Sme povolaní konať dobro

Starší Ronald A. Rasband

Kvórum dvanástich apoštolov

Božie kráľovstvo budujeme, keď slúžime druhým, dvíhame svoje svetlo a stojíme za náboženskou slobodou.

Keď Gideon počul falošnú náuku, spoznal ju. Počul ju už predtým od kráľa Nóacha a jeho kňazov – kňazov, ktorí „boli podporovaní v lenivosti svojej a v modlárstve svojom, a v smilstvách svojich daňami, ktoré kráľ Nóach uložil ľudu svojmu“ (Mosiáš 11:5 – 6).

Horšie bolo, že kráľ Nóach zabil proroka Abinadiho a snažil sa zničiť Almu a jeho obrátených (pozri Mosiáš 17; 18:33 – 34). Aby skoncoval s takouto zlovoľnosťou, Gideon sľúbil, že zastaví kráľa, ktorého ušetril len kvôli útoku Lámánitov (pozri Mosiáš 19:4 – 8).

Neskôr Gideon správne obvinil Nóachových kňazov, že odviedli 24 lámánitských dcér. Všimol si, že Abinadiho proroctvo proti ľudu sa naplnilo, pretože odmietli činiť pokánie. (Pozri Mosiáš 20:17 – 22.) Pomohol oslobodiť ľud Limhiho, ktorý bol v porobe Lámánitov (pozri Mosiáš 22:3 – 9).

Teraz už starší Gideon sa znova stretol s pýchou a zlovoľnosťou, keď stál pred Nehorom, ktorý medzi ľudí zaviedol kňazskú ľstivosť. Nehor „utláčajúc cirkev“ snažil sa zviesť ľudí na scestie. (Pozri Alma 1:3, 7, 12; pozri tiež 2. Nefi 26:29.)

Udatný Gideon použil Božie slovo ako svoju zbraň a napomenul Nehora za jeho zlovoľnosť. Nahnevaný Nehor zaútočil a zabil Gideona svojím mečom. (Pozri Alma 1:7 – 9.) Tak skončili dni „spravodlivého muža“, ktorý „medzi ľudom týmto vykonal mnoho dobra“ (Alma 1:13).

Neskoršie dni, v ktorých žijeme, nám ponúkajú dostatok príležitostí napodobňovať Gideona ako „[nástroj] v rukách Božích“ (Alma 1:8) tým, že „slúžime“ (Mosiáš 22:4) druhým, stojac za spravodlivosťou, a odolávame hrozbám voči našej slobode uctievať Boha a slúžiť mu. Keď budeme nasledovať Gideonov verný príklad, môžeme tiež vykonať veľa dobrého.

Zjednoťte sa v službe

„Ako [Spasiteľovi] nasledovníci sa snažíme milovať Boha a našich blížnych po celom svete,“ uviedlo Prvé predsedníctvo. „Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní túži požehnať druhým a pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Sme požehnaní, že máme schopnosti, zdroje a dôveryhodné globálne spojenia na vykonávanie tejto posvätnej zodpovednosti.“¹

Som vďačný za nesebeckú službu a inšpirovanú službu, ktorú členovia Cirkvi ponúkajú v našich chrámoch a vo svojich zboroch, pobočkách a koloch. Som tiež vďačný, že členovia Cirkvi slúžia v nespočetných komunitných, vzdelávacích a charitatívnych organizáciách a že sa ročne zapájajú do tisícok humanitárnych projektov, pričom dobrovoľnícky odpracujú milióny hodín v takmer 200 krajinách a územiach.²

Jedným zo spôsobov, ako Cirkev rozširuje možnosti služby vo viacerých krajinách, je cez JustServe.org. Stránka JustServe.org, sponzorovaná Cirkvou, ale dostupná pre každého, kto chce požehnať druhých, „spája potreby dobrovoľníkov komunity s dobrovoľníkmi“, ktorí „zvyšujú kvalitu života v komunite“.³

Cirkev a jej členovia sa tiež spájajú s organizáciami zameranými na službu po celom svete. Cirkev bola vďaka svojim členom „najväčším samostatným prispievateľom Červeného kríža pri darovaní krvi v roku 2022“. Okrem toho Cirkev nedávno darovala Červenému krížu 8,7 milióna dolárov.⁴

Cirkev sa tiež spája s organizáciami, aby prinášali projekty čistej vody a sanitácie do oblastí po celom svete. V roku 2022 sa Cirkev zapojila do 156 takýchto projektov.⁵ Spolupracujeme aj s inými agentúrami, ktoré prinášajú úľavu trpiacim Božím deťom, a prispievame na ne.⁶

„Keď spojíme ruky, aby sme slúžili ľuďom v núdzi,“ povedal prezident Henry B. Eyring, druhý radca v Prvom predsedníctve, „Pán zjednocuje naše srdcia“.⁷

Buďte svetlom

Ako Spasiteľovi učeníci žehnáme svojim blížnym aj tým, že dodržiavame svoje zmluvy a vedieme život podobný tomu Kristovmu. Kniha Mormonova učí, že „ľudia cirkvi“ si musia nielen zvoliť spravodlivosť, ale aj nechať počuť svoje spravodlivé hlasy, ak chcú, aby ich Pán chránil a aby prosperovali (pozri Alma 2:3 – 7; pozri tiež Mosiáš 29:27). Pán od nás očakáva, že budeme zdieľať svoju vieru a presvedčenie a že budeme svetlom. „Hľa, ja som to svetlo, ktoré budete pozdvihovať“ (3. Nefi 18:24).

