Bezpečne vedení tam, kde máme byť

Starší Benjamin M. Z. Tai

Sedemdesiatnik

Spasiteľ nám bude na našej ceste neustále pozoruhodne pomáhať.

Keď som mal 12 rokov, s rodinou sme sa presťahovali zo subtropického Hongkongu na miesto s chladnými, pre nás neznámymi zimami. Čoskoro som bol pozvaný na svoju prvú zimnú túru s mladými mužmi z môjho zboru.

V deň túry som sa obliekol tak teplo, ako som len vedel. Keď sme stúpali po kľukatom horskom chodníku, s nadšením som pozoroval na zem padajúci sneh. Na daný terén a počasie som bol však nevhodne oblečený a mal som problém držať krok so svojou skupinou. Povedal som im, že môžu pokračovať, a že ja sa pridám k tým, ktorí boli – myslel som si – za nami.

Keď som pokračoval vlastným tempom, premokli mi topánky a oblečenie a znecitliveli mi ruky, nohy a tvár. Potom začalo tak silno snežiť, že som už na horský chodník nedovidel. Po nejakom čase blúdenia som si uvedomil, že som stratený, sám a nie som si istý, či niekto vie, že tam nie som.

Niekedy sa počas našej cesty životom budeme cítiť nepripravení, stratení alebo opustení. Možno stratíme zmysel pre orientáciu a výhľad na cestu pred nami. Môže sa zdať, že čím viac sa snažíme napredovať, tým viac sa vzďaľujeme od cieľa. Môže sa dostaviť sklamanie a pokušenie vzdať sa začne byť lákavé.

Spasiteľ Ježiš Kristus má našťastie moc usmerniť naše kroky, zdvihnúť nás, keď sa potkneme (pozri Žalmy 37:23 – 24) a dať nám odpočinutie (pozri Matúš 11:28), uzdravenie (pozri Izaiáš 53:5; Alma 15:8; Náuka a zmluvy 42:48), sebadôveru (pozri Náuka a zmluvy 121:45) a pokoj (pozri Mosiáš 4:3; Alma 38:8; Náuka a zmluvy 19:23). „Priblížte sa mi,“ povedal, „a ja sa priblížim vám; hľadajte ma usilovne, a nájdete ma“ (Náuka a zmluvy 88:63). Bezprostredná cesta nemusí byť vždy jasná, ale môžeme nasledovať Spasiteľa s vierou, že naša cesta sa skončí krásne a víťazne, pretože On nás bezpečne povedie tam, kde máme byť.

Vždy sa môžeme obrátiť na Ježiša Krista, pretože Ježiš Kristus je „cesta i pravda i život“ (Ján 14:6).

Ten správny smer na našej ceste

Pri našom tohtoročnom štúdiu Knihy Mormonovej sme si pripomenuli, ako Lechí s rodinou putoval do zasľúbenej zeme. Zamyslite sa nad tým, čím si prešla Lechího rodina na svojej ceste:

Posmech za vieru v prorokov a ich nasledovanie
Výmena známeho pohodlia za neznámu pustatinu
Cestovanie bez jasného určenia vzdialenosti, cieľa alebo trvania
Hlad, smútok, choroba a smrť
Náročné úlohy, niekedy bez pochopenia ich dôvodov alebo spôsobu, ako ich splniť
Neúspechy, oneskorenia, rozkoly a sklamania
Ťažké podmienky na výchovu malých detí

Tiež sme pozorovali, ako im na tejto ceste Pán neustále pomáha. Poskytol im:

Prorocké vedenie a osobné zjavenie
Písma, ktoré obsahujú zasľúbené požehnania a zmluvy
Genealogické záznamy a rodinnú históriu
Nové nástroje a metódy na zabezpečenie ich potrieb
Zvýšenú schopnosť znášať ťažké časy
Múdrosť a pokyny na vykonávanie neznámych úloh
Liahonu (nástroj, ktorý im pomohol orientovať sa na ich ceste)
Bezpečie a ochranu ich rodín

Tak ako v prípade Lechího rodiny, ani naše cesty sa nezaobídu bez výziev a obete. Aj nám bude Spasiteľ neustále pozoruhodne pomáhať. Nefi učil: „Správnou cestou je veriť v Krista … celou svojou mocou, mysľou a silou, a celou dušou svojou“ (2. Nefi 25:29). Ak sa rozhodneme veriť v Ježiša Krista, pokorne prijať Jeho slovo a mať odvahu konať, nájdeme radosť a požehnania uprostred ťažkostí, ktoré nás postretnú. Na tejto ceste si môžeme byť istí, že dokážeme dosiahnuť to, čo od nás On chce (pozri 1. Nefi 3:7).

Nižšie sú uvedené niektoré z mnohých spôsobov, ktorými nám Spasiteľ neustále pomáha.

The Dawning of a Brighter Day [Brieždenie jasnejšieho dňa], Simon Dewey

Dáva nám Svoju náuku

Ježiš Kristus pozná „koniec od počiatku“ (Abrahám 2:8). On taktiež „vyznačil smer a ukazuje cestu“¹. Jeho náuka, ktorá je v písmach známa ako náuka Kristova, je cestou, po ktorej musíme ísť všetci, aby sme boli zachránení a spasení.

