„Božie zázraky pokračujú“, Liahona, júl 2023.
Portréty viery
Božie zázraky pokračujú
Uvedomil som si, že viera Svätých neskorších dní bola v súlade s Bibliou viac ako tvrdenie, že Biblia nahradila prorokov a zjavenie. Cítil som skutočnú radosť, keď som si uvedomil, že zrejme žijem v modernej „biblickej dobe“.
Fotografia s láskavým dovolením autora
9. novembra 1989 predstaviteľ východonemeckej vlády omylom oznámil, že s okamžitou platnosťou môžu občania hlavného mesta prejsť cez Berlínsky múr. O niekoľko minút neskôr zvyčajne nudiacim sa pohraničníkom nezostávalo nič iné, len dovoliť veľkému a rastúcemu davu opustiť územie Nemeckej demokratickej republiky.
S mojím najlepším priateľom Jakubom Górowskim sme – vtedy ešte ako tínedžeri – sledovali tento nečakaný zázrak v televízii z nášho domova v Poľsku. Svet bol skutočne v plameňoch, ale nie deštruktívnych. Duch slobody a nádeje naplnil srdcia miliónov ľudí.
Pre nás s Jakubom bolo naším snom presťahovať sa jedného dňa z Poľska na západ – do oblasti Dánska, Švédska, Západného Nemecka. Inšpirovali sme sa americkými filmami a televíznymi seriálmi. Môj obľúbený bol The Wonder Years. Miloval som atmosféru amerického predmestského života.
Myslím si, že nikto na oboch stranách železnej opony neočakával koniec studenej vojny. Ale Nebeský Otec mal iný plán. V roku 1975, bez toho, aby sme o tom vedeli, prezident Spencer W. Kimball (1895 – 1985) vyzval Svätých neskorších dní, aby sa „pripojili k vážnej nepretržitej prosbe Pánovi, aby otvoril brány národov a obmäkčil srdcia kráľov a vládcov, aby misionári mohli vstúpiť do všetkých krajín a učiť evanjelium“.1
O dva roky neskôr prezident Kimball navštívil Varšavu v Poľsku. Jedného rána prezident Kimball v sprievode malej skupiny svojich spolupracovníkov, vrátane staršieho Russella M. Nelsona, odišiel zo svojho hotela, prešiel okolo Hrobu neznámeho vojaka a vošiel do parku Saski. Neďaleko veľkej fontány, ktorá tam stojí dodnes, pokľakol a znovu zasvätil Poľsko pre hlásanie evanjelia.
Nasledovalo desaťročie nepokojov a masových protestov. Zatiaľ čo dospelí nedôverovali politickým lídrom a stavali sa proti nim, mnohí mladí ľudia spochybňovali niektoré hodnoty, tradície a postoje svojich rodičov. S priateľom Jakubom sme cítili rozčarovanie z kresťanstva, ako sme ho chápali. On stratil záujem o náboženstvo vo všeobecnosti, zatiaľ čo mňa to ťahalo k filozofiám, ktoré majú pôvod v Ázii.
V apríli 1990 sme s Jakubom išli stopom do Rakúska. Vo Viedni sme stretli dve milé ženy stojace na chodníku na rušnej ulici. Jedna z nich držala Knihu Mormonovu v poľštine. Povedala nám o Ježišovej návšteve u ľudí starovekej Ameriky a sľúbila, že ak jej dáme naše adresy, pošle nám knihu poštou domov. Otvorili sme aj naše adresáre a skopírovali adresy mnohých našich priateľov. Mysleli sme si, že by pre nich bolo milým prekvapením, keby dostali darček.
O niekoľko mesiacov neskôr bola založená misia Poľsko Varšava a do nášho mesta prišli štyria misionári. Neskôr som sa dozvedel, že veľký počet „odporúčaní“ – adries našich priateľov – zohral kľúčovú úlohu pri rozhodnutí otvoriť naše mesto pre misionárov. Na moje prekvapenie mi o pár mesiacov Jakub povedal, že ho navštívili dvaja „mormonskí“ misionári a že sa rozhodol vstúpiť do ich cirkvi.
Celkom ma toto jeho oznámenie zranilo. Roky som sa snažil, aby sa zaujímal o náboženstvo, ale bez úspechu. Ako ho mohli cudzinci z inej krajiny zrazu obrátiť? Bol som rozhodnutý postaviť sa im a ukázať Jakubovi, že v debate so mnou nemajú šancu.
