„Hlasy znovuzriadenia: Zhromaždenie do Ohia“,Poď, nasleduj Ma – na použitie doma a v cirkvi: Náuka a zmluvy 2025 (2025)
„Zhromaždenie do Ohia“, Poď, nasleduj Ma – na použitie doma a v cirkvi: Kniha Mormonova 2025
Hlasy znovuzriadenia
Zhromaždenie do Ohia
Phebe Carterová
Medzi mnohými Svätými, ktorí sa zhromaždili v Ohiu v 30. rokoch 19. storočia, bola aj Phebe Carterová. Do Cirkvi vstúpila v dvadsiatich piatich rokoch na severovýchode Spojených štátov, hoci jej rodičia to neurobili. Neskôr napísala o svojom rozhodnutí presťahovať sa do Ohia, aby sa zjednotila so Svätými:
„Moji priatelia sa divili nad mojím smerovaním, rovnako ako ja, ale niečo v mojom vnútri ma poháňalo. Žiaľ mojej matky pri mojom odchode z domu bol skoro viac, ako som dokázala uniesť; a keby vo mne nebolo ducha, nakoniec by som zaváhala. Moja mama mi povedala, že by ma radšej videla pochovanú, ako ísť takúto samotnú von do bezcitného sveta.
‚[Phebe]‘, povedala dôrazne, ‚vrátiš sa ku mne, ak zistíš, že mormonizmus je falošný?‘
Odpovedala som: ‚Áno, mama; prídem.‘ … Moja odpoveď zmiernila jej obavy; ale rozlúčiť sa nás všetkých stálo veľa zármutku. Keď prišiel čas môjho odchodu, neodvážila som sa veriť si natoľko, aby som sa rozlúčila; a tak som každému napísala niečo na rozlúčku a nechala som to na stole, zbehla po schodoch a naskočila do kočiara. Tak som opustila milovaný domov môjho detstva, aby som spojila svoj život so Svätými Božími.“
V jednom z týchto lístkov na rozlúčku Phebe napísala:
„Milovaní rodičia – teraz sa chystám na chvíľu opustiť môj rodičovský dom … neviem na ako dlho – ale nie bez pocitov vďačnosti za láskavosť, ktorú som dostávala od detstva až do súčasnosti – ale prozreteľnosť mi teraz nariaďuje inak ako predtým. Vložme všetky tieto veci do rúk prozreteľnosti a buďme vďační, že sme mohli žiť spolu tak dlho za takých priaznivých okolností, za akých sme žili, veriac, že ak absolútne milujeme Boha, všetky veci budú fungovať pre naše dobro. Uvedomme si, že sa môžeme modliť k jednému Bohu, ktorý vypočuje úprimné modlitby všetkých Svojich stvorení a dá nám to, čo je pre nás najlepšie. …
Mama, verím, že je to Božia vôľa, aby som išla na západ a bola som o tom presvedčená už dlhú dobu. Teraz sa otvorila cesta …; Verím, že je to duch Pána, ktorý to spôsobil, čo je postačujúce pre všetky veci. Neboj sa o svoje dieťa; Pán ma uteší. Verím, že Pán sa o mňa postará a dá mi to, čo je pre najväčšie dobro. … Idem, pretože môj Majster volá – učinil moju povinnosť jasnou.“