré Ťa učinili tým, čím si! Potom mi dovoľ, aby som prišiel prebývať s Tebou a naplno zdieľať Tvoju radosť!‘“
Musíme mať svoju myseľ pevne zameranú na našu skutočnú identitu a Boží plán pre nás, aby sme neboli zaslepení a vykoľajení z inherentných ťažkostí „bodky“ smrteľnosti. Ako povedal starší John H. Groberg: „Existuje spojenie medzi nebom a zemou. Nájdenie tohto spojenia dáva zmysel všetkému, vrátane smrti. Ak ho ale nenájdeme, činí to všetko nezmyselným, vrátane života.“
Večná perspektíva nám pomáha rozpoznať, na čom skutočne záleží. Bolo by rozumné zvážiť, že keď zomrieme, môžeme si so sebou vziať iba tri veci: naše vzťahy, naše vedomosti a náš charakter. Bolo by veľmi krátkozraké zamerať sa na irelevantné veci na úkor tých dôležitých, no napriek tomu to robí väčšina sveta. Jób povedal: „Svoje dni trávia v blahobyte a v pokoji zostúpia do podsvetia.“3
Apoštol Pavol potvrdil zasľúbenia večnosti. „Ani oko nevidelo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“4 Bolo by hlúpe vymeniť také úžasné požehnania za povestnú „misu šošovice“.5 Veci, na ktorých záleží najviac, by nikdy nemali byť vydané na milosť a nemilosť veciam, na ktorých záleží najmenej! Keď nám životné výzvy prídu do cesty, modlím sa, aby sme mohli vidieť za bodku smrteľnosti a zamyslieť sa nad širšou perspektívou: aby sme si uvedomili svoju večnú identitu, účel našej cesty v smrteľnosti a nádej na slávny večný osud, ktorý čaká na verných.