Cítil som niečo zvláštne
Keď som uvidel dvoch mladých usmievavých misionárov stáť vo dverách bytu mojich rodičov, zabudol som na svoj cieľ dokázať, že sa mýlia. Boli veselí a vtipní. Pýtali sa ma veľa otázok o mne a mojich presvedčeniach. Rešpektovali ich. Neskôr mi povedali, že počas tohto prvého stretnutia s arogantným chlapíkom s dlhými vlasmi a roztrhanými džínsami, ktorý fajčil cigarety, si len ťažko vedeli predstaviť, že by som niekedy mal záujem stať sa nasledovníkom Ježiša Krista. Ale cítil som v ich prítomnosti niečo zvláštne a zaujalo ma, že ich Cirkev bola jediná kresťanská denominácia, o ktorej som vedel, ktorá verila v predsmrteľnú existenciu.
Zapôsobili na mňa aj ich svedectvá a silné presvedčenie Jakuba a Roberta Żelewského, jeho nového kamaráta z Cirkvi. Robert bol psychológ, inteligentný človek, no s nohami pevne na zemi, ktorého postrehy a skúsenosti posilnili môj záujem o náboženstvo Svätých neskorších dní.
Všetko, čo mi títo starší - Jakub a Robert - povedali, bolo fascinujúce, najmä náuka o pláne spásy, počnúc predsmrteľnosťou a končiac tromi stupňami slávy. Ale nevidel som žiadny zmysel v tom, aby som vstúpil do Cirkvi, kým som nebol schopný lepšie pochopiť ich jedinečné presvedčenia. Kresťanstvo som chápal tak, že Boh v staroveku robil zázraky, posielal anjelov a povolával prorokov, ale toto všetko patrilo do biblických čias. Keď bola Biblia dokončená, ľudstvo už nepotrebovalo zázraky a zjavenia, pretože písma obsahujú všetko, čo potrebujeme vedieť.
Prelom nastal počas našej diskusie o veľkom odpadlíctve a znovuzriadení plnosti evanjelia prostredníctvom proroka Josepha Smitha. Uvedomil som si, že ich viera bola viac v súlade s Bibliou ako tvrdenie, že Biblia nahradila prorokov a zjavenie. Cítil som skutočnú radosť, keď som si uvedomil, že zrejme žijem v modernej „biblickej dobe“.
Bol som pripravený úprimne požiadať Boha o osobné zjavenie, ale odpoveď neprišla. Nakoniec som povedal: „Nebeský Otče, ak si povolal Josepha Smitha za Svojho proroka, budem poslúchať každé prikázanie, ktoré si skrze neho zjavil.“ Potom prišla odpoveď do môjho srdca a mysle s istotou a vedel som, že Boh znovuzriadil plnosť evanjelia a že sa nachádza v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Jakub bol pokrstený 3. novembra 1990 a zostal verný až do smrti pri tragickej nehode na turistike o dve desaťročia neskôr. Do Cirkvi som vstúpil 11. januára 1991 s odhodlaním slúžiť na misii. Robert bol povolaný ako prvý miestny prezident našej pobočky a odviezol ma až do nemeckého Freiburgu, aby som mohol prijať svoje chrámové obdarovanie. Počas môjho posledného rozhovoru s ním som sľúbil, že sa po svojej službe na misii v Illinois Chicago vrátim do Poľska, aby som využil svoje misionárske skúsenosti na posilnenie Cirkvi v našej krajine.
O dva roky neskôr ma môj misijný prezident presvedčil, že by som mal získať vzdelanie v Amerike na Univerzite Brighama Younga. Ale nikdy som nezabudol na sľub, ktorý som dal Robertovi.
Po svadbe v roku 2000 som sa s manželkou, ktorá bola v roku 1988 komparzistkou v šiestej epizóde seriálu The Wonder Years (Zázračné roky), presťahoval späť do Poľska. Navštevujeme cirkevné zhromaždenia v Krakove, vychovávame dvoch chlapcov a udržiavame blízky kontakt s našimi dvoma staršími deťmi. Náš starší syn nám nedávno oznámil, že sa rozhodol slúžiť na misii na plný úväzok.
V lete 2021 som vzal svoju rodinu do Berlína, kde som im ukázal miesto, kde kedysi stál ten povestný múr. Už viac nebráni Božím služobníkom zdieľať posolstvo o znovuzriadení s ľuďmi vo východnej Európe. Božie zázraky pokračujú aj v našej dobe.