„Ak sa bojíme človeka viac ako Boha, neslúžime Spasiteľovi dobre,“ povedal prezident Dallin H. Oaks, prvý radca v Prvom predsedníctve. „Sme povolaní vybudovať Pánove normy, a nie nasledovať oné svetské,“ pokračoval.⁸

Či už v škole, v práci alebo pri hre, na dovolenke, na rande alebo online, Pánovi učeníci sa „[nehanbia] vziať na seba meno Kristovo“ (Alma 46:21). Svojimi slovami a svojimi skutkami svedčíme o tom, že Boh žije a že nasledujeme Jeho Syna.

„Naša viera nie je roztrieštená, alebo by určite nemala byť. Viera nie je len pre cirkev, nie je len pre domov, nie je len pre [školu],“ poznamenal Paul Lambert, odborník z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní na náboženský pluralizmus. „Je to pre všetko, čo robíte.“⁹

Nevieme, aký vplyv môže mať naše svedectvo, dobrý príklad a dobré skutky na druhých. Ale keď stojíme za právom a dvíhame Spasiteľovo svetlo, ľudia si nás všimnú a nebo nám bude naklonené.

Postavte sa za náboženskú slobodu

Dnešná kňazská ľstivosť, v ktorej sa čoraz viac sekulárne spoločnosti stavajú proti ľuďom viery, sa až tak nelíšia od kňazskej ľstivosti z dôb Knihy Mormonovej. Hlas tých, ktorí sú proti zásadnej úlohe náboženstva na verejných a politických scénach, je čoraz hlasnejší. Sekularisti a vlády, vrátane mnohých škôl a univerzít, si vynucujú správanie a propagujú nemorálnosť, ateizmus a morálny relativizmus.

Útoky na náboženskú slobodu budú úspešné, ak sa nepostavíme za svoje náboženské práva. Nedávno som učil: „Ako cirkev sa pripájame k ďalším náboženstvám v ochrane ľudí všetkých vierovyznaní a presvedčení a ich práva vyjadrovať svoje presvedčenia.“¹⁰

V nebi sa viedla vojna o morálnu slobodu jednania – našu slobodu voľby. Zachovanie našej slobody si vyžaduje, aby sme boli usilovní pri ochrane našej náboženskej slobody.

Živá náboženská viera posilňuje a chráni rodiny, komunity a národy. Podnecuje poslušnosť zákonu, vzbudzuje úctu k životu a majetku a učí dobročinnosti, čestnosti a morálke – cnostiam potrebným na udržanie spravodlivej, slobodnej a občianskej spoločnosti. Za svoju vieru sa nikdy nemusíme ospravedlňovať.

Naše misionárske úsilie, naša zástupná práca v chrámoch, naše úsilie budovať kráľovstvo Božie a naše vlastné šťastie si vyžadujú, aby sme sa postavili za náboženskú vieru a slobodu. Túto slobodu nemôžeme stratiť bez straty iných slobôd.

Prorok Joseph Smith učil: „Moju dušu inšpiruje láska k slobode – k občianskej a náboženskej slobode celej ľudskej rasy.“¹¹ Náboženská sloboda bude inšpirovať aj naše duše, keď sa budeme riadiť radami cirkevných vedúcich:

„Zostaňte informovaní o otázkach verejného významu a potom hovorte s odvahou a zdvorilosťou.“¹²
„Uvedomte si, že narušenie náboženskej slobody výrazne ovplyvní naše príležitosti rásť v sile a poznaní evanjelia, byť požehnaní posvätnými obradmi a spoliehať sa na Pána, že bude riadiť Svoju Cirkev.¹³
„Postavte sa a hovorte, aby ste potvrdili, že Boh existuje a že existujú absolútne pravdy, ktoré stanovujú Jeho prikázania.“¹⁴
„Ozvite sa pri zákonoch, ktoré by narušili našu slobodu praktizovať našu vieru.“¹⁵
„Choďte do sveta činiť dobro, budovať vieru vo Všemohúceho Boha a pomáhať privádzať druhých na šťastnejšie miesto.“¹⁶
Študujte zdroje na religiousfreedom.ChurchofJesusChrist.org a na religiousfreedomlibrary.org/documents.

Božie kráľovstvo budujeme, keď slúžime, dvíhame svoje svetlo a stojíme za náboženskou slobodou. Nech nás Pán žehná v našom úsilí robiť „veľa dobra“ vo vašich rodinách, komunitách a národoch.