„Hlasy znovuzriadenia: Žalár v Liberty“, Poď, nasleduj Ma – na použitie doma a v cirkvi: Náuka a zmluvy 2025 (2025)
„Žalár v Liberty“, Poď, nasleduj Ma – na použitie doma a v cirkvi: 2025
Hlasy znovuzriadenia
Žalár v Liberty
Keď bol Joseph Smith uväznení v Liberty v Missouri, dostal listy, ktoré ho informovali o nebezpečnej situácii Svätých neskorších dní, ktorí boli vyháňaní zo štátu podľa nariadenia guvernéra. Od jeho manželky Emmy dostal dojímavý list. Jej slová a Josephove listy, ktorými jej odpovedal, vyjadrujú ich utrpenie aj vieru počas tohto ťažkého obdobia v histórii Cirkvi.
List od Emmy Smithovej Josephovi Smithovi, 7. marec 18391
Drahý manžel,
keďže mám príležitosť zaslať ti list po priateľovi, pokúsim sa napísať ti, no nebudem sa snažiť písať celkovo o svojich pocitoch, pretože situácia, v ktorej sa nachádzaš, tie steny, mreže a závory, valiace sa rieky, tečúce pramene, stúpajúce kopce, klesajúce údolia a rozliehajúce sa prérie, ktoré nás oddeľujú, a krutá nespravodlivosť, ktorá ťa dostala do väzenia a stále ťa tam drží, spolu s mnohými ďalšími ohľadmi, spôsobuje, že moji pocity sú neopísateľné.
Keby nebolo znalosti neviny a priameho zásahu božskej milosti, som si celkom istá, že by som nikdy nedokázala zniesť výjavy utrpenia, ktorými som si prešla …; no stále som nažive a som ochotná pre tvoje dobro ďalej trpieť, ak je to vôľa láskavého Neba.
Všetci sme momentálne v poriadku, okrem Fredericka, ktorý je dosť chorý.
Malý Alexander, ktorý je teraz v mojom náručí, je jedným z najlepších chlapcov, akých si kedy vo svojom živote videl. Je taký silný, že s pomocou stoličky vie behať po celej miestnosti. …
Nikto okrem Boha nepozná úvahy mojej mysle a pocity môjho srdca, ktoré som mala, keď som odišla z nášho domu a domova a zanechala takmer všetko, čo sme vlastnili, okrem našich malých detí, a vydala sa na cestu zo štátu Missouri, zanechajúc ťa zatvoreného v tom osamotenom väzení. No táto spomienka je viac ako by mala ľudská povaha zniesť. …
… Dúfam, že ešte sú pred nami lepšie dni. … Som s láskou navždy tvoja.
Emma Smithová
List od Josepha Smitha Emme Smithovej, 4. apríl 18392
Drahá – a láskavá – manželka,
vo štvrtok večer si sadám spolu so zapadajúcim slnkom, keď nazeráme pomedzi mreže tohto osamoteného väzenia, aby som ti napísal a dal ti vedieť moju situáciu. Už je to tuším päť mesiacov a šesť dní3, odkedy som pod úškľabkom stráže noc aj deň a medzi stenami, mrežami a škrípajúcimi železnými dverami osamelého, temného, špinavého väzenia. Tento list píšem s emóciami, ktoré sú známe iba Bohu. Úvahy mysle za týchto okolností sú v rozpore s perom alebo jazykom, alebo anjelmi, aby opisovali alebo vykresľovali ľudskej bytosti, ktorá nikdy nezažila to, čo my. … Spoliehame sa na ruku Jehovu a na nikoho iného ohľadom nášho vyslobodenia, a ak to on neurobí, nestane sa tak vôbec, tým si môžeš byť istá, pretože v tomto štáte veľmi prahnú po našej krvi; nie preto, že by sme z niečoho boli vinní. … Moja drahá Emma, neustále myslím na teba aj na deti. Chcem vidieť malého Fredericka, Josepha, Juliu, Alexandera, Joanu a starého majora [rodinný pes]. … S radosťou by som k vám odtiaľto išiel bosý a bez čiapky, a polonahý, aby som vás videl, a považoval by som to za veľké potešenie a nikdy nie za drinu. … S pevnosťou znášam všetko svoje utlačovanie a tí, ktorí sú so mnou, rovnako; ani jeden z nás to ešte nevzdal. Chcem, [aby] si nedopustila, aby na mňa [naše deti] zabudli. Povedz im, že ich Otec miluje dokonalou láskou a robí všetko, čo môže, aby sa dostal preč od nahnevaného davu a prišiel k nim. … Povedz im, že Otec hovorí, že musia byť dobrými deťmi a starať sa o svoju mamu. …
Tvoj,
Joseph Smith ml.