Vzor pre jednotu v Ježišovi Kristovi

Prezident Russell M. Nelson

Prezident Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní

Keď sa zjednotíme v Ježišovi Kristovi ako ľud v 4. Nefi, naša túžba byť jedným prekonáva naše rozdiely a vedie k šťastiu.

Žijeme v dobe, keď sa po celom svete šíri vlna nesúladu a sporov. Vďaka technológiám a navádzaniu ľudí, ktorých srdcia ochladli, hrozí, že tieto rozdeľujúce sily naplnia naše srdcia opovrhnutím a našu komunikáciu narušia svárom. Spoločenské väzby sa nalamujú. Zúria vojny.

V tomto kontexte túžia praví nasledovníci Ježiša Krista po mieri a aktívne sa snažia budovať iný druh spoločnosti – takú, ktorá je založená na učeniach Ježiša Krista. Preto nás Pán poveril, aby sme boli „jedno; a ak nie ste jedno, nie ste moji“ (Náuka a zmluvy 38:27). Jednota je vskutku charakteristickým znakom pravej Cirkvi Ježiša Krista.

Ako pracujeme proti silám rozdelenia a sváru? Ako dosiahneme takúto jednotu?

Našťastie nám 4. Nefi v Knihe Mormonovej dáva príklad. Táto kapitola stručne zaznamenáva spôsob, akým ľudia žili potom, čo ich Spasiteľ navštívil, čo ich učil a čo medzi nimi založil Svoju Cirkev. Tento príbeh ukazuje, ako títo ľudia dosiahli blaženú a pokojnú jednotu, a dáva nám vzor, ktorý môžeme nasledovať, aby sme tú istú jednotu dosiahli sami.

Obrátenie

V 4. Nefi 1:1 čítame: „učeníci Ježišovi utvorili cirkev Kristovu vo všetkých krajinách okolo. A [ľudia] ich k nim prišl[i] a skutočne činil[i] pokánie z hriechov svojich.“

Zjednocujeme sa okolo Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Každému človeku, ktorý sa učí o Ježišovi Kristovi, Jeho evanjeliu a Jeho Cirkvi, dosvedčí Duch Svätý o pravde v jeho vlastnom srdci. Každý z nás potom môže prijať Spasiteľovo pozvanie, aby sme v Neho mali vieru a nasledovali Ho tým, že budeme činiť pokánie.

Takto začína cesta obrátenia jednotlivca – preč od sebeckých a hriešnych túžob a smerom k Spasiteľovi. Ježiš je základom našej viery. A keď k Nemu každý z nás hľadí v každej myšlienke (pozri Náuka a zmluvy 6:36), stáva sa v našom živote zjednocujúcou silou.

Zmluvy

Záznam v 4. Nefi ďalej uvádza, že tí, ktorí prišli do Cirkvi a činili pokánie zo svojich hriechov, boli pokrstení „v mene Ježišovom; a tí tiež obdržali Ducha Svätého.“ (4. Nefi 1:1). Vstúpili do zmluvy – do zvláštneho, záväzného vzťahu – s Bohom.

Keď uzatvárame a dodržiavame zmluvy, berieme na seba Pánovo meno ako jednotlivci. Jeho meno berieme na seba aj ako ľud. Všetci, ktorí uzatvárajú zmluvy a snažia sa ich dodržiavať, sa stávajú Pánovým ľudom, Jeho zvláštnym vlastníctvom (pozri Exodus 19:5 [Roháček]). Preto kráčame cestou zmluvy individuálne ako aj kolektívne. Náš zmluvný vzťah s Bohom nám dáva spoločný cieľ a spoločnú identitu. Keď sa pripútame k Pánovi, On nám pomôže, aby sme mali „srdcia svoje spojené v jednote a vo vzájomnej láske“ (Mosiáš 18:21).

Spravodlivosť, rovnosť a pomoc chudobným

Správa v 4. Nefi pokračuje: „Nebolo medzi nimi žiadnych svárov a sporov a každý človek jednal s druhým spravodlivo.

A mali všetky veci medzi sebou spoločné; takže nebolo bohatých a chudobných, porobených a slobodných, ale všetci boli učinení slobodnými a podielnikmi nebeského daru“ (4. Nefi 1:2 – 3).

Pán chce, aby sme vo svojom časnom jednaní boli k sebe spravodliví a čestní a aby sme jeden druhého nepodvádzali ani nevyužívali (pozri 1. Tesalonickým 4:6). A keď sa priblížeme viac k Pánovi, nebudeme „pomýšľať na to, aby [sme] jeden druhému ubližovali, ale aby [sme] žili pokojne a dávali každému človeku podľa toho, ako mu náleží“ (Mosiáš 4:13).

Pán nám tiež prikázal, aby sme sa starali o chudobných a núdznych. Mali by sme „odovzdať [zo svojho] majetku“, aby sme im pomohli, podľa svojich schopností, bez toho, aby sme ich súdili (pozri Mosiáš 4:21 – 27).