Musíme neustále preukazovať vieru v Ježiša Krista, pravidelne činiť pokánie, dať sa pokrstiť, prijať dar Ducha Svätého, uzatvárať zmluvy a snažiť sa zo všetkých síl vytrvať. Na oplátku sme dostali prísľub odpustenia, nádeje a večného života. (Pozri 2. Nefi 31:2 – 20.)

Vo svete plnom rozdielnych ciest a rozporuplných spôsobov nám náuka Kristova poskytuje jasný a uskutočniteľný smer, a ak sa ho budeme držať, udržíme sa na tej správnej ceste (pozri 2. Nefi 31:21).

Dáva nám útechu

Spasiteľ vďaka Svojej zmiernej obeti vie, aké je cítiť sa skutočne sám a opustený. On tiež dokonale vie, ako nás utešiť. Povedal: „Nech sa vám srdce nestrachuje!“ (Ján 14:1) a „Neopustím vás [bez útechy], prídem k vám“ (Ján 14:18).

Spasiteľ prisľúbil tým, ktorí v Neho veria, dar Utešiteľa, ktorým je Duch Svätý. On povedal, že Utešiteľ „vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko“ (Ján 14:26).

Poskytuje nám slovo Božie

Pán nám dal prostredníctvom znovuzriadenia evanjelia Ježiša Krista v našej dobe staroveké písma a písma neskorších dní, ktoré obsahujú Božie slovo. Nefi učil, že „tí, ktorí budú počúvať slovo Božie a budú sa ho pevne držať, nikdy nezahynú“ (1. Nefi 15:24).

Každodenné hodovanie na slove Božom nám prináša ochranu a vedie nás k tomu, aby sme prežívali Božiu lásku vo väčšej miere. Jeho slovo osvetľuje našu cestu (pozri Žalmy 119:105) a „slová Kristove [nám] povedia všetky veci, ktoré [máme] činiť“ (2. Nefi 32:3).

Vedie nás prostredníctvom Svojich služobníkov – prorokov a apoštolov

Ježiš Kristus povolal prorokov a apoštolov, aby nám pomáhali. Ich rady a učenie sú určené pre nás a pre našu dobu. Ak sa na svojej ceste stratíte alebo budete dezorientovaní, možno vám pomôže popremýšľať nad nasledujúcimi tromi otázkami:

Ako ma Pán prostredníctvom slov prorokov a apoštolov pripravil na skúšky, ktorými prechádzam?
K čomu ma dnes proroci a apoštoli pozývajú, aby som sa pripravil na výzvy, ktoré ma čakajú?
Čo robím teraz pre to, aby som konal podľa prorockých pozvaní?

Keď sa zamyslíme nad týmito otázkami, môžeme si uvedomiť dôležitosť vedenia prorokov a apoštolov. Môžeme tak lepšie počuť Pánov hlas a všímať si, ako nám neustále pomáha. Ak chceme, môžeme počúvať prorokov a apoštolov a nájsť tak na našej ceste, ktorá vedie späť k Nebeskému Otcovi a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi vedenie, prosperitu a ochranu.

Starší Tai v pohorí Sierra Nevada v Kalifornii okolo roku 1988. Príbeh, o ktorý sa podelil, sa odohral na hore Baden Powell v pohorí San Gabriel v Kalifornii v roku 1984.

Fotografia s láskavým dovolením autora

Viera, ktorá nás posúva vpred

Na tej zasneženej hore pred toľkými rokmi som bol stratený, premrznutý a sám. Začal som byť zúfalý. Nevedel som, čo mám robiť, a tak som si kľakol na čerstvo napadnutý sneh a modlil som sa k Nebeskému Otcovi o pomoc. Podelil som sa s Ním o svoju zložitú situáciu a obavy a prosil som Ho, aby ma niekto našiel a zachránil.

Keď som sa po modlitbe postavil, všade okolo mňa bol napadaný sneh a stromy naplnilo nádherné, pokojné ticho. Tento pokoj sa narušil, keď som v neďalekých kríkoch začul šuchot. Spoza neho sa vynorili dvaja starší chlapci. Oni už na vrchol došli a namiesto toho, aby zišli dole po horskom chodníku, sa rozhodli z hory skĺzať. Spomedzi všetkých miest sa skĺzli práve na miesto, kde som bol ja!

Keď sa ma spýtali, čo tam robím, povedal som im, že som sa stratil. Pozvali ma, aby som sa k nim pridal, a spoločne sme sa bezpečne skĺzli až na začiatok chodníka na úpätí hory. Nakoniec sme sa opäť stretli so zvyškom našej skupiny.

Kiež si uvedomíme, že zatiaľ čo my s vierou, oddanosťou a vytrvalosťou kráčame na našej osobnej ceste vpred, Spasiteľ kráča s nami a aktívne nám pomáha. Ježiš Kristus je cesta, pravda a život. Kiež naša viera v Neho prináša pokoj do našich myslí a radosť na našu cestu.