Každý z nás si „má vážiť brata svojho ako seba samého“ (Náuka a zmluvy 38:24). Ak máme byť Pánovým ľudom a byť jednotní, nielenže sa k sebe navzájom musíme správať ako k rovnocenným, ale musíme sa aj skutočne pozerať jeden na druhého ako na rovnocenných a cítiť vo svojom srdci, že sme si rovní – rovní pred Bohom, rovnakej hodnoty a rovnakého potenciálu.

Poslušnosť

Ďalšia lekcia zo 4. Nefiho prichádza v tomto jednoduchom vyjadrení: „Kráčali podľa prikázaní, ktoré obdržali od Pána svojho a Boha svojho“ (4. Nefi 1:12).

Pán týchto ľudí učil Svoju náuku, dal im prikázania a povolal služobníkov, aby im slúžili. Jedným z Jeho zámerov bolo zabezpečiť, aby medzi nimi neboli žiadne spory (pozri 3. Nefi 11:28 – 29; 18:34).

Naša poslušnosť voči učeniam Pána a Jeho služobníkov je nevyhnutná k tomu, aby sme sa stali jednotnými. To zahŕňa aj náš záväzok k tomu, že máme dodržiavať prikázanie činiť pokánie vždy, keď zlyháme, a pomáhať si navzájom, keď sa každý deň snažíme konať lepšie a byť lepšími.

Spoločné stretávanie sa

Ďalej sa dozvedáme, že ľudia v 4. Nefi „[pokračovali] v pôste a modlitbe, a v častých zhromaždeniach, aby sa modlili, a tiež aby počuli slovo Pánove“ (4. Nefi 1:12).

Musíme sa spoločne stretávať. Naše každotýždenné bohoslužby sú pre nás dôležitou príležitosťou na to, aby sme našli silu, či už individuálne alebo kolektívne. Spoločne prijímame sviatosť, spoločne sa učíme, modlíme a spievame a navzájom sa podporujeme. Ďalšie stretnutia tiež pomáhajú rozvíjať pocit spolupatričnosti, priateľstva a spoločného cieľa.

Láska

Záznam v 4. Nefi nám potom dáva to, čo je možno hlavným kľúčom k tomuto všetkému – k veci, bez ktorej nie je možné dosiahnuť skutočnú jednotu: „V krajine nebolo žiadneho sváru pre lásku Božiu, ktorá prebývala v srdciach ľudí“ (4. Nefi 1:15).

Osobný pokoj dosiahneme vtedy, keď v pokornej podriadenosti skutočne milujeme Boha. To je veľké a prvé prikázanie. Milovať Boha viac ako kohokoľvek iného alebo čokoľvek iné je stav, ktorý prináša skutočný pokoj, útechu, dôveru a radosť. Je prirodzené, že keď si rozvinieme lásku k Bohu a Ježišovi Kristovi, bude potom nasledovať láska k rodine a k blížnemu.

Najväčšou radosťou, akú kedy zažijete, je, keď vás pohltí láska k Bohu a ku všetkým Jeho deťom.

Pravá láska, čistá láska Kristova, je protilátkou proti sváru. Je hlavnou vlastnosťou pravého nasledovníka Ježiša Krista. Keď sa pred Bohom pokoríme a budeme sa modliť z celej sily srdca, Boh nás obdaruje pravou láskou (pozri Moroni 7:48).

Keď sa všetci snažíme, aby v našich srdciach prebývala láska Božia, zázrak jednoty sa nám bude zdať úplne prirodzený.

Božská identita

Nakoniec, ľud v 4. Nefi prejavil znak jednoty, ktorý si zaslúži našu pozornosť: „Nebolo žiadnych zlodejov ani vrahov, neboli ani Lámániti ani žiadni iní -iti; ale boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho“ (4. Nefi 1:17).

Nálepkovanie, ktoré stovky rokov rozdeľovalo ľudí, ustúpilo pred trvalejšou a zušľachťujúcejšou identitou. Vnímali samých seba – a všetkých ostatných – podľa svojho vzťahu s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom.

Rozmanitosť a rozdiely môžu byť pre nás dobré a významné. Ale naše najdôležitejšie identity sú tie, ktoré súvisia s naším božským pôvodom a účelom.

V prvom rade je každý z nás dieťaťom Božím. Po druhé, ako člen Cirkvi je každý z nás dieťaťom zmluvy. A po tretie, každý z nás je učeníkom Ježiša Krista. Naliehavo žiadam nás všetkých, aby sme nedovolili, aby žiadny iný identifikátor „vytesnil, nahradil alebo získal prednosť pred týmito tromi trvalými označeniami“.

Buďte jedno

Boh pozýva všetkých, aby prišli k Nemu. Je tu miesto pre každého. Môžeme sa líšiť v našej kultúre, politike, etnickej príslušnosti, vkuse a mnohými inými spôsobmi. Ale keď sa zjednotíme v Ježišovi Kristovi, význam týchto rozdielov sa vytráca a je nahradený našou prvoradou túžbou byť jedno – aby sme mohli byť Jeho.

Vezmite si k srdcu lekcie vyučované v 4. Nefi. Keď sa každý z nás snaží začleniť tieto základné prvky jednoty do svojho života, možno o nás povedať rovnako ako o nich: „Určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou“ (4. Nefi 1:16).